Európska komisia sa pod vedením opätovne menovanej, nie zvolenej Ursuly von der Leyenovej mení. Nie k ekonomickému rozkvetu a posilneniu sociálnej politiky členských štátov, ale k premene na zbrojársky koncern. Dokazuje to schválený plán na zvýšenie európskych výdavkov na zbrojenie o neskutočných osemsto miliárd eur (!!!). V čase vstúpenia Slovenska do tohto spolku to bolo nemysliteľné. Hovorilo sa o plnej zamestnanosti, pozdvihnutí ekonomiky, sociálnom pokoji. Dnes je jasná snaha o centralizáciu a posilnenie vplyvu Únie na úkor štátnej suverenity jednotlivých štátov.
Slovensko na tento vojnový trend ochotne naskočilo. Zverejnené údaje z marca tohto roka Štatistického úradu SR sú ohromujúce. V čase konsolidácie a uťahovania opaskov vynakladáme čoraz viac financií na zbrojenie. Vývoz zbraní a streliva zo Slovenska sa vlani oproti roku 2023 viac ako zdvojnásobil ‒ na 1,15 miliardy eur. Iné štatistiky hovoria ešte o vyššej sume. Koľko to bude v tomto roku, ešte nevieme. Pred vojnou na Ukrajine to bola len desatina. Minister obrany Robert Kaliňák obhajuje sumu tým, že sa vytvárajú pracovné miesta. Zbrane sú však v prvom rade určené na zabíjanie. Isteže, vláda posielala do vojnovej zóny predovšetkým odmínovacie stroje typu Božena a podobne. Zároveň však ochotne dovoľuje komerčným firmám posielať smrtiaci arzenál. Podpredseda vlády Tomáš Taraba aktuálne navrhuje zvýšené zdanenie zbrojárskych podnikov. Je to správny návrh.
Slovenská akadémia vied sa podľa slov prezidenta Petra Pellegriniho môže stať jedným z prijímateľov navýšených prostriedkov na obranu. Namiesto vedy určenej pre obyvateľov bude sa zaoberať zbraňami. Zatiaľ sa hovorí len o vývoji šifrovanej komunikácie, výskume nových materiálov, systémov umelej inteligencie či digitálneho riadenia rôznych zariadení s tým, žeby bola dobrým partnerom pre výskum so slovenskými zbrojárskymi podnikmi. V etickom kódexe akadémie sa však píše o jej „nezávislosti od politických, náboženských a ideologických presvedčení“ a o tom, že „vedecký výskum musí rešpektovať ľudskú dôstojnosť, nesmie viesť k ohrozovaniu zdravia a života človeka“.
Opozičné vojnové jastraby v štúdiu Denníka N, ako sú Juraj Krúpa zo Slobody a solidarity, Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska a rozšafný rozdávač zbraní Jaroslav Naď zo strany Demokrati, by sa dokonca ani nebránili vyslaniu slovenských vojakov na Ukrajinu. Pravdaže to neskôr popreli. Ale aj účasť našich vojakov ako mierových jednotiek na Ukrajine bez mandátu OSN, ako pripustil Naď, by znamenala prítomnosť vojsk členského štátu NATO na ruskej hranici.
Ministerstvo obrany SR síce ubezpečuje koaličných partnerov, že o vyslaní slovenských vojakov na Ukrajinu sa neuvažuje. NATO však požiadalo o vyslanie šiestich slovenských vojakov v rámci aktivity NSATU, ktorí budú na veliteľstvách vo Wiesbadene v Nemecku a v Monse v Belgicku, čo je možné hodnotiť ako skúšobný balónik vyslaný na testovanie verejnosti. Medzi hlavné úlohy NSATU totiž patrí aj výcvik vojakov mimo územia Ukrajiny a rozvoj ukrajinských ozbrojených síl.
Petícia občianskeho združenia Zjednotení za mier pod názvom Ani cent navyše na zbrojenie s cieľom vyvinúť verejný tlak na politických predstaviteľov štátu, aby nezvyšovali náklady na zbrojenie, má síce slušnú odozvu, ale nie vo vládnych kruhoch. Ak nás núti NATO zvyšovať výdavky na obranu na úroveň iných štátov, prečo nás rovnako nenúti zvýšiť investície do zdravotníctva, školstva, vedy, výskumu a kultúry aspoň na úroveň priemeru hrubej domácej produkcie Európskej únie? Nie je lepšia doktrína kultúry mieru ako zbrojenia? Pritom spolu s českou stranou sme nakúpili vojenskú techniku v mnohých prípadoch bez tendra. Ide o sumu 1,5 miliardy eur. Napríklad 152 švédskych transportérov CV90. Alebo nákladné vozidlá Tatra za takmer trištvrte miliardy eur. Dve lietadlá Bombardier Global 5000 ‒ jedno za 60 až 70 miliónov dolárov v tretine životnosti.
Treba si povedať na rovinu, že zbrojenie je veľký biznis. Je jedno, či sa zisky končia vo vreckách politikov, zbrojných magnátov alebo štátu. Polovicu zamestnancov ministerstva obrany tvoria civilní zamestnanci, nie vojaci. Nemáme odstrašujúce medzikontinentálne rakety s konvenčnou alebo jadrovou hlavicou. A čo sa týka počtu slovenských vojenských vozidiel, tankov, delostrelectva, transportérov, letectva, ak máme veriť ukrajinským alebo aj ruským štatistikám, tak jemne povedané v prípade vojny by boli na fronte eliminované v priebehu dvoch-troch dní. Tak načo to všetko…
Text: Ivan KRAJČOVIČ
Foto: Internet
