Ivan HORVÁTH ožil konferenciou, filmom a bustou
Odhaľovaniu pamätných tabúľ, búst či pamätných izieb má slúžiť najmä Osobnosť budúcim generáciám, aby nezabudli na veľké osobnosti, ktoré sa dokázali obetovať pre ušľachtilú ideu. V prípade Horvátha môžeme hovoriť o obrovskej životnej tragédii významnej osobnosti, ktorá sa zlatými písmenami zapísala do dejín slovenskej literatúry, kultúry, ale aj školstva, zahraničných vecí či samotnej slovenskej štátnosti, no „odmenu“ dostala v podobe vykonštruovaných procesov v päťdesiatych rokoch. Spája sa s mestom Senica, ale aj s pobytom v Prahe a Bratislave. Definuje ho láska k modernému umeniu a literatúre, aktivita na prvom Kongrese slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach, participácia na Vianočnej dohode a ilegálnej Slovenskej národnej rade, budovaní vojnou zničenej republiky, medzinárodný význam pri povojnovom usporiadaní krajiny a napokon silné humanistické a vlastenecké presvedčenie. Matica slovenská a Inštitút ASA v spolupráci s ďalšími inštitúciami okrem odhalenia búst pripravili tiež konferenciu, raritné filmové dokumenty a rozsiahle vedecké články.
„Voda Dunaja je sivá, Želka má sivé oči, Želka má oči ako Dunaj. A na lícach má dve jamky, oh, tie jamky, rád by ich bozkával deň a noc. … (bratislavský) hrad bol krásny, Laco ho mal veľmi rád. Vedel o ňom, že jeho začiatky siahajú až po prvé storočie a vraj bol vybudovaný rímskymi légiami. Keď sa pohrúžil do snenia, cítil sa vojakom rímskych légií, spomínal si, ako niesol s druhmi ťažké kamenie a práca mu bola sladká, lebo vedel, že tento hrad bude raz ozdobou hlavného mesta Slovenska…,“ to sú slová z diela Laco a Bratislava od spisovateľa Horvátha, ktoré po slávnostnom odhalení busty 26. 10. na historickej Slovenskej národnej rade v Bratislave prečítala Deana Horváthová-Jakubisková, symbolicky vo výhľade na neďaleko stojaci bratislavský hrad. Slovenský spisovateľ, politik, diplomat, publicista a prozaik, esejista JUDr. Ivan Horváth (* 26. 6. 1904 Senica – † 5. 9. 1960 Bratislava) patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej literárnej moderny.
Horváth bol a je ťažko zaraditeľný autor, ktorý priniesol do slovenskej literatúry netradičné avantgardné, moderné poňatie prózy, v ktorom dominuje osobný pomer k citovému životu; význam zmyslov a vášní, sily aj slabostí; senzitívnosť vo vzťahu k skutočnosti; snivosť, blúznivosť, asociatívnosť, lyrickosť, psychologizovanie cez silné emócie a pudy postáv, fascinácia (ne)poznanými silami, filozofické meditácie nad zmyslom existencie, nad rozporuplnými prejavmi lásky a emócií. Jeho novely z obdobia štúdií v Paríži a ciest po Európe vyšli v povojnovom období v Matici slovenskej a niekoľkokrát sme tiež iniciovali ich preklad do francúzštiny v kooperácii s francúzskym veľvyslanectvom, žiaľ, zatiaľ bez úspechu. Na odhalení busty sa zúčastnili predseda i správca Matice Marián Gešper a Maroš Smolec, poslanci parlamentu Zuzana Plevíková a Michal Bartek a rodinní príslušníci Ivana Horvátha na čele s jeho dcérou Janou, vnukmi Ivanom a Ivorom a neterou Deanou Jakubiskovou. Busta s pamätnou tabuľou je umiestnená na priečelí budovy SNR na Župnom námestí. O Horváthovi sa všestranne referovalo na vedeckej konferencii, na ktorej sa okrem rodiny zúčastnili významné osobnosti, spisovatelia, vedci, žurnalisti, napríklad Muránsky, Chmelár, bratia Krnovci, Krištofová, Hubinská, Janošovský, Bábik, Marečková, Skrak, Durec, Schwarz, Fábry a mnohí ďalší. Rodina Horváthovcov získala na podujatí slávnostné poukazy a zakladajúce členstvo v Matici slovenskej.
Lukáš PERNÝ
Foto: Matica slovenská