Nedávne zemetrasenie poškodilo v Tokajíku aj pamätník Návrat do vypálenej obce. Členovia a sympatizanti Humenskej zberateľskej spoločnosti patria medzi tých, ktorí sa aj v týchto časoch zaujímajú o históriu bojov druhej svetovej vojny na severovýchode Slovenska a ako už tradične prichádzajú na tieto miesta vzdať úctu vencami vďaky. Prvou ich zastávkou bola obec Tokajík v okrese Stropkov. Od starostky Jany Medvecovej sme sa vyzvedali, čo zaujímavé sa stalo v obci so stodvoma občanmi za uplynulé tri roky, keď sme tu boli naposledy. Obec získala dve 3D zariadenia o pohnutej histórii obce a stavebne bolo upravené priestranstvo na miestach, kde fašisti povraždili tunajších obyvateľov a evakuantov. Všimli sme si tiež, že od poslednej návštevy pribudli aj ďalšie vitríny v areáli múzea, dokumentujúce druhú svetovú vojnu, ktoré sú výsledkom zberateľského úsilia mladého Juraja Kasardu z neďalekej obce Bžany. Zo spoločenských udalostí nás pobavila historka starostky o tom, ako na oslavách SNP v Banskej Bystrici oslovila jedného z predstaviteľov Slovenska s pozvaním do Tokajíka, pričom sa dočkala odpovede, že on pozná ten kraj, kde sa rodí chýrne tokajské... Nuž, čo dodať?
■ POPRAVA POD PERELISKOM
Pripomeňme si udalosti, ktoré sa v obci odohrali 19. novembra 1944. V skorých ranných hodinách trestný oddiel nemeckých vojakov obkľúčil obec a začal prehľadávať domy. Mužov zhromaždili v Medvedzovej záhrade. V jednom z domov našli v posteli s vysokými horúčkami vojaka Slovenskej armády Juraja Medvedza. Privolaný nemecký lekár ho vyšetril a potvrdil chorobu, čo mu neskôr zachránilo život. Nemeckí vojaci dovolili zhromaždeným mužom vziať si jedlo na tri dni a teplé oblečenie. Všetci si mysleli, že idú kopať zákopy. Predpoludním mužov zoradili do trojstupu a pohli sa smerom do Brusnice. Zastavili v doline potoka Tokajec na lúke pod Pereliskom. Nemecký veliteľ oberfeldvébel Kumann prečítal rozsudok: „Vy občania obce Tokajík ste podporovali partizánov. Zabíjali ste našich vojakov. Preto nám dalo vaše ministerstvo príkaz, aby sme vás všetkých postrieľali a vašu dedinu zapálili.“
Darmo muži prosili o milosť, zazneli dávky guľometu a tridsaťštyri obetí padlo k zemi. Vojaci chodili od jedného muža k druhému, a keď niektorý ešte javil známky života, dorazili ho strelou do hlavy. Po odchode nemeckých vojsk z popraviska, prebral sa ťažko ranený Andrej Stropkovský. Michal Medvedz prečkal streľbu pod telom mŕtveho brata. Vzali jedlo od mŕtvych a ukryli sa v lese. Medzitým fašisti vyhnali z obce obyvateľov, ktorí tam zostali a o tragédii nemali ani tušenia. Ten istý deň sa strhla prestrelka medzi partizánmi a nemeckou jednotkou medzi obcami Tokajík a Piskorovce. Na druhý deň nemecké vojská podpálili v obci dvadsaťsedem domov, plamene ušetrili miestny gréckokatolícky kostol a jeden drevený dom. Mŕtve telá postrieľaných chlapov pod Pereliskom ostali na mieste ešte niekoľko týždňov. Až 12. decembra 1944 boli aj s pomocou občanov Piskoroviec pochované na mieste tragédie. Oficiálny pohreb sa uskutočnil na dedinskom cintoríne 4. apríla 1945 po exhumácii tiel. Z tridsiatich dvoch obetí mali trinásti meno Medvedz. Popri občanoch obce Tokajík boli zastrelení aj štyria evakuanti z Vyšného Orlíka, dvaja z Tisinca a po jednom z Čertižného a zo Stropkova.
