Menové opatrenia zvýšili infláciu a fiškálne zvýšia zadlženosť. Posledné publikované štatistické údaje hovoria, že rast HDP bude u nás na úrovni 1,2 percenta, nezamestnanosť 6 percent, ale miera inflácie naďalej ostáva na hrozivej úrovni 15 percent. Priemerná miera inflácie v eurozóne je výrazne nižšia ‒ len 10 percent, čo súvisí s vyššou závislosťou našej ekonomiky od energetických surovín, ktorých ceny aj s cenami potravín sú hlavnou príčinou vysokej miery inflácie na Slovensku. Ekonomiku starého kontinentu poznačil celý rad nekončiacich hospodárskych problémov. Boli a sú nimi čínska politika nulovej tolerancie, opakované lockdowny s následným dosahom i na úroveň dodávateľsko-odberateľských vzťahov a na ne nadväzuje energetická kríza vyvolaná aj rusko-ukrajinským konfliktom a následnými západnými sankciami, na ktoré ECB reagovala neskoro. Obávala sa totiž, že zvýšením úrokovej sadzby „poškodí“ najviac zadlžené južne štáty eurozóny, ktoré svoje dlhy neboli schopné splácať ani pri dovtedy nízkych úrokoch. Keď však americká centrálna banka začala pre narastajúcu infláciu výrazným spôsobom zvyšovať úrokové sadzby, neostávalo ECB nič iné len úroky tiež zvyšovať. Viedli ju tieto dôvody ‒ prvým je neoslabovať výmenný kurz eura voči doláru, čo by malo negatívny dosah na zahraničnú ‒ obchodnú bilanciu EÚ; druhým je pribrzdiť dopyt domácností po tovaroch a službách. Posledné správy hovoria o pribrzdení inflácie, čo sme si všimli najmä na realitnom trhu. Zdražovanie peňazí je príčinou vyšších spotrebiteľských výdavkov domácností, nákladov fyzických a právnických osôb a, samozrejme, vyšších deficitov verejných rozpočtov, kam patrí štátny rozpočet, rozpočet Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a samosprávnych orgánov.
Na spomínanú terajšiu mieru inflácie, ako aj na riziko z avizovaných vyšších cien energií reaguje terajšia koaličná vláda „historicky najväčšou pomocou domácnostiam“, ako sa vyjadril minister financií Igor Matovič, keďže januárové ceny plynu a tepla pre domácnosti sa zvyšujú o 15 percent. Ceny elektriny sa po podpísaní memoranda so Slovenskými elektrárňami nebudú zvyšovať vôbec. Súhlasí s tým aj Európska komisia za podmienky, že bude schválený štátny rozpočet na rok 2023.
- ČAKANIE NA FAKTÚRY
Aká bude realita, ukážu januárové faktúry v novom roku, keďže v parlamente sa viac ako o (ne)istotách občanov diskutuje o istotách poslancov a o dôvere k terajšej vláde. A schválenie štátneho rozpočtu visí vo vzduchu.
Čo energetickým odborníkom chýba, sú motivácie pre domácnosti šetriť energiami, ako aj väčšia pomoc domácnostiam ako firmám, bez fungovania ktorých nebudú peniaze na dotácie. Uvažovaná pomoc domácnostiam zaťaží výdavkovú stránku štátneho rozpočtu sumou 6 miliárd eur, a tak si mnohí z nás kladú otázku, z akých peňažných zdrojov sa tento neštandardný výdaj v budúcom kalendárnom roku zaplatí. Podľa všetkého sa nebudú zvyšovať priame dane, a keď, tak len niektoré z nepriamych, o ktorých zatiaľ parlament nerokoval. S čím sa však ráta, je zdanenie mimoriadnych ziskov energetických podnikov, ako aj osobitným odvodom z podnikania v regulovaných odvetviach či s platbou zo solidárneho zisku a ďalšími opatreniami. Koľko nám prispeje európsky rozpočet, ako aj schválený Fond obnovy, zatiaľ nevieme, keďže sme sa zaviazali, že v štátnom rozpočte na budúci rok budú výdavkové limity, čo sa nepodarilo. Hegerova vláda v štátnom rozpočte uprednostnila kompenzáciu sociálnych výdavkov pred šetrením, a preto skúsi vyrokovať s Európskou komisiou výnimku, v opačnom prípade nám hrozí aj pokuta. Na krytie vyšších výdavkov zo štátneho rozpočtu si budeme musieť peniaze požičať emitovaním štátnych dlhopisov, ktorých cena je niekoľkonásobne vyššia ako ich cena pred vypuknutím covidovej pandémie.
■ ROZPOČTOVÝ PRECEDENS
Do scenára vládnych fiškálnych stimulov patrí aj výrazné zvyšovanie platov v nemocničnom zdravotníctve. Tie budú vyššie ako v susednom Česku, čo nás prekvapuje, keďže u nich je HDP na osobu vyše 90 percent, zatiaľ čo u nás tesne nad hranicu 70 percent. Nikto z pacientov však nepočíta, že bude mať v nemocnici o 30 percent vyššiu starostlivosť, keďže v rámci podpísaného memoranda s lekárskym odborovým zväzom bude potrebné okrem vyšších platov splniť aj ďalších sedem požiadaviek lekárskych odborov, čo si bude vyžadovať viac peňazí zo štátneho rozpočtu aj do zdravotných poisťovní za platby štátnych poistencov. Tie sú v porovnaní s platbami v Česku len polovičné. Navyše máme problémy so zásobovaním niektorými liekmi, ako aj so zabezpečením včasných lekárenských vyšetrení.
Dalo sa tiež predpokladať, že po lekároch v nemocniciach prídu s požiadavkami ambulantní lekári, ktorí budú chcieť kompenzovať energetické náklady, bonifikovať aj svoje lekárenské výkony a možno legalizovať príjmy z priamych platieb od pacientov. A vyššie mzdy budú určite požadovať aj učitelia, bez ktorých by podľa ich tvrdenia neboli vyštudovaní lekári, ako aj ďalšie profesie v štátnej a vo verejnej správe. Peniaze majú dostať samosprávy aj z daní právnických osôb, keďže z dôvodu vyššieho daňového bonusu na dieťa do veku 18 rokov sa tento zvyšuje až do výšky 140 eur v závislosti od hrubej mzdy rodiča. Do zvyšovania rozpočtového deficitu treba započítať aj zvyšujúce sa dávky v hmotnej núdzi na už schválenú úroveň životného minima. Na druhej strane však treba povedať, že verejné rozpočty počítajú aj s vyššími príjmami pre vyššie dane zo zvyšujúcich sa miezd väčšiny účastníkov trhu, ako aj nepriamych daní zo zvyšujúcich sa cien tovarov a služieb. Opísanými fiškálnymi opatreniami nerieši terajšia koaličná vláda príčiny inflácie, ale len jej následky. Jej dosah si odnesie niekoľko generácií...
Róbert HÖLCZ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA