Európske a globálne zmeny v čase vojny
Paríž poskytol pred koncom roka úchvatné zábery. Po oslavách osemdesiateho výročia vylodenia Spojencov na plážach Normandie, po letnej športovej olympiáde to bolo tentoraz slávnostné otvorenie Katedrály Notre Dame ‒ Chrámu Matky Božej.
Po impozantných scénach z Normandie a z LOH poskytli Francúzi svetu podmanivé scény obnovy pred piatimi rokmi v tragickej dráme vyhorenej katedrály. Stavali ju vyše stoosemdesiat rokov medzi dvanástym a štrnástym storočím. Bola svedkom dejinných udalostí, počas Francúzskej revolúcie ju vyrabovali, neskôr tu korunovali Napoleona za cisára. Toto je výnimočný chrám, ktorý preslávil, pred úpadkom zachránil a slávu a popularitu mu zabezpečil jeden jediný román. Chrám Matky Božej od Victora Huga...
■ SILA TRADÍCIE
Chvíľa, keď kňaz otvára troma údermi biskupskej barly chrám, v ktorom sa potom bude slúžiť prvá rímskokatolícka omša, nám pripomenula silu kultúry, silu ducha. Silu civilizačnej tradície. Potrebu porozumenia a spasenia, rozjímania a modlitby. K tomu sa práve na tomto mieste utiekali po stáročia nielen veriaci. Hľadajúc a nachádzajúc také prepotrebné posilnenie. Tiež aj chvíľu ako zložiť hold tým, ktorí tento chrám obnovili. Je to výrazný symbol dobra tohto roka a zároveň posolstvo do budúcich dní. Francúzsky prezident nám potom ukázal inscenáciu politiky. Aj tá urobila všetko pre to, aby tu v tejto chvíli bola. Pozvaných bolo vyše tisíctristo osobností – každý, kto mohol na toto politické divadlo prísť, prišiel. Aby bol najmä účastník, a nielen divák. Samozrejme, najviac sa čakalo na príchod bývalého a budúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa, v ktorého sprievode bol aj jeho podporovateľ a radca ‒ najbohatší muž na svete Elon Musk.
■ REČ OBRAZOV
Bola to jedinečná chvíľa ‒ v televíziách pred svetovým publikom defilovali desiatky hláv štátov. Trump, samozrejme, sedel v prvom rade, nemecký prezident, politik najväčšieho a ekonomicky stále najsilnejšieho štátu Európy, v druhom rade a ďalej od staronového prezidenta USA. Tento obraz protokolárneho usadenia hovoril dosť nielen o tomto roku, ale aj o tom, na prahu ktorého stojíme. No vždy to je tak, že sa treba vedieť obracať. Prezidentka malého tri a pol miliónového Gruzínska neváhala zo vzdialenej stoličky druhého radu poklepať Trumpa spoza chrbta po pleci a pozdraviť sa s ním podaním ruky, akoby hovorila: Veď preto som sem prišla... Našinec si pri tých siahodlhých scénach defilovania desiatok lídrov štátov nevdojak pripomenie obrazy plameňov spred desaťročia na doteraz úplne neobnovenej našej Krásnej Hôrke a akosi mu chýba v tom defilé slovenský prezident. A odpoveď na otázku, či nemohol on alebo jeho protokol zaťať zuby, a predsa tam len na otočku zaletieť, lebo parížske obrázky nie sú len o tom, kto tam je, ale aj o tom, kto tam nie je.
■ ELYZEJSKÉ SÓLO
Kariéru robil nečakaný obraz nečakaného stretnutia trojice prezidentov – sólo pre hostiteľa v prezidentskom paláci francúzskeho Macrona, amerického Trumpa a ukrajinského Zelenského. Pre verejnosť to má byť obraz troch mužov, ktorí hýbu svetom. Pre každého z nich táto inscenácia znamenala veľa – veď svet čaká na Trumpa a jeho nástup do úradu 20. januára a Trump sám hovorí, že svet čaká riešenie na Ukrajine.
