Športovci v Národnej rade Slovenskej republiky. V zoznamoch politických strán pred parlamentnými voľbami je téma stará už niekoľko desaťročí. Nie náhodou, veď politické subjekty sa na svoje kandidátske zoznamy usilujú dostať tých najznámejších a najúspešnejších, ktorí v zbierke svojich trofejí majú najmä medaily z olympijských hier a zo svetových šampionátov. Všetci zainteresovaní sú presvedčení, že meno samotného športovca na zozname kandidátov síce nemôže rozhodnúť o víťazstve vo voľbách, ale môže ovplyvniť množstvo získaných hlasov pre tú politickú stranu, ktorá ho má na svojej kandidátke. Vek športovca tu hrá minimálnu rolu, skôr narodení voliči dajú prednosť tým, ktorých výkony a výsledky obdivovali v mladosti, u mladšej generácie dominujú ešte stále aktívni športovci, ale takých je medzi kandidátmi na poslancov NR SR naozaj veľmi málo. Preto sa často nechajú presvedčiť rodičmi a staršími príbuznými, aby svoje hlasy dali tým už bývalým športovcom, ktorých mená im takmer nič nehovoria.
■ SKÚSENÍ MATADORI
Takým príkladom je Dušan Galis, bývalý vynikajúci futbalista, čs. reprezentant a nemenej úspešný tréner. Minimálne jedna generácia však tohto poslanca NR SR za stranu Smer ‒ SD už považuje za skúseného politika, ktorý sa v parlamente vyjadruje vždy vtedy, keď sa riešia problémy športu, najmä jeho financovania. Dlhoročnou tvárou Smeru ‒ SD je aj ďalší jeho poslanec v NR SR Stanislav Kubánek, ktorý podstatnú časť svojho života zasvätil rozvoju kolkárskeho športu. V roku 1988 sa stal predsedom Čs. kolkárskeho zväzu, po vzniku samostatnej SR prvým prezidentom tohto športu na Slovensku a zároveň aj prvým viceprezidentom Svetovej kolkárskej federácie FOQ. Z jeho iniciatívy sa u nás uskutočnili významné medzinárodné podujatia, napríklad v roku 2007 majstrovstvá sveta v Košiciach, Svetový pohár družstiev v roku 2005 vo Veľkom Šariši a v Podbrezovej, MS mládeže 1996 v Bratislave, Svetový pohár jednotlivcov 1998 v Bratislave a mnohé ďalšie podujatia svetového a európskeho významu. Medzi kandidátmi strany Smeru ‒ SD je aj právnik Justin Sedlák, bývalý basketbalista, tridsaťosemnásobný reprezentant ČSSR, bronzový medailista z MS 1981, účastník OH 1976 v Montreale (6. miesto), trojnásobný majster Československa.
■ SILNÉ ZASTÚPENIE
Na zaradenie športovcov na svoju kandidátsku listinu nezabudol ani Hlas ‒ SD. Najlepšiu pozíciu má u nich bývalá hviezda našich futbalových trávnikov Dušan Tittel, trojnásobný najlepší slovenský futbalista roka, v ankete Jedenástka roka sa umiestnil šesťkrát, so Slovanom Bratislava sa trikrát stal majstrom Slovenska, štyrikrát víťazom národného pohára a dvakrát Superpohára, za čs. reprezentáciu odohral jedenásť stretnutí, neskôr za slovenskú reprezentáciu až dvadsaťštyri stretnutí, s Omoniou Nikózia sa stal majstrom Cypru a víťazom Cyperského superpohára, v rokoch 2002 ‒ 2006 vykonával funkciu generálneho sekretára Slovenského futbalového zväzu... Dušan Tittel, rodák z oravského Námestova, má už svoje skúsenosti aj z politiky. Začínal v nej v strane ANO, neskôr prešiel do SNS, v rokoch 2016 ‒ 2020 bol jedným z jej poslancov v NR SR. V roku 2020 za ňu kandidoval opäť, pritom na veľmi výhodnej pozícii – na 8. mieste, na veľké prekvapenie sa však vtedy SNS nedostala do parlamentu. Na kandidátke strany Hlas ‒ SD je aj jeden viacnásobný medailista z letných olympiád rýchlostný kanoista Erik Vlček, rodák z Komárna. Zápolil na šiestich (!) olympijských hrách, z ktorých si priniesol štyri medaily – dve strieborné z Pekingu z roka 2008 a Ria de Janeiro z roka 2016 a dve bronzové (Atény, 2004; Tokio, 2020), všetky v štvorkajaku. Je desaťnásobný majster sveta (sedemkrát v štvorkajaku a trikrát v „dvojke“) a jedenásťnásobný majster Európy. Z vrcholových podujatí má dohromady štyridsaťdva medailí, z MS desať zlatých, tri strieborné a štyri bronzové, z ME 11 – 7 – 3. Zatiaľ poslednú olympijskú medailu – bronzovú v Tokiu – vybojoval už ako štyridsaťročný!
