Začnime všeobecne známymi termínmi. Pamiatka zosnulých či Sviatok všetkých svätých, Vianoce, Fašiangy a Veľká noc. Môžeme pridať aj Jánske ohne, Luciu, stavanie májov, hody, púte na sväté miesta, napríklad Mariánska púť do Levoče, alebo do Šaštína či Mariatálu. Kto chce širší záber, tak nech si predstaví slovenský folklór, literatúru od baroka po dnešok, výtvarné umenie či trebárs vážnu aj populárnu hudbu. K tomu svoju rodinu, blízkych, priateľov. Také malé súkromné dejiny. Z veľkej množiny týchto malých dejín sa tvoria dejiny rodu, spoločenstva a v konečnej výslednici dejiny národa. Pri mnohoročnom pátraní po jednotlivých vláknach nášho rodu som našiel veľa zaujímavých vlákien. Jedno napríklad vedie z Budapešti, ďalšie z ukrajinského Mukačeva, ba našli by sa aj vlákna poľské a chorvátske. Rakúsko-uhorská monarchia bola do veľkej miery takým taviacim kotlom národov, ktoré si však dokázali uchovať svoju identitu. Z jednoduchého dôvodu. Kresťanskou vierou a mentalitou boli navzájom kompatibilní, zároveň však dokázali obohatiť väčšinové spoločenstvo kam sa presťahovali a tvorivo s ním splynúť. Ako keď dáme do polievky korenie.
- HABÁNI, NEMCI ČI CHORVÁTI
V podmienkach Slovenska či predtým Horného Uhorska neboli väčšie či menšie prisťahovalecké vlny ničím zvláštnym. Tatárske či neskôr turecké vpády, epidémie, vojny či náboženské nesváry a prenasledovania. V stredoveku prichádzali vo vlnách Nemci, najmä do banských miest. Valašskú kolonizáciu, ktorá sa pohla z dnešného Rumunska smerom na karpatský oblúk datujeme do 14. až 15. storočia. Habáni sa k nám dostali na Západné slovensko po náboženskom prenasledovaní v 16. storočí. Nehovoriac o židovskej diaspóre, ktorá napríklad po pogromoch v Haliči našla svoj domov väčšinou na východnom slovensku. Každá z týchto vĺn hľadala pokoj, nový domov a programovo chcela spolupracovať s domácim obyvateľstvom. Čakala ich tu v prvom rade tvrdá práca bez akýchkoľvek sociálnych stimulov. Nanajvýš im vtedajší panovník udelil určité úľavy. Ostatné si museli oddrieť sami. Nemecký baník na Spiši určite nebol platený z cisárskej pokladnice. Pokiaľ vládal tvrdo a profesionálne rúbať rudu stovky metrov pod zemou mohol prežiť, ba v nemnohých prípadoch sa aj zmôcť na nejaké to gazdovstvo. Habáni, zruční keramikári, zásobovali široké okolie svojimi výrobkami a nespoliehali sa na to, že ich úradná moc bude dotovať, kým sa láskavo neasimilujú. Skôr naopak. Napriek svojej príslovečnej pracovitosti, pobožnosti a miernosti boli neustále terčom vyberačov daní a chamtivých zemepánov, lebo od toho čo od svitu do mrku robí je aj čo vybrať. Všetky spomínané etniká, vrátane Chorvátov, Rusínov či Bulharov zanechali v slovenskej kultúre svoje nezmazateľné stopy. Od miestopisných názvov cez piesne, kroje, keramické vzory, zvyky až po rodové mená na krížoch v cintorínoch rozosiatych od západu po východ, od Devínskej Novej Vsi po Ubľu.
