Návody, ako podkopávať a rúcať nepohodlné zriadenia, VI. časť
Súčasný opozičný líder Michal Šimečka (Progresívne Slovensko), ktorý bol v tajnom hlasovaní 17. septembra 2024 odvolaný z funkcie podpredsedu Národnej rady SR, ešte ako študent politológie a medzinárodných vzťahov publikoval článok „Šírenie a mobilizácia občianskej spoločnosti vo farebných revolúciách“. Vydaný bol vo februári 2009 vo vedeckom časopise Stredoeurópskej univerzity v Budapešti, ktorej činnosť dodnes vo veľkom financuje americký miliardár George Soros. Pod tlakom súčasného maďarského premiéra Viktora Orbána (Fidesz) v roku 2020 presunula svoju činnosť do Viedne. Prinášame vám súčasné následky tejto politiky v rámci Ukrajiny, Gruzínska, Moldavska a Rumunska.
Ukrajina po dvoch farebných revolúciách (Oranžová revolúcia, 2004; Majdan, 2013 ‒ 2014) je dnes na pokraji úplného rozpadu. „Prodemokratické“ vlády s protiruským naratívom priviedli tento štát do otvoreného vojenského konfliktu s Ruskou federáciou. Namiesto sľubovaného blahobytu a európskej a transatlantickej budúcnosti poklesla životná úroveň jeho obyvateľov na úplné minimum. Pre neutíchajúce boje vo východnej Ukrajine museli mnohí z nich opustiť svoje domovy. Ich hlavnou príčinou je dlhodobá snaha Západu integrovať Ukrajinu v štruktúrach NATO, čo Ruská federácia považuje za priame ohrozenie jej bezpečnosti.
- UKRAJINA
Cieľom tohto článku nie je v nijakom prípade obhajoba ruskej agresie. Ruský útok na celistvosť Ukrajiny je porušením medzinárodného práva. Snahou je iba poukázať na tragický osud našich východných susedov, ktorí sa v mene vyšších záujmov USA a Ruska stali centrom geopolitického zápasu týchto dvoch mocností o budúcom usporiadaní Európy. Čo teda v skutočnosti priniesli ukrajinskej spoločnosti dve farebné revolúcie, ktoré mali podľa ich protagonistov priblížiť Ukrajinu k „vyspelým demokraciám“ západnej Európy? Vnútorný rozklad, chaos, chudobu, stratu ľudských životov ukrajinských vojakov a civilistov a v neposlednom rade aj stratu územia, ktoré patrilo pred vojnou medzi ekonomicky najvyspelejšie regióny Ukrajiny.
- GRUZÍNSKO
Gruzínsko podobne ako Ukrajina sa stalo predmetom vojenského záujmu Ruskej federácie pre jeho avizované členstvo v NATO. Po Ružovej revolúcii, ktorá v roku 2003 zvrhla vládu prezidenta Eduarda Ševardnadzeho, sa nová protirusky naladená „prozápadná“ vláda novej hlavy štátu Michaila Saakašviliho snažila vojenskou silou dostať späť pod gruzínsku kontrolu dva odštiepenecké regióny Abcházsko a Južné Osetsko. Počas letných olympijských hier v Pekingu v auguste 2008 po istých provokáciách gruzínskej armády zaútočili ruské jednotky na zvyšok Gruzínska. Táto niekoľkodňová vojna znamenala porážku režimu Michaila Saakašviliho. Po skočení svojho prezidentského mandátu bol hlavným podozrivým zo zneužitia právomocí a násilného potlačenia protestov. Súčasná vláda pod vedením strany Gruzínsky sen čelí podobnému scenáru, ktorý opísal mladý Šimečka. V uliciach sa konajú protivládne masové opozičné protesty. Podľa miestnej opozície a štátov Európskej únie i NATO výsledky nedávnych parlamentných volieb, v ktorých zvíťazil práve Gruzínsky sen, boli zo strany vlády sfalšované. Opakuje sa tak scenár z čias Ružovej revolúcie. Prebiehajúce nepokoje sa konajú podľa presného manuálu „Šírenie a mobilizácia občianskej spoločnosti vo farebných revolúciách“, ktorý publikoval predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. V jeho mentálnom svete môže vyhrať demokratické voľby iba tá politická strana, ktorá zdieľa s ním rovnaké „prodemokratické“ hodnoty.
- MOLDAVSKO
Tieto zvrátené scenáre slovenského súčasného opozičného lídra sa nedávno naplno prejavili aj v Moldavsku v rámci dvoch kôl prezidentských volieb. Prvé kolo bolo spojené i s referendom o pristúpení Moldavska k Európskej únii. Jeho výsledky priniesli takmer vyrovnaný výsledok. Iba tesne sa voliči rozhodli pre európsku budúcnosť, a to s výsledkom 50,38 percenta. Podobný scenár nastal aj počas druhého kola prezidentských volieb. Doterajšia hlava štátu Maia Sanduová so ziskom 55,35 percenta hlasov porazila „proruského“ protikandidáta Alexandra Stoianogla, ktorý dostal 44,65-percentnú voličskú podporu. Celkový rozdiel medzi oboma kandidátmi bol menej ako 180-tisíc hlasov. Ak zoberieme do úvahy sťažnosti ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie, že Moldavsko poskytlo takmer 500-tisíc Moldavcom žijúcim v Rusku iba 10-tisíc hlasovacích lístkov, naše tvrdenie, že voľby v Moldavsku musela vyhrať tá správna politická strana, je viac ako opodstatnené. Najväčšie pošliapanie sviatku demokracie nastalo účelovým rozhodnutím rumunského ústavného súdu 6. decembra 2004 zrušiť demokratické výsledky prvého kola prezidentských volieb, v ktorých zvíťazil „prorusky“ naladený kandidát Călin Georgescu. Ako spoločnosť si pomaly začíname zvykať, že vôľa väčšiny občanov je podriadená vôli a rozhodnutiu určitej skupiny vládnucej nadnárodnej elity, ku ktorej má politicky blízko aj súčasný predseda Progresívneho Slovenska.
Juraj DOMIN – Foto: internet