REPORTÁŽ
S čím zápasia Vavrečka, Hruštín, Zákamenné, Novoť, Rabča, Polhora a Sihelné. Počas prístupového procesu do Európskej únie sa Slovenská republika v roku 2004 zaviazala, že všetky obce na jej území nad 2 000 obyvateľov budú odkanalizované. Vzápätí vypracovala zoznam 365 aglomerácií, kde sa do budovania kanalizácie pustí. Brusel ho schválil. Pred dvomi rokmi – pri slávnostnom „výkope“ veľkého projektu Zásobovanie vodou a kanalizácia oravského regiónu, etapa 2 – generálny riaditeľ Oravskej vodárenskej spoločnosti, a. s., Ing. Milan Ďaďo uviedol, že v regióne rastie spotreba vody a zvyšuje sa populácia, takže je najvyšší čas očisty Oravy. Projekt rieši odkanalizovanie domácností s 18 801 obyvateľmi zo siedmich obcí – Vavrečka, Hruštín, Zákamenné, Novoť, Rabča, Oravská Polhora a Sihelné.
V rámci projektu vybudujú 127 207 kilometrov gravitačnej kanalizačnej siete, pätnásť čerpacích staníc a 9 093 kilometrov výtlačného potrubia. Pokiaľ zohľadňujeme dĺžku budovanej kanalizácie, je to v súčasnosti najväčší projekt na Slovensku. Celkové oprávnené výdavky tvoria 41,3 milióna eura, pričom príspevok EÚ a SR je 36,9 milióna eura a príspevok Oravskej vodárenskej spoločnosti, a. s., 6,5 milióna eura. Po dokončení zámeru bude kanalizačný systém odvádzať odpadové vody z týchto oravských obcí na existujúcu čističku odpadových vôd v Námestove. Zároveň sa zrekonštruujú aj čističky v Dolnom Kubíne a Nižnej na Orave. Námestovskú čističku stavebne aj technologicky rozšírili už v prvej etape projektu v programovom období 2004 – 2006. V minulých týždňoch sme zisťovali ako projekt napreduje?
■ VRÁSOK JE DOSŤ
Rabča, druhá najväčšia obec na Orave, má 4 860 obyvateľov a je spádovou oblasťou pre susedné dediny Oravská Polhora, Sihelné a Rabčice. Keď sme sa v marci 2015 stretli so starostom obce Júliusom Pitákom, oceňoval výstavbu kanalizácie, ktorá odstráni zápach, typický v niektorých častiach obce. Zároveň sa posťažoval, že výstavba nebeží tak, ako si obec a jej občania predstavovali. Konkrétne sme boli na VPV – V1, kde sa pracovalo v čase, keď neboli vhodné klimatické podmienky, keďže vtedy od nedávnej záľahy snehu bolo veľmi mokro a občanom sa nepáčilo, že ťažké mechanizmy prechádzali cez ich pozemky. Zareagovali tak, že na ne naťahali kmene stromov, aby zamedzili prístupu strojov. Tiež sa im nepáčilo, keď sa po ukončení stavebných prác robil spätný zásyp a na ceste zostalo blato. Obec rokovala s investorom i so stavebníkmi a usilovala sa situáciu riešiť tak, aby sa zasypávalo štrkodrvou. Navyše v marci mali stavbári značný sklz, keďže z dvadsiatich dvoch kilometrov kanalizácie ukrojili iba dva kilometre. A do konca roka mala byť kanalizácia kompletne hotová, to znamená výkopy, položenie potrubia, zásyp aj asfaltovanie cesty. Napriek zložitosti výstavby sa starosta tešil, že obec pokročí v modernizácii a občianskej vybavenosti. Predpokladal, že pripojiteľnosť na kanalizáciu bude v priemere deväťdesiatpercentná, že každý si uvedomí výhody kanalizácie a súčasnú problematickosť prevádzkovania septikov a žúmp.
A ako hľadel na situáciu začiatkom roka?
