Za morom schválili ďalší balík vojenskej pomoci Ukrajine
Americká Snemovňa reprezentantov schválila dlho odkladaný balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu, Izrael a partnerov USA v juhovýchodnej Ázii, najmä pre Taiwan. Schválená legislatíva, ktorá zahŕňa zahraničnú vojenskú pomoc v celkovej výške 95,3 miliardy dolára, vnáša napätie do už aj tak komplikovaných vzťahov medzi veľmocami a tiež destabilizuje vnútropolitickú situáciu v Republikánskej strane.
Pre Izrael sa ráta s čiastkou 26,4 miliardy dolára a v zákone sa argumentuje podporou „jeho úsilia ubrániť sa Iránu, jeho spojencom a posilnením vojenských operácií USA v reakcii na nedávne útoky“. Riziko Benjamina Netanjahua v prípade útoku na ambasádu Iránskej islamskej republiky v Damasku z prvého apríla sa rozhodne vyplatilo. V juhovýchodnej Ázii zas ide o podporu amerických partnerov v regióne, najmä Taiwanu, s cieľom odradiť Čínu od vojenského riešenia otázky separatistického ostrova, ktorý Peking vníma ako svoju nedeliteľnú súčasť.
■ ZNECHUTENIE ČÍNY
Taiwan v priamej vojenskej podpore dostane zhruba dve miliardy dolárov, ďalšie dve miliardy pripadnú na doplnenie tamojších amerických zásob a vyše tri miliardy na „rozvoj ponorkovej priemyselnej základne“. Dovedna sa schválilo na potreby v indopacifickom regióne 8,1 miliardy dolára. Peking svoje znechutenie vyjadril mimo oficiálnych vyhlásení aj dosť netradičným neverbálnym jazykom. Číňania sú povestní dodržiavaním prísneho diplomatického protokolu a ceremónií s dôrazom na symboliku. Počas poslednej návštevy ministra zahraničných vecí USA Antonyho J. Blinkena v Šanghaji a Pekingu z 24. až 26. apríla ho na letisku privítal len zástupca miestnej samosprávy bez červeného koberca a čínske vedenie nechalo „uniknúť“ video pred stretnutím s prezidentom Si Ťin-pchingom, ktorý sa dosť znechutene pýta svojho asistenta: „Kedy ten odíde?“ Diplomatické poníženie, aké sa u tradične zdvorilých Číňanov nevidí často...
■ VOJNYCHTIVÍ DEMOKRATI
Štvrtý návrh zákona by podľa amerických médií mohol viesť k celoštátnemu zákazu siete Tik Tok, pri ktorej sa verejní činitelia obávajú čínskej špionáže, ďalej k rozsiahlym sankciám voči Iránu či k využitiu zmrazených ruských aktív na podporu Ukrajiny. Práve hlavná čiastka podpory je určená Kyjevu či skôr vedeniu vojny s Moskvou. Americkí zákonodarcovia, najmä z Demokratickej strany, sa počas schvaľovania vyzbrojili ukrajinskými vlajkami. Za hlasovali všetci demokrati s časťou republikánov, ktorých radikálne krídlo strany odsúdilo ako „zradcov“ a „nepriateľov ľudu“. Dlhoročný senátor za Republikánsku stranu Rand Paul to komentoval: „Ukrajinské vlajky vejú v Snemovni reprezentantov Spojených štátov, keď hlasujú za poslanie vašich ťažko zarobených peňazí skorumpovanému zahraničnému režimu. A práve tak kričia ‚Ukrajina! Ukrajina!‘, zatiaľ čo šťastne pracujú na zabezpečení ukrajinských hraníc, nie našich.“
