Trvalo ostala verná myjavským podnetom
Opis životného prostredia, preniknutie do vonkajšieho a vnútorného sveta literárnych postáv, príťažlivá dejová línia, adekvátne využitie umeleckých prostriedkov − to všetko možno zaradiť do okruhu problémov, ktoré musia spisovatelia kriticky zvážiť, ak chcú, aby nimi vytvorené dielo získalo u verejnosti širší ohlas. Tieto a iné charakteristické znaky literárneho diela sú prítomné v tvorbe známej slovenskej spisovateľky Zuzky Zgurišky, vlastným menom Ľudmily Dvořákovej, rod. Šimonovičovej.
Pred niekoľkými dňami 24. septembra 2024 sme si pripomínali štyridsiate výročie od spisovateľkinho úmrtia. Je to pre nás všetkých príležitosť opätovne nazrieť do životného príbehu tejto slovenskej spisovateľky, ktorá sa stala známou najmä vďaka svojmu legendárnemu románu Bičianka z doliny.
■ UČITEĽSKÁ PRÍPRAVA
Zuzka Zguriška sa narodila 13. apríla 1900 v meste Myjava v rodine miestneho evanjelického učiteľa Michala Šimonoviča. Rodné meno dostala po matke Ľudmile, rod. Valáškovej. Ľudovú školu navštevovala v Myjave a meštiansku v Modre. Potom nasledoval ročný študijný pobyt v bavorskom Himmelkrone s cieľom zdokonaliť sa v nemčine. Želaním otca bolo, aby sa z dcéry Ľudmily stala profesiou učiteľka. V zmysle maďarizačnej školskej politiky mohla študovať len na tom učiteľskom ústave, ktorý jej určilo uhorské ministerstvo školstva. Bolo to spôsobené najmä slovenským národným cítením a národnými aktivitami jej otca, ktorý si neraz od úradov vyslúžil pokarhanie a prezývku pansláv. Mladej študentke Ľudmile vybrali dolnozemský Ústav na prípravu učiteliek materských škôl v Hódmezövásárhelyu. Po jeho absolvovaní odišla študovať na učiteľský ústav v Szabadke (neskoršie srbská Subotica). Štúdium učiteľstva v oboch ústavoch prebiehalo v čase prvej svetovej vojny. V Szabadke ju napokon zastihol koniec vojny, rozpad Rakúsko-Uhorska a prebiehajúci povojnový chaos. Za týchto nebezpečných podmienok sa Zuzka Zguriška vrátila domov do vznikajúcej Československej republiky. Učiteľské vzdelávanie zavŕšila v Ústave ku vzdělávání učitelek v Brne, kde v roku 1920 úspešne maturovala.
■ DIVADELNÉ LÁKADLÁ
Začiatky učiteľského pôsobenia sú späté s rodnou Myjavou, kde nastúpila na miestnu ľudovú školu. Jej životné podmienky boli výrazne sťažené najmä smrťou otca, ktorý zomrel krátko pred ukončením jej štúdií. Matka zomrela ešte skôr, keď Zuzka mala len šesť rokov. Preto jej na ňu zostali len nejasné spomienky. Starala sa ešte o dvoch mladších súrodencov – brata a sestru. Popri svojich učiteľských povinnostiach sa venovala myjavskému ochotníckemu divadelnému spolku. Ako spoluzakladateľka tohto združenia s obľubou hrávala a režírovala, pričom niektoré české hry prekladala a prispôsobovala miestnemu nárečiu. Divadelným talentom obdarená Zuzka Zguriška získala na začiatku dvadsiatych rokov možnosť vystúpiť až na scéne Slovenského národného divadla v Bratislave. Vtedy zastupovala v tom čase chorú predstaviteľku hlavnej úlohy v historickej hre Rastislav od autora Franka Wollmana. Priaznivé ohlasy a pozitívne kritické posudky jej otvorili brány do prvej slovenskej divadelnej scény. Lenže nie najlepší zdravotný stav a obavy z prepuknutia choroby, ktorá zabila jej otca, spôsobili, že sa rozhodla vykročiť inou životnou cestou.
■ ŽIVOTNÉ PUTO
V jej súkromnom živote mal dôležité postavenie advokát Jaroslav Dvořák. V čase ich zoznámenia vykonával funkciu zástupcu okresného náčelníka v Myjave. Medzi oboma sa vykryštalizovalo pevné celoživotné puto najmä vďaka spoločným vlastnostiam, akými bola najmä činorodosť v organizovaní spoločenských podujatí a spoločných moravsko-slovenských osláv, rovnaké povahové črty, pozitívny vzťah ku kopaničiarskemu prostrediu a k jeho obyvateľom. V roku 1924 uzavreli manželstvo. Zakrátko sa mladomanželia odsťahovali do Bratislavy, kde spoločne žili až do roka 1945. Zaujímavou skutočnosťou v živote Zuzky Zgurišky bola nepriaznivá spoločensko-politická situácia v období jej vzdelávania. Pokiaľ väčšiu časť stredoškolského učiteľského formovania absolvovala v čase prvej svetovej vojny, vysokoškolské vzdelanie už nadobudla v priebehu druhej svetovej vojny. Na Slovenskej univerzite (dnes Univerzita Komenského) v Bratislave študovala dejiny umenia a filozofiu. Štúdium ukončila v roku 1943 doktorátom z filozofie.