„Nespokojnosť občanov bola značná... Aj keď obec Rabča dielo nerealizovala, je prirodzené, že občania sa so sťažnosťami obracali na samosprávu obce a žiadali riešenie. V tomto smere sa aj samospráva často cítila bezmocne, pretože pripomienky, ktoré prenášala investorovi a zhotoviteľovi, sa nie vždy plnili a občan tým trpel...“
■ ZÁKAMENNÉ BOLO ZA
Zákamenné s 5 300 obyvateľmi patrí medzi najväčšie obce Oravy. Už štvrté volebné obdobie je tu starosta Ing. Milan Vrábeľ. Rád pripomenul, že bol v regióne jedným z prvých, ktorí chceli, aby sa kanalizácia urobila. Po dlhých rokoch sa projekt napokon podarilo presadiť, lebo ako hovoril, „dobiehame niečo, čo tu už dávno malo byť“, a tiež optimisticky predpokladal, že na kanalizáciu sa napoja všetci občania. Začiatky výstavby boli rozpačité, subdodávatelia začali s ľuďmi, ktorí neboli odborníkmi na svojom mieste. Po kritických hlasoch starostu i občanov obce sa situácia zmenila na lepšiu: v Zákamennom pracovalo šesť pracovných skupín s približne tridsiatimi ľuďmi na ceste tretej triedy, na miestnych komunikáciách a v zelenom páse. Stavbárom začiatkom júna 2015 ostávalo urobiť ešte viac ako polovicu prác. Do konca roka to musia stihnúť!
„Voláme občanov na úrad, usilujeme sa s investorom i so stavbármi vytýčiť určitú trasu,“ hovoril nám starosta, „lebo projekt od prvých myšlienok po schválenie má už dvanásť rokov, z čoho vyplýva aj potreba posunúť trasy tak, aby všetci boli spokojní,“ prízvukoval. Nie je to maličkosť, pretože v samotnom katastrálnom území obce je tridsaťpäť kilometrov štátnych a miestnych ciest. Ak si uvedomíme, že zväčša po oboch stranách ciest stoja rodinné domy, stavbárov čaká ešte poriadny diel roboty. Popri realizácii druhej etapy projektu kanalizácie sa už z vlastných zdrojov investora uskutočňuje aj inštalácia vodovodu, keďže práve v Zákamennom je akútny nedostatok pitnej vody najmä v suchých mesiacoch.
■ POČASIE IM NAHRÁVA
Tohtoročný december aj v takej tradičnej „skorozimnej“ oblasti, akou je Orava, neukázal svoju mrazivú silu s množstvom snehu. Akoby aj počasie chcelo pomôcť stavbárom pri ich restoch v realizácii projektu. Pri prezentácii sme sa od projektového manažéra Oravskej vodárenskej spoločnosti, a. s., Ing. Marcela Bakoša dozvedeli, že v Hruštíne už doteraz zaasfaltovali tri ulice. Ostáva ešte množstvo dokončovacích prác ako kanalizačné prípojky, prechody tokov, ďalšie asfaltérske práce, úpravy pozemkov a podobne. Kým sa v jarnom období spustí skúšobná prevádzka, treba ešte veľa urobiť. Upozornenia na nedostatky si od jednotlivých občanov Hruštína zapisoval tak, aby sa chyby a nedorobky mohli čo najskôr odstrániť a obyvatelia obce boli spokojní. Svoje skúsenosti nám porozprával starosta obce Mgr. František Škapec. Je vo funkcii už štvrté volebné obdobie, takže si veľmi dobre pamätá, ako sa rodil projekt. Škoda, že musel byť rozdelený na dve etapy a do tej druhej sa už dostali len obce nad dvetisíc obyvateľov. Pôvodný bol finančne dvojnásobne vyšší. Žiaľ, do projektu sa nedostala aj miestna časť Vaňovka, kde žije okolo štyristo obyvateľov. Samotný projekt kanalizácie obce starosta oceňuje. Ako vraví, na vlastnú malú čističku mali napojenú iba školu a pár domov, ostatný odpad končil v žumpách a odtiaľ sa dostal do prírody či miestnych potokov. Priebeh výstavby označil za náročný, keďže firmy, ktoré zvíťazili vo verejnej súťaži a sú zo zahraničia, využívajú na práce miestne subdodávateľské firmy. Obec v rámci svojich možností sa im usilovala pomôcť prácami pri zasypávaní štrkom, kde poskytovala traktor, vlečku i pracovníkov na verejnoprospešných prácach. Aj keď si občania za dva roky užili pri výstavbe stavbársky ruch i všetko, čo s tým súvisí, teší sa, že sa ich v jarných mesiacoch roku 2016 čo najviac napojí na kanalizáciu. Odhaduje to osemdesiatpäť percent...