- AJ SLOVÁCI ODCHÁDZALI
Naopak, zo Slovenska mierilo mnoho ľudí na Dolnú zem, do Maďarska, Srbska a Rumunska, neskôr do Francúzska, ale najmä do Ameriky. Najprv Mária Terézia osídľovala oblasti vyľudnené po osmanskom (!) vpáde, neskôr olejkári či drotári vyrazili za zárobkami do okolitého sveta. Tvrdo pracovali, obchodovali, mali nápady a potrebné zručnosti. V cárskom Rusku Jozef Holánik – Bakeľ z Dlhého Poľa či Štefan Hunčík a ďalší založili prosperujúce továrne a ich výrobky získavali medaily na svetových výstavách. Áno, masová emigrácia Slovákov do Ameriky bola emigráciou ekonomickou. Avšak každý z tých šťastlivcov, ktorému sa podarili ušetriť či požičať si peniaze na „šífkatu“ vedel, že ide tvrdo robiť od prvých dní, keď sa mu pošťastilo prejsť cez imigračných úradníkov. Len podozrenie na tuberkulózu, prípadne zlý zdravotný stav znamenal stop. Tí, ktorí ostali, pracovali v baniach, v železiarňach, na stavbách či vo fabrikách. Mnohí z nich sa po pár rokoch s nasporenými dolármi vrátili domov, kúpili si vytúžený grunt a začali hospodáriť. Iní zostali a dnes ich potomkovia, a je ich podľa staršej štatistiky takmer dva milióny, tvoria integrálnu súčasť svojej hostiteľskej krajiny. Iba občas, a aj to väčšinou z bulváru sa dozvieme, že slovenský pôvod mali mnohí známi ľudia. Od výtvarníka Andyho Warhola, kozmonauta Eugene Cernana, ktorý bol zatiaľ posledným človekom stojacím na mesiaci, cez „uránového kráľa“ Štefana Romana, ktorý založil Svetový kongres Slovákov, až po filmovú hviezdu Angelinu Jolie, ktorej starý otec prišiel do Ameriky z Košíc. Argumenty istej časti obhájcov dnešnej migračnej krízy sa v tomto svetle javia ako pustá demagógia. Žiadna z emigračných vĺn Slovákov v dvadsiatom storočí neemigrovala s natrčenou rokou po sociálnych dávkach. Drvivá väčšina z nich bola vzdelanostne na výške, vysoko motivovaná a plne kompatibilná s kultúrou cieľovej krajiny, kam sa s prehľadom integrovala. Výnimku tvorí azda skupina takzvaných „sociálne vylúčených“ občanov Slovenska, ktorí začali „sociálnu turistiku“ pestovať najmä do Anglicka začiatkom 21. storočia.
- MOŽNÝ ROZKLAD NÁRODNÝCH ŠTÁTOV
Európska Únia práve začala postupnú imigráciu 56 miliónov severoafrických moslimov, v onom slávnom “spoločnom riadení migračných tokov a tlakov” nastolenom Lisabonskou zmluvou. Projekt sa volá “Euro-Mediterranean Partnership” (tiež “Barcelonský proces” a “Únia pre Stredozemie”) a v byrokratických útrobách EÚ sa s vylúčením verejnosti pripravuje už pätnásť rokov. V hlavných európskych médiách sa prvýkrát objavil 11. októbra 2008 v správe britského denníka The Daily Express. Číslicu 56 miliónov Express vyhrabal v správe štatistického úradu EÚ zvaného Eurostat, ktorý ju uviedol ako odhad počtu imigrantov potrebných na vyrovnanie demografického úbytku v celej Európe medzi rokmi 2010 a 2050. Aby bolo z čoho živiť rastúci počty európskych dôchodcov... Jednou z najdôležitejších a najaktívnejších inštitúcií “Euro-Medu” je vzdelávacia nadácia Anna Lindh Foundation, ktorú v roku 2005 spoločne založili Arabská liga, EÚ a UNESCO. Jej kultúrnou politikou, ako ju vysvetlil vtedajší šéf Traugott Schoeffhalter, je “útočiť na stereotypy, predsudky a ignoranciu a meniť každodennú žurnalistiku” tak, aby podporovala “medzikultúrne porozumenie“.
Je potrebné ešte niečo dodávať?
