Prepáčte, nenašli sa žiadne príspevky zodpovedajúce kritériám vyhľadávania.
Samova ríša a slovenská štátnosť
ANALÝZA MILAN S. ĎURICA - Foto: hradiska.sk
V Dejinách Slovenska a Slovákov (4. vydanie Bratislava 2007) som písal, že Samo pomáhal starým Slovákom v ich vzbure proti divokým Avarom a organizoval nadkmeňovú spoločenskú štruktúru vojensko-obranného charakteru, ktorú postupne rozvinul do vtedajšej formy štátneho útvaru. Proti tomu verejne vystúpili niektorí tiežhistorici s tvrdou kritikou, že Samovu ríšu považujem za „štát vo vtedajšej forme štátu“, čo nie je pravda. Tí asi nevedeli, že pod pojmom štát sa vo všetkých kultúrnych jazykoch rozumie spoločenský útvar určitého teritória s natrvalo usídleným obyvateľstvom, spravovaným zvrchovanou mocou. Aj Krátky slovník slovenského jazyka (KSSJ, Bratislava 1987) definuje štát: „základná organizácia politickej moci spoločenstva na istom území“. (Zdá sa teda, že tí autori sa ešte stále pridržiavajú super-marxistických výkladov Peciarovho SSJ z roku 1964.)
Hrdosť na existenciu samostatného štátu narastá
Vladimír Mečiar referendum o rozdelení republiky Čechom navrhol, odmietli ho
Jozef HAJSTER – Karikatúra: Andrej MIŠANEK
Diskusie a prieskumy verejnej mienky pri príležitosti osláv 20. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky a rozpadu Československa potvrdili, že to bol správny historický počin. Ukázali, že aj napriek nekončiacim turbulenciám, konfliktom, neistote, nie vždy vydareným politikom, nízkym platom či dôchodkom podľa výsledkov sociologického výskumu uskutočneného IVO, agentúrou Focus a českého CVVM približne tri pätiny občanov Slovenska pociťuje na svoj štát hrdosť.