■ FUJARA A TO INÉ
Oravská Polhora s 3 860 obyvateľmi tiež patrí medzi veľké obce na Orave. V čase našej tohtoročnej decembrovej návštevy prežívala slávnostné chvíle, keďže gajdošská kultúra, ktorou je najsevernejšia obec Slovenska známa, bola zapísaná do svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. To sa nestáva každý deň. Zato už dva roky tu prebiehajú práce na kanalizácii obce. Ing. Michal Strnál, starosta obce, sa s nami podelil s postrehmi, v ktorých hodnotil doterajší priebeh prác a priblížil, s akými problémami sa stretávali od prelomu augusta – septembra 2014, keď sa vlastne začali stavebné práce.
Ako nám potvrdil, je to veľký projekt a ako každý taký prináša so sebou veľa problémov, zvlášť pri kanalizácii, kde sa stavbári zahryzli do miestnych pozemkov a ciest. Na samom začiatku myšlienku kanalizácie prijali obyvatelia pozitívne. Kým sa nezačali reálne stavebné práce. Ľudia najskôr vnímali, že kanalizácia je potrebná z pohľadu životného prostredia, ale tiež aj z vlastného komfortu, aby sa na ňu vedeli napojiť a nemali so splaškami problémy, aby ich doterajšie starosti za nich vyriešil niekto iný. Keď sa však začali stavebné práce, najmä počas obdobia sviatkov, vzhľadom na prírodné pomery mali v obci veľa vody a blata, čím sa menili aj nálady občanov. Začali hromžiť. Napriek tomu si starosta myslí, že sa situáciu podarilo zvládnuť, že sa už dostáva do normálu. V súčasnosti majú zakopanú kanalizáciu, za sebou aj niektoré povrchové úpravy, takže to bude už len lepšie. Dúfa, že sa podarí naplniť v projekte stanovené percento pripojenia, ale ťažko vie dnes odhadnúť, či tak urobia všetci už v prvej fáze.
■ POSTREHY Z PREZENTÁCIÍ
Zo 135 723 obyvateľov regiónu Orava je doteraz na kanalizáciu napojených 65 503 obyvateľov, čo je necelých štyridsaťosem percent. Práve spomínaný projekt by mal túto situáciu zmeniť. V súčasnosti na ČOV v Námestove čistia 750 ton odpadu. Približne rovnaké množstvo pribudne po dokončení a spustení kanalizácie zo spomínaných obcí. Už v čističkách vyčistená voda je pritom čistejšia ako vody samotnej priehrady. Aj preto sa zainteresovaní usilujú, aby hygienici nemohli znovu konštatovať, že na Oravskej priehrade sa návštevníkom neodporúčajú kúpať.
Vzhľadom na tunajší členitý terén nemá vodárenská spoločnosť povinnosť odkanalizovať sto percent obyvateľov obcí. Je pritom nevyhnutné, aby si občania preverili, či sa môžu gravitačne napojiť na kanalizáciu. Starosta Zákamenného Ing. Ján Vrábeľ poukázal na to, že funkčnosť kanalizácie bude aj o kultúre občanov. Keďže odpadové rúry sú v priemere tridsať centimetrov, nemožno do nich popri splaškoch z domácností zahustiť aj dažďové vody, pretože tým by sa obec sama vytopila. Po tom, čo bude dokončená kanalizácia, tí, ktorí sa na ňu nenapoja, budú musieť dokladovať, čo urobili s odpadom. Ak sa občania nebudú môcť napojiť, vodárenská spoločnosť zlikviduje ich odpad na čističke, ktorá bude mať voľnú kapacitu.
■ SITUÁCIA V DECEMBRI
Na Orave sú ešte stále kvôli kanalizácii rozkopané niektoré dediny. Podmienky financovania z eurofondov sú však jednoznačné: dokončenie prác do konca roka. Ako uviedol projektový manažér Ing. Marcel Bakoš, práce prebiehajú v obciach Rabča, Sihelné a Zákamenné, v ostatných už robia dokončovacie práce, asfaltovanie ciest, úpravy tokov, dokončenie čerpacích staníc a odstraňovanie chýb a nedorobkov. Keďže všetky práce sa nestihnú dokončiť do konca roka, zmenou finančného riadenia, schválenou Ministerstvom financií SR, možno tieto nedostatky odstrániť a financovať z vlastných zdrojov aj v roku 2016. V rámci tohto projektu pôjde najmä o asfaltovanie miestnych a štátnych ciest. Kanalizácia je už teda, až na drobné nedostatky, hotová v obciach Oravská Polhora, Vavrečka, Novoť. Finišuje sa v obci Hruštín. Práce ešte prebiehajú v obciach Rabča, Zákamenné a Sihelné. Aj väčšina hlavných kanalizačných zberačov je už hotová.