Prof. I. Sedlák – stále v centre vedeckého spoločensko-kultúrneho a národného života
Pavol PARENIČKA – Foto: archív SNN
Jubilujúci osemdesiatročný univerzitný profesor PhDr. Imrich Sedlák, CSc., jednoznačne patrí medzi najznámejšie, najvýznamnejšie a najzaslúžilejšie postavy slovenského literárneho, kultúrneho i matičného dejstvovania u nás. Ako organizátor, vedecký i dokumentačný pracovník sa sústreďoval na slovakistickú, literárnohistorickú, kulturologickú a literárnomúzejnu činnosť, spočiatku programovo spojenú najmä s rodným východoslovenským regiónom, pričom sa usiloval poukázať na jeho skutočný, dovtedy opomínaný zástoj v integračnom procese slovenského etnika od obdobia národného obrodenia prakticky až po súčasnosť.
Nemožno zabúdať ani na jeho bohaté vedecko-pedagogické aktivity, zviazané s prešovskou a banskobystrickou univerzitou. Srdcovou záležitosťou a osudovou láskou pre I. Sedláka sa stala jeho pôsobnosť v Matici slovenskej, kde naplno rozvinul a integroval všetky svoje činnosti ako literárny vedec a múzejník, organizátor vedeckej práce, aj ako zaslúžilý funkcionár a všestranný činovník matičného spolkového hnutia.
Imrich Sedlák sa narodil 21. januára 1933 v Červenici pri Prešove v robotnícko-roľníckej rodine. Po tragickej smrti matky Heleny (zahynula na sklonku druhej svetovej vojny 19. decembra 1944 počas leteckého náletu na Prešov) sa o jeho výchovu staral matkin brat, dvojča Andrej Tomáš. Ľudovú školu navštevoval v rokoch 1939 –1945 v rodisku; v rokoch 1945 – 1953 absolvoval 1. št. gymnázium v Prešove. V metropole Šariša vyštudoval v rokoch 1953 – 1957 odbor slovenský jazyk a literatúra na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej. Po jej absolvovaní pôsobil dva roky ako profesor slovenčiny na ukrajinskej Jedenásťročnej strednej škole v Prešove, potom externe, neskôr v rokoch 1961 – 1971 interne na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika, kde v rokoch 1968 – 1970 vykonával aj funkciu prodekana. V roku 1964 absolvoval šesťmesačný študijný pobyt v Maďarsku. Titul kandidáta filologických vied (CSc.) získal v roku 1966 a titul doktor filozofie (PhDr.) v roku 1967 v odbore slovenčina na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a na tej fakulte v roku 1968 sa habilitoval na docenta slovenskej literatúry prácou o integračnom bernolákovskom a štúrovskom hnutí na východnom Slovensku.
■ MOCENSKÉ PERZEKÚCIE
Sedlákove životné osudy hrubo narušil 21. august 1968 a okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy, ktorá sa z dočasnej záležitosti stala na celé dve desaťročia realitou. Tá v procese normalizácie a konsolidácie zásadne perzekvovala najmä demokraticky orientovaných intelektuálov, principiálne nesúhlasiacich s týmito zvrátenými pomermi, ku ktorým patril aj I. Sedlák. Preto sa komunistická moc na ňom vŕšila politicky, profesijne, zákazom publikovania, občiansky i súdne. Preňho to, okrem iného, znamenalo v roku 1971 nútený odchod z prešovskej fakulty a z matičného hnutia, pričom normalizátori mu určili pracovnú pozíciu v Múzeu Slovenskej republiky rád v Prešove. Po rozličných peripetiách napokon v roku 1976 zakotvil v MS v Martine, ktorej ostal verný prakticky do dnešných dní, naposledy ako matičný vedecký tajomník. V roku 1994 ho prezident Slovenskej republiky vymenoval za profesora v odbore dejiny slovenskej literatúry. Súbežne ako vedúci pracovník MS v Martine pôsobil v rokoch 1998 – 2005 aj v pozícii vedúceho Katedry slovakistiky na Filologickej fakulte Univerzity M. Bela v Banskej Bystrici, zastával i akademickú funkciu jej prodekana. Neraz spletité a zložité životné osudy, prehry i víťazstvá I. Sedláka zasvätene do najmenších detailov osvetľuje jeho autobiografická kniha Päťdesiat rokov v slovenskom národnom živote (2011).