■ PRAŽSKÁ ETAPA
Povojnové obdobie po roku 1945 znamenalo pre už známu spisovateľku novú životnú etapu. Na podnet Dvořákovho známeho politika Zdenka Fierlingera sa celá rodina presťahovala do Prahy, kde sa Zguriškin manžel ako štátny úradník spolupodieľal pri budovaní úradu predsedníctva vlády. V prostredí hlavného mesta našla rodina Dvořákovcov svoj nový a zároveň definitívny domov. Pražské obdobie života Zuzky Zgurišky sa popri stále neutíchajúcej literárnej práci vyznačovalo tiež aktivitami v oblasti filmovej tvorby. V rozpätí rokov 1949 – 1951 pracovala ako filmová scenáristka vo filmových ateliéroch na Barrandove. V roku 1960 jej udelili čestný titul zaslúžilá umelkyňa. Ani na sklonku života neprestávala venovať značnú časť svojho času písaniu literárnych diel. Zomrela 24. septembra 1984 v Prahe.
■ MYJAVSKÉ INŠPIRÁCIE
Záujem o literatúru sa u Zuzky Zgurišky prejavoval už v období detstva, zvlášť pod vplyvom učiteľskej činnosti jej otca Michala Šimonoviča, ktorý vyvíjal rozsiahlu osvetovú činnosť. Viedol spevokol a kurzy slovenčiny, organizoval ľudovýchovné prednášky, učil o tom, ako správne hospodáriť, a bol znamenitým ovocinárom. V neposlednom rade sa zaujímal o geografickú a historickú stránku myjavského regiónu. Práve vďaka otcovým ľudovýchovným aktivitám a súkromnej knižnici sa vyvinul u nej zmysel pre každodennú realitu, vzdelávanie širokých spoločenských vrstiev a umelecké cítenie, ktorý neskoršie naplno prejavila vo svojej učiteľskej, ale najmä v literárnej činnosti. Vo všeobecnosti mala hodnota literárnych diel v živote Zuzky Zgurišky svoje osobitné postavenie, pričom spĺňala viaceré významy. V prvom rade jej literatúra umožňovala prekonať smútok za rodným myjavským krajom a udržiavať s ním tak akési stále spojenie. Zguriška strávila v rodnej Myjave len obdobie detstva a začiatky učiteľského pôsobenia. Počas štúdia (na meštianke i učiteľských ústavoch) a v rámci neskoršieho bratislavského a pražského obdobia bola to práve literárna tvorba, ktorá jej pomáhala neustále sa aspoň mysľou vrátiť do rodného kraja, a to aj napriek skutočnosti, že kopaničiarsky kraj príležitostne navštevovala, literárnou tematikou ho nikdy neopustila. Dokonca samotné meno, resp. pseudonym Zuzka Zguriška sa po prvýkrát objavil v roku 1929 na titulnej strane prvej zbierky poviedok Obrázky z kopaníc. Bolo to údajne často sa vyskytujúce meno kopaničiarok z miestnej osady U Zgurišov. Ďalším významným znakom literárnej tvorby Zuzky Zgurišky je skutočnosť, že ňou napísané diela môžeme považovať za sondu do myjavského regiónu, ktorý bol známy už z predchádzajúceho obdobia vďaka štúrovcom. Tieto literárne diela svojím obsahom vystihujú agrárny rozmer prostredia Slovenska a spoločensko-politické podmienky každodennej reality v prvej polovici 20. storočia.
■ ÚSPEŠNÁ BIČIANKA
Napriek tomu, že autorka využívala vo svojej tvorbe často jej typický literárny humor, usilovala sa verne zachytiť mentalitu prostredia regiónu a prispôsobiť k tomu dejovú líniu tak, aby z nej logicky vyplynuli určité ponaučenia. Popri ústrednej téme kopaničiarskeho i malomestského prostredia, ktorú premietla do množstva rozsahovo kratších i dlhších zbierok poviedok (Obrázky z kopaníc, Dvanásť do tucta, Ženích s mašinou a pod.) a románov (Bičianka z doliny, Manželstvo na úver, trilógia Metropola pod slamou, Mestečko na predaj, Zbojnícke chodníčky), pričom za vrcholné dielo sa právom považuje román Bičianka z doliny, venovala sa tiež próze pre deti a mládež (Pri muzike, Husitská nevesta, Kráľova zajatkyňa), ale aj divadelným hrám (Mor na farme). Tiež treba spomenúť cestopisné záznamy (Španielske črty) a pamäti (Strminou liet). Tie možno chápať ako určité vyznanie a súčasne zavŕšenie kopaničiarskej tematiky a vôbec literárnej tvorby. Vedomosti z nemčiny využila pri preklade známeho románu Jaroslava Haška Osudy dobrého vojaka Švejka. Majstrovsky využitý literárny humor v dielach Zuzky Zgurišky viedol k tomu, že sa stala pomerne známou spisovateľkou už počas svojho života v medzivojnovom období doma i v zahraničí. Ponúkla čitateľom priestor zábavným spôsobom preniknúť do regiónu s vlastnou životnou filozofiou. Z tohto nám vyplýva, že literárne diela Zuzky Zgurišky napriek odstupu času, keď boli napísané, a zmene spôsobu života môžu byť aktuálne aj pre dnešnú generáciu, ktorá prejaví záujem o spoznávanie životného zákutia našich predkov.
Jaroslav DUREC – Foto: Internet