Hrdosť na existenciu samostatného štátu narastá


Vladimír Mečiar referendum o rozdelení republiky Čechom navrhol, odmietli ho

Jozef HAJSTER – Karikatúra: Andrej MIŠANEK

Diskusie a prieskumy verejnej mienky pri príležitosti osláv 20. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky a rozpadu Československa potvrdili, že to bol správny historický počin. Ukázali, že aj napriek nekončiacim turbulenciám, konfliktom, neistote, nie vždy vydareným politikom, nízkym platom či dôchodkom podľa výsledkov sociologického výskumu uskutočneného IVO, agentúrou Focus a českého CVVM približne tri pätiny občanov Slovenska pociťuje na svoj štát hrdosť.

Nárast hrdosti potvrdzujú aj iné prieskumy. Za najväčší prínos pokladajú respondenti samotnú nezávislosť a suverenitu a s tým spojené medzinárodné uznanie a zviditeľnenie, existenciu vlastných inštitúcií, politickej reprezentácie a štátnych symbolov. Najsilenejším dôvodom na hrdosť sú však bezkonkurenčne športovci, horšie je, že spokojnosť so životnou úrovňou či s kultúrou a umením je slabšia.

■ HRDOSŤ MLADÝCH

ČechoslovakistiVeľmi pozitívne je zistenie, že výraznú hrdosť na samostatné Slovensko pociťujú mladí ľudia, ktorí bývalé Československo nezažili. Nostalgiu za bývalým štátom najviac pociťuje najmä časť staršej generácie. Dôvodov je viac, čomu sa zas až tak čudovať nemôžeme, pretože svoj život prežili najmä počas jeho existencie a určité citové aj iné väzby pretrvávajú. Počas spomienkových diskusií vari najfrekventovanejšou otázkou bolo hľadanie odpovede na to, kto bol vlastne strojcom rozpadu bývalého spoločného štátu, či to bola česká alebo slovenská vláda. Svedectvá priamych aktérov rozdelenia, najmä však toho najhlavnejšieho – Vladimíra Mečiara, priniesli do tohto problému viac svetla. Zjednodušene povedané, expremiér potvrdil to, čo zaznievalo v roku 1992 aj počas diskusií o budúcnosti bývalého štátu, keď sa z Česka ozývalo mohutné „ať jsi jdou“. Vtedy to však zaznievalo skôr ako výkriky urazenej časti českej verejnosti a v médiách. Teraz V. Mečiar potvrdil, že tak tieto, ale aj ďalšie podobné slovné spojenia si musel vypočuť i pri svojich rokovaniach s českými politickými stranami, okrem komunistov, ktorí ako jediní boli za zachovanie spoločného štátu. Českí politici okolo vtedajšieho predsedu najsilnejšej politickej strany Václava Klausa už boli otrávení z nič neriešiacich, takmer dvojročných rokovaní po hradoch, zámkoch či na Hrádečku.

OBRAT PO VOĽBÁCH

K obratu došlo po parlamentných voľbách v roku 1992, keď sa zmenili vládne garnitúry. Bola to predovšetkým požiadavka medzinárodnoprávnej subjektivity Slovenska, s ktorou prišlo HZDS a ktorá vniesla do rokovaní s českou politickou reprezentáciou nový rozmer. A to preto, lebo medzinárodnoprávnu subjektivitu majú samostatné a nezávislé štáty, čo znamenalo, že HZDS, aj keď to vyslovene nežiadalo, de facto bolo za samostatné Slovensko. Česká reprezentácia na čele s Václavom Klausom to tak aj pochopila a keď sa pri rokovaní s V. Mečiarom uistili, že to myslia vážne aj po voľbách, tak vtedajší líder vládnej ODS Václav Klaus sa rozhodol, že nebude kandidovať na funkciu federálneho, ale českého premiéra. Z toho potom rezultovalo aj rozhodnutie Prahy o rozdelení Československa na dva samostatné nezávislé štáty.

Václav Klaus pri oznamovaní rozdelenia po rokovaní s Vladimírom Mečiarom v brnianskej vile Tugenhat v auguste 1992 povedal jednoznačne a jasne, že pre českú reprezentáciu existovali len dve alternatívy: buď zachovanie dovtedajšej podoby federálneho Československa, alebo rozdelenie. Nič medzi tým.

POHROBKOVIA ČECHOSLOVAKIZMU

Stúpenci zachovania bývalého Československa počas osláv okrúhleho výročia nariekali, že o rozdelení nerozhodlo referendum a že vtedajší vládni politici nemali na to mandát. Pokiaľ ide o Slovensko, tak to nemožno tvrdiť, lebo SNS mala nielen vo svojom volebnom programe, ale vo všetkých dokumentoch požiadavku na vytvorenie samostatného štátu a HZDS, ako sme už uviedli, svojou požiadavkou na medzinárodnoprávnu subjektivitu de facto tiež. Ak sa však referendum neuskutočnilo, tak vinníka treba hľadať v Česku. Potvrdil to aj Vladimír Mečiar, keď uviedol, že on Čechom referendum navrhol. Odmietli ho s argumentáciou, že majú mandát z volieb a ten podľa nich hovoril, že môžu urobiť akékoľvek rozhodnutie bez referenda.

Okrúhle výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky tak okrem osláv prispelo aj k autentickejšiemu a presnejšiemu poznaniu priebehu udalostí, ktoré rozdeleniu bývalého štátu predchádzali. Výrazná väčšina Slovákov vznik samostatného štátu oceňuje, na existenciu samostatnej Slovenskej republiky je hrdá a podľa zistení výskumov verejnej mienky početnosť tejto časti Slovákov narastá. To je veľmi pozitívne zistenie.



2 Komentárov

  • Dušan Juraj

    Škoda v našej povahe absentuje zmysel pre humor , ako majú Česi tam sme mali viac odpozerať počas nášho spolužitia. Domnievam sa vznik Slovenskej republiky bol dobrý krok , lebo vstupom do EU by sme zanikli ako národ , to si uvedomuje veľmi málo ľudí ešte aj dnes . Pľutie na Mečiara sa stále oplatí , nerozumiem ...

  • Štefan Kolbaský

    Ja mám síce len tridsať rokov, ale pociťujem a myslím si,že taký štát, akým bolo Československo, už nebude existovať. Myslím si, že to bol veľmi dobre fungujúci štát, ale som realista a takisto si myslím,že je dobré aj to, že máme vlastný štát a sme samostatní- aspoň teda v niektorých súvislostiach, keďže v súčasnosti prebieha proces utvárania európskeho "superštátu". Som hrdý Slovák a Slovan, štúrovec a som hrdý, že sme sa odhodlali vybudovať si vlastný štát. A neverím ľuďom, ktorí boli proti jeho vzniku a neskôr ho silou mocou chceli reprezentovať a udržiavať si v ňom moc a vplyv. Ukázalo to zloženie nejednej "našej" vlády.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.