Milan POLÁK           

V novinách, ktoré vychádzajú na Slovensku a po slovensky, teraz, keď oslavujeme dvadsiate výročie našej národnej a štátnej samostatnosti, teda v týchto novinách ronili najmä slzy za Československom a hanobili Slovensko. Štát osočovali tí, ktorí sa o nej nezaslúžili, ba naopak, ktorí proti nemu brojili. Tiež ich novinárski benjamínovia, ktorí mali v čase vzniku Slovenskej republiky 13 rokov ale dokázali hodnotiť vtedajší politický režim. Len hanobili… A to na rozmanitý spôsob, akoby nenápadne, rafinovane, ale perfídne dôsledne.

Menej rafinovaná bola už len nechutne urážajúca karikatúra slovenského štátneho znaku. A to popri článkoch, ktoré písali o neslobode tlače na Slovensku, pohone na novinárov a dokonca o trestných oznámeniach. Urážky tých politikov, bývalých i súčasných, ktorí sa hlásili k národnej a štátnej samostatnosti, boli súčasťou posledného lanského čísla novín, ktoré samé seba deklarujú za príklad objektivity a strážcov demokracie. Ani netreba dlho hádať názov tohto trojpísmenkového periodika. V tom náreku za Československom samozrejme neboli sami. Ktovie, čo znamenalo, že na prvom programe našej verejnoprávnej televízie zaznela slovenská hymna na Nový rok až pätnásť minút po polnoci a vzápätí po nej išli reklamné upútavky na sériu druhoradých relácií.

Česká televízia vysielala zasa seriál Zbohom Československo, isteže z pohľadu Česka, teda opäť s podtextom ľútosti a sklamania nad tým, čo hrozné sa českému národu stalo s ich štátom, ktorému jednoznačne dominovali. Jeho vznik v roku 1918 je stále ich štátnym sviatkom! Aj keď vznikol bez referenda… V tom náreku za Československom našli si aj pár podporovateľov zo Slovenska (Šimečka, Feldek, Klimáček, Geišberg, Hríb a podobní). Takže aj takéto „perly“ sprevádzali dvadsiate výročie nášho štátu.

Autor je kulturológ a publicista.