Slovo o Slovensku
Emil SEMANCO
Musím hneď skraja roka i tohto malého stĺpčeka povedať, že som zaujatý voči prezidentovi republiky. Som zaujatý nie preto, že je dejinný ignorant a do paláca niekdajšieho strážcu uhorskej kráľovskej koruny v Prešporku pozval potomka tých, čo ju najviac ohrozovali...; janičiar – zrejme preto, aby mohol recipročne pobudnúť pár dní za Bosporom v dajakom all inclusive Silence Beach Resort – priateľsky sa oblapkával s tureckým diktátorom a jeho krvavú dŕžavu dementne nazýval ostrovom stability...
Nad to by som sa povzniesol, aj keď terajšiemu pánovi Grasalkovičovho paláca, ktorý je vzorovým predstaviteľom demokracie amerického typu, nezaškodí pripomenúť okrídlený Erdoganov výrok, ktorý rámcuje historickú cestu demokracie a jej míľniky. Tento záchranca samovrahov z bosporských mostov a veľkovýrobca mŕtvol pri iných konšpiráciách (kurdských či sýrskych) svojho času povedal, že „demokracia je ako električka – keď vás dovezie, kam potrebujete, vystúpite...“. A pán prezident k nám pozýva takýchto ľudí a obšťastňuje ich smiešno-trápnymi komplimentmi. Fuj!
Ale nie preto som voči nemu zaujatý, veď za takmer štyridsať rokov novinárčiny som si na panské huncútstva zvykol. Tým nevravím, že mám hrošiu kožu a netrápi ma, aká je dochádzka pána prezidenta do úradu a najmä aká okrídlená je „odchádzka“ z neho.
Nie ako rodený – ako certifikovaný goral z Lesnice, ale najmä ako starosta najstaršieho umeleckého spolku na Slovensku mám na hlavu štátu poriadnu zášť, že zo svojho sídla vypoklonkoval na ulicu (okrem iného) aj výtvarné umenie. Za Schustera a Leikerta prišli do paláca na Hodžovom námestí výtvarné múzy. Sala terrena za Gašparoviča a Parkányiho bola každý mesiac plná ľudstva (i nehranej ľudskosti) na vernisážach. Ak som kohosi známejšieho a v branži renomovanejšieho nestretol dlhšie v meste, určite som ho našiel na prezentáciách umenia v prezidentskom paláci.
Pán prezident, umenie zarábať peniaze je veľká schopnosť. Na cti pridáva aj ich rozdávanie – keď je z čoho! Existuje aj iné umenie, ktoré nie je spôsob, ako sa uživiť a mať. Je to veľmi ľudský spôsob, ako urobiť život znesiteľnejší. Keď sa budete venovať umeniu, a je úplne jedno ako mizerne, sakra, vaša duša porastie. To nie sú moje slová, to napísal Kurt Vonnegut. Skúste nakázať svojim adlátusom, nech vám o ňom čosi na internete nájdu...