■ Z VRCHNÝCH POSCHODÍ
Priaznivci športu, najmä futbalu, sa pri čítaní zoznamu zaregistrovaných kandidátov zastavia pri mene Ľuboš Micheľ. Medzinárodným rozhodcom kategórie FIFA sa stal už ako dvadsaťpäťročný v roku 1973 a o jeho kvalitách svedčí i to, že rozhodoval na dvoch svetových šampionátoch, ako i na ďalších vrcholných majstrovstvách v mládežníckych kategóriách či v Lige majstrov a Pohári UEFA. V roku 2008 rozhodoval finále Ligy majstrov medzi anglickými tímami FC Chelsea a Manchester United! Úspešne si viedol aj na poli futbalovej diplomacie, sedem rokov vykonával funkciu medzinárodného riaditeľa Šachtaru Doneck, ukrajinského klubu, ktorý stále patrí do európskej extratriedy. V gréckom FC PAOK Solún bol viceprezidentom, riaditeľom futbalu a poradcom prezidenta klubu.Ľuboš Micheľ má už skúseností aj z horných poschodí slovenskej politiky. V rokoch 2006 ‒ 2010 bol poslancom NR SR za dnes už neexistujúcu stranu SDKÚ ‒ DS, ale pre nezhody s jej predsedom a nespokojnosť s riadením strany, v ktorej sa nepripúšťala žiadna demokratická diskusia, z jej poslaneckého klubu vystúpil a zostal nezaradeným poslancom. V roku 2020 neúspešne kandidoval na funkciu primátora mesta Prešov. V súčasnosti sa venuje podnikaniu a je predsedom predstavenstva FC Tatran Prešov, ktorý chce v tomto ročníku urobiť to, čo sa mu nepodarilo v uplynulom – vrátiť sa medzi slovenskú futbalovú elitu.
■ KANONIEROVE AMBÍCIE
O sedemnásť stupienkov nižšie je v zozname kandidátov strany Hlas ‒ SD meno ďalšieho Prešovčana spojeného s futbalom – štyridsaťročného Stanislava Šestáka. Jeho výrazný talent bol skutočne prenikavý. Po presadení sa vtedy v prvoligovom Tatrane Prešov prestúpil do Slovana Bratislava, neskôr do Žiliny, s ktorou v ročníku 2006/2007 získal majstrovský titul. Ďalšia cesta Šestáka viedla do bundesligového VfL Bochum, odtiaľ do troch tureckých celkov, späť do Nemecka a potom opäť do Turecka, kde ho Bursaspor kúpil za 2,5 milióna eura. O Šestákových kvalitách svedčí aj to, že v ročníku 2005/2006 sa stal najlepším kanonierom, štyrikrát sa jeho meno objavilo v Jedenástke roka (2004 ‒ 7. miesto, 2007 ‒ štvrté, 2008 – tretie a v 2009 ‒ druhé). V rôznych slovenských reprezentáciách hral od svojich osemnástich rokov, celkom v nich odohral až 77 oficiálnych zápasov a dal 17 gólov, z toho 13 za mužov. V kvalifikácii na MS 2010 v Južnej Afrike dal 6 z nich, toľko nedal ani jeden z jeho spoluhráčov, a neskôr sa na Africkom kontinente podieľal na doteraz najväčšom úspechu SR vo futbale. Po skončení hráčskej kariéry sa Šesták venuje trénerskej a funkcionárskej činnosti, pôsobí aj v komunálnej politike – je poslancom Mestského zastupiteľstva v Prešove, aktívne podporoval kandidatúru Ľ. Micheľa na funkciu prvého muža tretieho najväčšieho mesta Slovenska. Zo stopäťdesiatich kandidátov strany Hlas ‒ SD je priamo so športom spojený aj Pavol Krejčí, predseda Slovenského zväzu judo.