■ TRUMP NA SCÉNE
Svoju prvú zahraničnú cestu využil na diplomatickú misiu v otázkach spojených s Ukrajinou. A na to čaká Európa. Čo jej to prinesie? Trump je späť, vrátil sa do svetovej politiky prv, ako nastúpil do úradu. Podľa Trumpových vyjadrení po stretnutí v Paríži na jeho platforme Truth Social stratila Ukrajina vo vojne doteraz štyristotisíc vojakov a Rusko šesťstotisíc. Vo vojne, ktorá sa nikdy nemala začať a mohla by trvať večne. Poznám Vladimíra, napísal. Zelenský by rád prijal dohodu, ktorá ukončí krviprelievanie, malo by nastať okamžité prímerie a začať by sa malo rokovať, priveľa ľudí zomrelo, teraz je čas, aby Vladimír Zelenský konal, Čína môže byť nápomocná... Ale ukrajinský prezident vzápätí Trumpa poopravil: Ukrajinské straty boli 43-tisíc, a nie 400-tisíc a Ukrajina pokiaľ ide o rozhovory, vyžaduje účinné záruky. Aj Kremeľ odmietol číslo 600-isíc o ruských stratách ako nepravdivé, pokiaľ ide o rokovania je pripravený na rozhovory, ale požaduje odstúpenie území.
■ NEFUNKČNÝ DVOJZÁPRAH
No ak hovoríme o reči obrazov, treba si pozrieť koho v Paríži nevidíme a čo nám to hovorí o udalostiach tohto roka a toho, čo nás čaká v roku budúcom. To, že tam nevidíme nemeckého kancelára Olafa Scholza, je vysvetliteľné, už len dosluhuje – v úrade bude len do februárových volieb. No to, že spolu nehovoria, že niekdajší francúzsko-nemecký záprah, ktorý sme zvykli nazývať buď francúzsko-nemeckým motorom, alebo nemeckou lokomotívou európskej ekonomiky, je pre Európsku úniu vážne riziko. Slovenské národné noviny už vo februári tohto roku písali o nemeckom barometri európskej nespokojnosti. Písali o prudkom poklese dôvery vo vládu, o kríze dôvery, pokiaľ ide o politiku, ale aj médiá. To sa v plnej miere potvrdilo. Nemecká vláda sa začiatkom novembra rozpadla a došlo k dohode o predčasných voľbách. Pôvodne mali byť riadne v septembri, ale situácia je natoľko krízová, pokles ekonomiky a nemeckého sociálneho štátu natoľko vážny, že politicky sa to má naliehavo rozčesnúť v predčasných voľbách vo februári. Takáto situácia bola v nemeckej politike naposledy pred piatimi desaťročiami.
■ KRÍZA VLÁD A KOALÍCIÍ
Podobná situácia je však takisto vo Francúzsku. Rovnaká kríza ako teraz bola naposledy pred vyše polstoročím ešte za prezidenta de Gaulla. Teraz francúzsky prezident urobil strategickú chybu, po predčasných voľbách ním vymenovaná vláda nedostala v parlamente dôveru, verejnosť by chcela, aby sa aj prezident vzdal úradu. Má v ňom byť do roka 2027 a vzhľadom na francúzsky prezidentský systém to je možné. Kríza vo Francúzsku, kríza v Nemecku a na záberoch z Paríža nie je Ursula von der Leyenová! Trump hovorí o riešení vojny na Ukrajine a Macron je pri tom! Kde je však spoločné európske stanovisko? Francúzsky prezident Macron práve tak ako nemecký kancelár Scholz bojujú o politické prežitie. Predsedníčka Európskej komisie je v uruguajskom Montevideu, dala prednosť podpisu dohody s juhoamerickým štátmi MERCOSUR o slobodnom obchode pre sedemstomiliónový trh. Z toho bude mať výhody nemecký priemysel a problémy francúzske poľnohospodárstvo. Európska komisia tak využila slabosť Macrona i Scholza, aj keď sa jeden profiluje ako svetový štátnik a druhý ako mierový kancelár. Pokiaľ však ide o Ukrajinu, budú bez spoločného európskeho postupu zrejme len divákmi toho, čo sa chystá urobiť Donald Trump.