Túto tragédiu pripomína pamätník obetiam – súsošie Návrat do vyvraždenej obce od akademického sochára Fraňa Gibalu. Vyjadruje dramatický výjav, keď ženy a matky našli svojich zavraždených mŕtvych mužov a synov. Ďalšími pamätníkmi je miesto tragédie za obcou a múzeum. Tragické udalosti si pripomínajú turisti, ktorí do obce každoročne prichádzajú. Októbrové zemetrasenie na východe Slovenska poškodilo aj niekoľko rodinných domov v obci Tokajík i spomínaný pamätník. Keďže ten patrí Vojenskému historickému ústavu, vojaci úlomky súsošia zobrali. Azda sa v blízkej budúcnosti sochu podarí zrekonštruovať. Miestne múzeum, ktoré mapuje udalosti z roka 1944, patrí obci a po zemetrasení sú na ňom popraskané steny a poškodené vitríny...
■ V ÚDOLÍ SMRTI
Pri pamätníku, na ktorom sovietsky tank T-34 „dlávi“ nemeckého Tigra, vedie odbočka do Údolia smrti. Práve v tomto priestore sa od 25. do 27. októbra 1944 udiali najťažšie tankové boje sovietskych jednotiek po prekročení česko-slovenských hraníc. Pri altánku v katastri obce Kružlová (okres Svidník) čakáme starostu obce a predsedu Združenia mikroregiónu Údolie smrti Adriána Gužu. Záujmové združenie právnických osôb vzniklo 5. januára 2005. Jeho členmi sú obce Kapišová, Dobroslava, Vyšná Pisaná, Nižná Pisaná, Kružlová, Svidnička, Vápeník, Dlhoňa a Havranec. Združenie vzniklo so zámerom zachovávať históriu bojov v Karpatsko-duklianskej operácii z konca druhej svetovej vojny, ktorá je spätá so vznikom názvu mikroregiónu, a zároveň pomôcť turisticky zatraktívniť a zviditeľniť tento zaujímavý región. Keď to rozmeníme na drobné, starosta sa aj tohto roku chystá absolvovať Cestu hrdinov SNP z Dukly na Devín. Vzhľadom na pracovné povinnosti nie naraz, ale postupne po častiach.
■ TANKY V ÚTOKU
Od našej poslednej návštevy pribudol v areáli altánku predajný automobilový stánok, kde ponúkajú suveníry pripomínajúce udalosti, ktoré sa tu odohrali v časoch druhej svetovej vojny. Zatiaľ neprodukuje zisk, ale našťastie si už na svoju prevádzku zarobí. Celé územie mikroregiónu bolo bojovým priestorom Karpatsko-duklianskej operácie, kde sa nachádza v pôvodných postaveniach vojenská technika a pamätníky. V mikroregióne Údolie smrti medzi obcami Kapišová, Kružlová a Nižná Písaná je rozmiestnená bojová technika znázorňujúca tankovú rotu v útoku. Symbolizuje ju jedenásť tankov T-34/85, pričom v obci Kružlová je umiestnených osem zničených tankov sovietskej 12. tankovej brigády, ktoré tu zostali ponechané na miestach, kde ich zasiahli nepriateľské protitankové zbrane. V obci Kapišová stoja dva tanky a vo Vyšnej Písanej jeden tank. Ďalej v obciach Svidnička a Vápeník sa nachádza jeden tank a v obci Nižná Písaná dva tanky a húfnica. Exponáty zapožičalo Vojenské historické múzeum vo Svidníku. V obciach Dlhoňa, Dobroslava a Havranec sa exponáty vojnovej techniky nenachádzajú. Pochopiteľne, táto technika si vyžaduje pravidelnú úpravu. Starosta Adrián Gužo oceňuje prístup Ministerstva obrany SR, ktoré v rámci možností prispieva na ich údržbu. Prostriedky hľadajú a nachádzajú aj u sponzorov. Spoločným úsilím sa im takto podarilo zabezpečiť aj stavbu ďalších betónových protitankových „ježkov“. Keďže cieľom združenia je zachovávať históriu bojov, pri príležitosti výročí bolo tradičné pripomenúť si ich pietnym aktom, pri ktorom popri slávnostných prejavoch odzneli aj štátne hymny. Vzhľadom na vojnové udalosti na Ukrajine v posledných rokoch sa slávnostné pietne akty s hymnami neuskutočňujú. Napriek tomu sa Údolie smrti stáva turisticky atraktívnym.
