Veľmi nepopulárne politické rozhodnutie, ktoré dostalo sumárny názov Konsolidácia, schválili sedemdesiati deviati vládni poslanci. Koalícia, aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že je rozhádaná či plná rivalít a sporov, je jednotná, ak ide o vážne veci. A to je hlavné. Nazeranie do politickej či koaličnej kuchyne nemusí byť nič vábne. Podstatné sú výsledky, ktoré koalícia doručuje. Tento výsledok bol nepríjemný, ale o to viac potrebný. Veľa vecí sa zmenilo ešte priamo v parlamente pri prerokovávaní. Napríklad zníženie DPH na gastro, ubytovanie a knihy presadili národniari. Iné koaličné strany si našli tiež svoje priority, ale balíček bol prijatý ako celok. A to sa ráta. Na druhej strane koaličnú verejnosť zároveň znepokojilo vystúpenie trojice poslancov za Národnú koalíciu, ktorí požadovali rozšírenie názvu klubu na SNS – Národná koalícia a nezávislé osobnosti. To bola požiadavka, o ktorej by sa dalo rokovať. Bola pochopiteľná a dala sa logicky obhájiť, ak by sa to neurobilo spôsobom, akým sa to urobilo. Teda postavením partnera pred hotovú vec.
Druhá požiadavka však znamenala prekročenie povestnej červenej čiary. A to bola verejne deklarovaná podpora kandidátovi Hlasu na post predsedu parlamentu. Aj o tejto požiadavke sa dalo dohadovať, ale predovšetkým doma v kuchyni za zatvorenými dverami, keď problém nastal, teda hneď po prezidentských voľbách. Vtedy bol ten správny čas diskutovať o tom, ako vnímajú tento nárok voliči SNS a ďalších strán na kandidátke. Či to nevysiela signál, že tu ide viac o posty než o napĺňanie programu, a či to v konečnom dôsledku strane, resp. poslaneckému klubu vážne neškodí. V čase, keď spory v podstate utíchli. Keď stanovisko premiéra ako mediátora bolo nasledovné: dohodnite sa alebo ostáva status quo, to znelo priam nepatrične, účelovo a nedávalo to celkom logiku. Čo však toto vystúpenie trojice poslancov za Národnú koalíciu (NK) môže znamenať.
V krátkodobom horizonte to nemusí mať zásadnejšie politické konzekvencie okrem značného naštrbenia osobných vzťahov najmä medzi Dankom a Huliakom. Nikto nebude poslancov z NK vyhadzovať z klubu SNS, a ak aj druhá strana udrží emócie na uzde, samotní poslanci nemajú prečo odísť. Druhá vec je strednodobý horizont. Z politického hľadiska je pre Huliaka a spol. kľúčové dostať rovnocenné miesto pri koaličnom stole. S troma poslancami a proti odporu klubu, ktorý nateraz disponuje siedmimi poslancami, to nemusí byť celkom ľahké. Aj keď v prospech Huliaka hovoria koaličné počty, koalícia má väčšinu štyroch hlasov, to znamená, že vládnuť bez podpory troch z nich je extrémne ťažké.
Hru však môže zásadne zmeniť možný príchod troch nespokojných poslancov z Hlasu. Ich nespokojnosť signalizovali viaceré komentáre v médiách, ale k otvorenému vystúpeniu zatiaľ nedošlo. Problém je aj v tom, že z politického hľadiska sa prípadná trojica hlasistov radí k opačnému názorovému spektru v rámci koalície. Ich spojenie s Huliakom by malo len čisto mocenský zmysel. Naopak, programovo či hodnotovo sú si predpokladaní poslanci vzdialení. Navyše demisia ministerky zdravotníctva Dolinkovej vyvoláva ďalšie otázky. Uplatní si mandát v parlamente? Alebo nadobro odíde z politiky, prípadne prijme iný exekutívny post? Pridá sa k nespokojencom? To všetko sú otázky, na ktoré v čase uzávierky tohto textu nemáme odpovede. Hovorí sa o tom, že rovnako ako v klube SNS je frakcia, ktorá prišla do parlamentu v kvóte pre Národnú koalíciu, aj Dobrá voľba disponuje niečím podobným. Okrem Druckera je to aj Dolinková a donedávna neviditeľný poslanec Šalitroš.
Každopádne všetkých aktérov spája jeden cieľ − udržať súčasnú vládu pokiaľ možno až do riadnych volieb a naplniť čo najväčší objem vládneho programu. Zároveň je všetkým aktérom úplne zrejmé, že nikto nechce predčasné voľby. Je teda otázne, ako sa bude situácia v parlamente naďalej vyvíjať. Ak by naozaj bolo v dohľadnom čase šesť či viac nezávislých poslancov, môže to zásadne zmeniť hru a nastala by strategicky podstatne iná situácia. Bez zaručenej a vypočítateľnej podpory šiestich a viac zákonodarcov sa naozaj efektívne vládnuť nedá. To by teda zásadne menilo pravidlá hry. Uvidíme, či sa avizované zmeny dokonajú a podľa toho budeme potom sledovať, ako sa mení koaličná politická mapa na Slovensku.
Roman MICHELKO, poslanec NR SR
1 Komentár
Roman, dobrá napísané... Mam však jednu zásadnú pripomienku. V koaličnej zmluve je jasne napísané, že post predsedu parlamentu patrí Hlasu. Tak sa nemá Danko co súperiť a všetko mohlo byt aj ináč. SNS s prilepkami iných strán ma podstatne menej poslancov a tým aj percent. Nie je teda o čom hovoriť a písať. Druhá najsilnejšia strana má mať predsedu parlamentu... Nie je o com vlastne diskutovať. Voľba Pellegriniho za prezidenta predsa nič nemení a nemá nič spoločné s parlamentom. Za neho nastúpil nový poslanec a hotovo. Haštetite sa o funkciu ako mali chlapci a lejete len vodu na mlyn opoziční kom... S pamätajte sa, predsedom parlamentu ma byt a aj bude hlasák. To je môj názor a aj môjho blízkeho okolia. A odchod Huliakovc9v? Zbytočne komentovať, lebo ak útočí na Tara u, tak radšej nech mlčí. On si robí svoju pracu podľa mňa veľmi dobre. Jeho ego nespokojné tým, že nie je ministrom, škodí všetkým.
Tí je así všetko prestaňte sa verejne napádať a skriet. Držím Ti prsty a palce, lebo si dobrý a v mediálnej politike, aj v kultúrnej, čo robí Šimkovičová, plne súhlasím. Ešte zrušte zbytočne mimovoadky a uverejnite platy tých, čo tam robia, aby ľudia videli a vedeli, o čom to je. Ze to nie je len o pomoci... A ak pomoci, tak vo väčšine, ako Šimečkovci, v prospech seba.