Marian M. BANČEJ - Foto: zdroj SHO
Slovensko nič nenúti akceptovať bremená starostlivosti uvalené Európskou úniou. Na aktuálnom zasadnutí Európskej rady chce Slovensko spolu s ďalšími krajinami V4 nielen deklarovať svoj spoločný odmietavý postoj voči kvótam v súvislosti s prílivom imigrantov do Európy, ale tiež protestovať proti samotnému návrhu Európskej komisie. „Slovenská republika je zvrchovaný štát, má vlastný Migračný úrad MV SR, ktorý samostatne rozhoduje o tom, komu a podľa akých kritérií poskytne možnosť prisťahovať sa na Slovensko so všetkými dôsledkami pre štát a daňových poplatníkov za takto prijaté rozhodnutie.“ To je postoj prvého podpredsedu SNS a bývalého europoslanca Jaroslava Pašku (SNS).
■ PROTI VÔLI?
Reakcia na príliv migrantov aj na najnovšie tragédie v Stredozemnom mori musí vychádzať zo zásady solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti, uvádza sa v uznesení Európskeho parlamentu, ktoré požaduje vypracovanie záväzných kvót zo strany Európskej komisie pre rozdelenie žiadateľov o azyl medzi všetky členské štáty. Proti uzneseniu bola z našich europoslancov iba Jana Žitňanská (NOVA) a Richard Sulík (SaS). Ich bývalý kolega Jaroslav Paška pripomína, že „... vláda od občanov SR nedostala žiaden mandát ani na to, aby z ich daní namiesto vyplácania miezd učiteľom, lekárom, zdravotným sestrám, štátnym úradníkom, vojakom, policajtom či dôchodkov a dávok sociálne slabým financovala pokojný a dôstojný život každoročne prichádzajúcich nových tisícok Afričanov či Ázijcov u nás. Vláda nemá právo proti vôli našich občanov vyjadriť súhlas s premiestňovaním imigrantov z iných krajín EÚ na Slovensko“.
■ KAPITÁL MIGRANTOV...
„To, čo sa momentálne deje na severe Afriky, a to, aký to má dosah pre celú Európu, sa bude dotýkať v krátkom čase aj Slovenska,“ povedal predseda vlády Robert Fico. Tému migrantov nesmie SR podceniť podľa jeho slov aj preto, „lebo z tejto témy začína vytĺkať nebezpečný kapitál ešte nebezpečnejšia skupina extrémistov a neonacistov“. Premiér tiež oznámil, že Európska komisia navrhla kvóty v rozpore s politickým záverom Európskej rady. „Tá rozhodla, že kvóty nemôžu byť povinné a prístup krajín môže byť iba na dobrovoľnej báze, nie je preto možné, aby komisia, ktorá nie je nadradená Európskej rade, pripravila návrh právneho predpisu, ktorý úplne obchádza stanovisko Európskej rady,“ zdôraznil R. Fico.
■ UZNESENIE PARLAMENTU
NR SR vyjadruje „hlboké znepokojenie a ľútosť nad tragickou situáciou migrantov v oblasti Stredozemného mora, ktorí prichádzajú do EÚ“. Poslanci tiež ostro odsúdili „zneužívanie témy migrácie na rozdúchavanie násilia, rasizmu a xenofóbie a zdôraznili potrebu solidarity s členskými štátmi EÚ pri riešení súčasných migračných tlakov a zároveň potrebu zodpovednosti za prijímanie opatrení na ochranu vonkajších hraníc EÚ“. Parlament deklaruje „pripravenosť SR pomáhať pri riešení tejto humanitárnej krízy“ s tým, že „trvá na dobrovoľnosti príspevkov jednotlivých členských štátov v presídľovacích a premiestňovacích programoch v súlade s vyhlásením prijatým na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady 23. apríla 2015 v rámci možností a kapacít jednotlivých členských štátov“.
Namiesto povinných kvót náš parlament pripomína dôležitosť zohľadnenia a dôsledného využívania existujúcich mechanizmov na riadne zabezpečenie ochrany vonkajších hraníc EÚ a podčiarkuje potrebu posilnenia politiky návratov a readmisií s cieľom odradiť ďalších nelegálnych migrantov.
Ivan BROŽÍK