■ TISÍCKY PADLÝCH
Pripomeňme si vojnové udalosti v tomto priestore. V období od 21. do 27. októbra 1944 tu prebiehali ťažké boje, ktoré boli súčasťou Karpatsko-duklianskej operácie. Boje zasiahli obce Dlhoňa, Dobroslava, Havranec, Kapišová, Kružlová, Nižná Pisaná, Svidnička, Vápeník a Vyšná Pisaná. Tankové jednotky a pechota 305. streleckej divízie Červenej armády sa pokúsili preniknúť nemeckou obranou 357. divízie v doline Kapišovky smerom z Duklianskeho priesmyku na Svidník. Nemecké vojská operovali vo výhodnom teréne s podporou protitankových zbraní. V dopoludňajších hodinách 25. októbra zasiahli ďalšie sily 38. armády a za podpory delostrelectva, tankov a letectva postúpili kilometer severovýchodne od obce Kružlová. Po silných leteckých úderoch 26. októbra pokračovali v útoku a 70. strelecká divízia po tuhom boji prenikla do Kapišovej. Časť tankov síce prenikla, ale paľba protivníka ich zastavila a zničila. Počas 26. októbra útočné skupiny Prvého česko-slovenského armádneho zboru ovládli horu Javirja a o dva dni neskôr očistili od nepriateľa lesy v okolí Korejoviec. V údolí riečky Kapišovka počas týchto bojov padlo na obidvoch stranách až jedenásťtisíc vojakov, z nich asi päťtisíc vojakov vtedajšej Červenej armády.
■ ROZHĽADŇA AKO NÁBOJ
K zatraktívneniu mikroregiónu prispeli aj nové objekty – stavby. Obec Kružlová drží slovenský rekord za najväčší horizontálny nápis v exteriéri ‒ Údolie smrti. Osadili ho na mieste, kde sa uskutočnila najväčšia tanková bitka Karpatsko-duklianskej operácie. Nápis s rozmermi 998 krát 290 centimetrov je fotogenickou dominantou a turistickým lákadlom. Vznikol v rámci mikroprojektu Údolie smrti ‒ zem vojnových hrdinov, financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Z programu Interreg V ‒ A Poľsko ‒ Slovensko 2014 ‒ 2020 naň získali vyše 49 600 eur. Zo štátneho rozpočtu išlo vyše 5 800 eur a spolufinancovanie obce predstavovalo necelých tritisíc eur. V rámci mikroprojektu s poľským partnerom Gminou Dukla boli vybudované aj dva altánky ‒ už spomínaný pri Kružlovej a ďalší v obci Havranec. Súčasťou projektu bolo tiež osadenie informačných tabúľ v každej obci mikroregiónu s menami osobností, ktoré zohrali významnú úlohu pri oslobodzovaní tohto územia.
Ďalšou stavbou, ktorá láka turistov, je takmer štrnásť metrov vysoká štvorposchodová rozhľadňa v tvare náboja československej pušky vzor 24. Náklady na výstavbu rozhľadne boli dvadsaťštyritisíc eur, Prešovský samosprávny kraj prispel sumou deväťtisíc eur. Z veže vidieť Údolie smrti, okolité obce, časť Svidníka a v prípade priaznivého počasia dokonca aj Vysoké Tatry. Podľa starostu obce aj unikátnu rozhľadňu sa pokúsia zapísať do Knihy slovenských rekordov. Obec Kružlová má už dva slovenské rekordy – za spomínaný najväčší vertikálny nápis Údolie smrti a najväčšie srdce na zber plastových vrchnákov. Nie sú to všetky tromfy, ktoré má v rukáve starosta obce Adrián Gužo. Naznačil, že v areáli obecného úradu by chceli umiestniť plastiku ľudového rezbára. Keďže sa však obávajú jej poškodenia, sprístupnenie podmieňujú inštaláciou kamerového systému.
Marián ŠIMKULIČ ‒ Foto: autor