■ OKRUHY PRIAZNIVCOV
Prečo politické strany dávajú na svoje listiny kandidátov športovcov? Najmä preto, lebo ich mená sú známe širokej verejnosti, každé športové odvetvie a aj konkrétne osoby majú svojich fanúšikov, a teda i vážnych potenciálnych voličov. Tak to bolo v minulosti aj v prípade olympijského víťaza v chôdzi v roku 1988 v Soule Jozefa Pribilinca, ktorý sa stal poslancom NR SR ešte v deväťdesiatych rokoch minulého storočia za stranu SDĽ, či hokejistu Vincenta Lukáča, na ktorého stavil vtedajší predseda SNS Ján Slota. Igor Matovič v nadchádzajúcich voľbách očakáva, že dvadsaťosemročný boxer Viliam Tankó, bronzový medailista z ME 2017, priláka svojím menom na „jeho“ kandidátke mnohých prvovoličov. Národniari zasa veria, že hlasy im prilákajú aj mená dvoch reprezentačných trénerov, zhodou okolností oboch z východoslovenskej Sniny – Erika Capa (zápasenie) a Štefana Gribanina (vzpieranie).
■ VERIA HOKEJISTOM
KDH získalo na svoju volebnú „súpisku“ dvoch renomovaných hokejistov, ktorí majú za sebou skutočne široký okruh priaznivcov. Juraj Mikúš, rodák zo Skalice, v tridsiatich šiestich rokoch stále profesionálny hráč s titulom JUDr., hrával najvyššie súťaže na Slovensku (Nové Zámky, Poprad, Slovan, Zvolen), vo Fínsku, v Rusku i v Lotyšsku, draftovali ho do NHL Montreal Canadiens, hral v AHL, so Zvolenom sa v roku 2021 stal majstrom SR. Na svetových šampionátoch seniorov hral trikrát (2008, 2010, 2012) celkom v pätnástich zápasoch, dal v nich päť gólov a pridal rovnaký počet asistencií. Druhým je Dávid Skokan z Popradu, tridsaťštyriročný, má za sebou pôsobenie v kanadskej juniorskej lige, v roku 2012 sa tešil zo získania majstrovského titulu s bratislavským Slovanom, pôsobil aj v popredných českých kluboch, ako sú Slávia Praha, Hradec Králové, Pardubice, Chomutov, slovenský hokej reprezentoval na dvoch svetových šampionátoch seniorov (2014, 2017) a troch juniorských MS.Sloboda a solidarita má na svojej kandidátke Radoslava Slobodu, tenisového nadšenca, autora projektu Hľadáme nových tenisových šampiónov, človeka, ktorý už štvrťstoročie rozvíja tento šport najmä v srdci Slovenska, a o jeho organizačných schopnostiach možno písať doslova v superlatívoch.
■ ČO OD NICH ČAKAŤ?
Poprední športovci v parlamente sú najmä spočiatku v centre pozornosti verejnosti i bulváru, ktorý striehne na ich spoločenské prešľapy a politickú neskúsenosť. Tak to bolo trebárs v prípadoch hokejistu Vincenta Lukáča a (zatiaľ) naposledy tenistky Romany Tabák. Či už sú v NR SR bývalí aktívni športovci, alebo ešte aktívni tréneri a funkcionári, každý od nich očakáva angažovanosť v problematike, ku ktorej majú veľmi blízko. Teda najmä v príprave a schvaľovaní zákona o športe, ktorému sa určite nevyhne ani parlament zvolený 30. septembra t. r. Možno tiež predpokladať, že niektorý z tých, ktorých sme spomenuli v tomto príspevku, sa dokonca stane na ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu štátnym tajomníkom zodpovedným práve za šport. Tak to bolo aj po voľbách v roku 2020, keď sa takýmto štátnym tajomníkom stal v minulosti vynikajúci volejbalista a úspešný tréner Richard Nemec. Igor Matovič v predchádzajúcich voľbách do NR SR stavil na trio známych a úspešných tenistov – Karola Kučeru, Jána Krošláka a Romanu Tabák, ale zrejme pri zostavovaní kandidátky OĽaNO a Priatelia už nechcel o nijakom tenistovi ani počuť. Asi ho tá trojica poriadne sklamala, Romanu Tabák dokonca z hodiny na hodinu vylúčil zo svojho poslaneckého klubu. Aj to je jeden z dôkazov, že športovci sa aj vo vysokej politike dokážu zachovať doslova podľa svojho vedomia a svedomia, a nie podľa nariadených straníckych direktív. Keď však už nič iné, v každom prípade sú spestrením poslaneckých lavíc NR SR.
Text a foto: Vladimír MEZENCEV