■ VOJNA ZA ROHOM...
V Európe je vojna, ale naše slovenské pomery ako keby to nevnímali. Nálady obyvateľstva plne formujú každodenné slovenské problémy a politické či mediálne hádky, podrazy a urážlivé odkazy. Pritom Slovensko je jediný európsky štát, kde sa tento rok stal atentát na špičkového politika. Podobný atentát bol, ako všetci vieme, aj v USA. Len Donald Trump a Robert Fico boli terče. Treba si to v náležitých súvislostiach pripomínať. Teraz keď sa visí na každom Trumpovom slove, je dobre si pripomenúť, čomu sme boli vystavení v tomto roku. Čitateľ v decembri sledoval obrazy návštevy prezidenta Pellegriniho na prijatí u pápeža. A slová posolstva o porozumení, ktoré má prezident tlmočiť doma na Slovensku. No asi si už nespomenie, že v apríli, v čase, keď boli známe výsledky druhého kola prezidentských volieb a vyhral Peter Pellegrini, európski poslanci vyzývali, že je „dôležité, aby vláda v Bratislave dostala jasný varovný signál z Berlína a Bruselu“. A ak „Slovensko pôjde po stopách maďarského predsedu vlády Orbána, bude sa musieť rozhodnúť, či sa vydá touto cestou, alebo zostane v EÚ“. Vzhľadom na Pellegriniho proruskú rétoriku každý, kto sa postaví na stranu agresora, nepatrí do EÚ, ak Fico a Pellegrini pôjdu sekerou proti právnemu štátu a dokorán otvoria dvere korupcii z eurofonfov, nemali by k nim prúdiť nijaké euroopeniaze, mala by sa nastoliť otázka odrezania Slovenska od eurofondov“.
■ ÚRODA NENÁVISTI
Po tom, čo bol Robert Fico v máji obeťou atentátu, nemecké médiá pritvrdili s tým, že „slovenská spoločnosť je veľmi silne rozdelená a teraz sa treba obávať, že oleja do ohňa prileje samotný ľavicovo populistický predseda vlády, lebo semeno nenávisti je už zasiate“. Kto si dnes v súvislostiach pripomenie tieto slová z apríla a mája a nezabudol na ne, toho nemôže zaraziť, že sú politici, ktorí kladú dôraz na suverénnu zahraničnú politiku, suverénne postoje. Niektorí komentátori zasa hovoria, že z Bruselu sa ozývajú vojenské pokyny a naša opozícia a médiá na to odpovedajú poslušným zrážaním opätkov. Napokon, dobré si je pripomenúť, že v europarlamente vyzývali zrušiť maďarské polročné predsedníctvo v orgánoch Únie do decembra 2024. Na Orbána sa zosypala masa kritiky za to, že vraj koná proti záujmom Európskej únie a podrýva jej pozície. Jeho mierová misia v Kyjeve u Zelenského, v Moskve u Putina, v Pekingu u čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga a u vtedy prezidentského kandidáta Trumpa je vraj len zásterka jeho vlastných záujmov. A dokonca ponúkal Zelenskému mierový plán, ktorý by predpokladal zamrznutie pozícií na línii, kde stojí front, hoci to je úplne neprijateľné pre Ukrajinu. A EÚ ju v tom podporuje.
■ VŠETKO JE INAK
Je dobré tiež pripomínať, koľkým skresleným výkladom sme boli uplynulý rok vystavení aj ako matičiari či matičné médiá, o Matici samotnej ani nehovoriac. A práve to je zrejme povzbudením do úsilia priniesť čo najviac informácií a energie, nedať sa znechutiť. Najmä teraz, keď sme svedkami geostrategických konfliktov, ako aj klimatickej krízy a vytvárania úplne nového usporiadania značnej časti sveta.
Dušan D. KERNÝ ‒ Foto: ZATL