Republikánsky predseda snemovne Mike Johnson preto, že návrhy predložil na schvaľovanie v aktuálnej podobe a výške, môže podľa amerických médií riskovať vlastný post. Konzervatívne krídlo Republikánskej strany pohrozilo, že začne hlasovanie o jeho nedôveryhodnosti. Niekoľkomesačné odkladanie schvaľovania zákona viazlo práve preto, že dotyční republikáni pôvodne prijatie zákonov o zahraničnej podpore podmieňovali sprísnením americkej migračnej politiky. Mike Johnson sa voči tomu bránil vyjadrením: „Nie sú to perfektné zákonné opatrenia, nie sú to zákony, ktoré by sme napísali, keď by republikáni vládli celému Kongresu aj Bielemu domu. Ale je to najlepší možný produkt, ktorý môžeme za daných okolností presadiť, aby sme splnili tieto dôležité záväzky.“
■ BIDENOVA AVANTÚRA
S blížiacimi sa prezidentskými voľbami v USA možno predpokladať, že Johnsona už nepostihne osud jeho predchodcu na poste ‒ Kevina McCarthyho, ktorého v októbri minulého roka pre podobnú dohodu s Bielym domom zosadili jeho vlastní spolustraníci. Je však vysoko pravdepodobné, že daný balíček pomoci pre nášho východného suseda je posledný na dlhší čas, ak nie nastálo. Prieskumy verejnej mienky dokazujú, že väčšina Američanov je proti ďalšiemu prideľovaniu peňazí pre potreby Kyjeva. Hlasovanie môže mať vplyv aj na prezidentské voľby a zrejme ešte posilní Trumpovu vedúcu pozíciu, pretože tí, ktorí ako jediní hlasovali proti pomoci Ukrajine, sú práve MAGA republikáni. Ukrajinská avantúra USA je spojená s prezidentstvom Bidena natoľko, že úspech či neúspech v nej môže byť rozhodujúci v novembrových voľbách. Politickým cieľom prezidentovej administratívy je pomôcť Kyjevu udržať front aspoň do termínu ich konania.
■ KYJEVSKÉ POČTY
Na boj s Ruskou federáciou bola formálne pre Ukrajinu vyčlenená čiastka 60,84 miliardy dolára. Lenže 23,2 miliardy dolára použijú Spojené štáty na naplnenie svojich vlastných armádnych skladov po tom, čo zbrane z nich a muníciu odoslali na Ukrajinu v priebehu posledných dvoch rokov. Vyše jedenásť miliárd dolárov sa použije na financovanie americkej armády v súvislosti s konfliktnou situáciou v Európe na „prebiehajúce vojenské operácie USA v regióne“, ďalších 13,8 miliardy dolára sa použije na nákup nových zbraní pre Ukrajinu, ktoré sa budú postupne dodávať v rokoch 2024 a 2025. Samozrejme, dodávateľom budú americké zbrojovky. Bezmála osem miliárd dolárov sa použije na podporu ukrajinskej ekonomiky, ktorá by sa bez externej pomoci už dávno zrútila a Kyjev by nebol schopný ufinancovať chod štátu, nieto ešte vojny. S humanitárnou pomocou je pre Ukrajinu z takmer šesťdesiatjeden miliárd priamo vyčlenených približne dvadsaťtri miliárd dolárov.
■ INJEKCIA ZBROJOVKÁM
Podľa týchto údajov je očividné, že ide v prvom rade o obrovskú finančnú injekciu pre americký vojensko-priemyselný komplex, ktorý, ako je všeobecne známe, mal vždy veľmi blízko k zákonodarcom v Kapitole. To dokazuje aj samotný fakt, že z pôvodného prezidentského návrhu sa do konečnej podoby schváleného návrhu krátili len prostriedky na humanitárnu a finančnú pomoc, zatiaľ čo vojenské mierne narástli. Ide o doteraz najväčší schválený balík pomoci na vojnu s Ruskou federáciou. Znalci amerických pomerov sa zhodujú, že Washington a celý mocenský systém, ktorý sa sformoval po druhej svetovej vojne, využíva vojenské konflikty ako prostriedok ekonomického profitu.
Radoslav ŽGRADA ‒ Kresba: Andrej MIŠANEK