■ PUBLIKAČNÉ AKTIVITY
Imrich Sedlák od mladosti písal články, príspevky a štúdie, ktoré uverejňoval v novinách a časopisecky, knižne debutoval monografiou Z literárneho života východného Slovenska (1960). Aj v ďalšom literárnohistorickom bádaní sa ťažiskovo a systematicky orientoval na výskum problematiky východoslovenského regiónu a jeho významných osobností. Literárny a biografický aspekt prevládal v publikáciách Ján Andraščík (1965), Bohuš Nosák-Nezabudov (1982) a Pavol Horov – ponorný básnik (1990), v ktorých popri životopisnom zábere a analýze diela publikoval aj cenný dokumentárny materiál. Syntetický charakter mala základná publikácia Strieborný vek 1 – 2 (1970) o literárnych i širších kultúrnych pohyboch na východnom Slovensku v období národného obrodenia, opäť bohato doložená súbormi dokumentov. K problematike bernolákovského a štúrovského hnutia vo východoslovenskom priestore sa I. Sedlák nanovo vrátil v syntéze nazvanej V letokruhoch národa (1997), na ktorú nadviazala kniha V čierťažiach búrok (2001) o národno-integračných procesoch rokov 1848 – 1918. Osvetlenie literárnych dejín východného Slovenska rokov 1918 – 1945 zavŕšila publikácia Svitanie na východe (2008). Napokon táto rozsahom monumentálna voľná trilógia (871 strán) vyšla pod spoločným názvom Východné Slovensko v letokruhoch národa (2012).
Ako zostavovateľ a spoluautor sa I. Sedlák agilne podieľal na tvorbe viacerých kolektívnych diel a zborníkov. V organizačnej činnosti vypracoval koncepciu Slovenského literárneho ústavu MS, ktorú orientoval na základný a aplikovaný výskum, edičnú činnosť, prezentácie a kultúrno-spoločenské aktivity. V tejto súvislosti medzi jeho najvýznamnejšie vedecké a edičné počiny patrí vydanie rozsiahlych (1 381 strán) tzv. matičných Dejín slovenskej literatúry 1 – 2 (2009), ktoré pozitívne prijala väčšia časť slovenskej literárnej kritiky (J. Gbúr, A. Halvoník, I. Hochel, P. Mráz, V. Šabík a iní). Na tejto rozsahom i obsahom obrovskej literárnohistorickej syntéze participoval ako jej iniciátor, spoluautor, zostavovateľ a vedúci autorského kolektívu vyše desiatky erudovaných tvorcov, pričom MS v Martine toto dvojzväzkové dielo vydala spoločne s Literárnym informačným centrom v Bratislave.
■ ORGANIZÁTORSKÉ POČINY
Imrich Sedlák ako literárny vedec a múzejník, orientujúci sa na východoslovenskú problematiku, výrazne zasiahol i do širšieho kulturologického organizovania vedeckého, výskumného a edičného života v tomto regióne. Jedným z jeho hlavných cieľov a nosných úloh v tomto smere bol projekt pravidelného vydávania vedeckého zborníka, ktorý by prezentoval najnovšie poznatky o východnom Slovensku v oblastiach spoločenských vied, najmä histórie, jazyka, literatúry, národopisu a kultúry. V roku 1959 z jeho podnetu začali vychádzať Nové obzory, s podtitulom Spoločenskovedný zborník východného Slovenska, okolo ktorého v pozícii zostavovateľa, zodpovedného a výkonného redaktora sústredil erudovaný spoluautorský kolektív, súčasne nadviazal úzku spoluprácu s vedeckými a kultúrnymi pracoviskami, univerzitami a vysokými školami. Zborník mal vysokú odbornú úroveň a I. Sedlák až do obdobia normalizácie, keď mu túto činnosť zakázali komunistické orgány, zredigoval v rokoch 1959 – 1972 jeho 16 ročníkov (celkovo vyšlo 31 ročníkov). Popri týchto zborníkových aktivitách sa paralelne zameriaval na produkciu regionálnych monografií východoslovenských miest ako zostavovateľ, hlavný redaktor a vedúci autorských kolektívov.
■ VYSOKOŠKOLSKÝ PEDAGÓG
Imrich Sedlák si cieľavedome vybral hádam najkrajšie povolanie na svete, úspešne sa zhostil úlohy byť pedagógom, vychovávať, vzdelávať a formovať mládež, na čo mal osobnostne všetky odborné i morálne predpoklady a vlohy. Po stredoškolských začiatkoch hneď od svojho vstupu na akademickú pôdu okrem základných vedecko-pedagogických povinností prednášal staršiu i novšiu slovenskú literatúru národného obrodenia až po začiatky realizmu, autorsky pripravil študijný materiál pre slovenčinárov Úvahy o literatúre Šariša a Zemplína (1959) a v rámci Pedagogického čítania Využívanie regionálnych tradícií na vyučovaní literatúry (1959). Značnú pozornosť venoval organizovaniu a obsahovému zabezpečovaniu študentskej vedeckej tvorivosti, ako aj viacerých vedeckých konferencií. Od roku 1998 začal pôsobiť ako externý a od roku 1999 ako interný pedagóg a akademický funkcionár, prodekan pre rozvoj a podnikateľskú činnosť na Filologickej fakulte Univerzity M. Bela v Banskej Bystrici, kde ukončil svoju vedecko-pedagogickú misiu v roku 2005.
■ V MATIČNOM HNUTÍ
Od polovice 60. rokov 20. storočia sa Imrich Sedlák zameriaval na organizovanie matičného hnutia na východnom Slovensku, pričom jeho pôsobiskom sa stal Prešov a epicentrom katedra slovenčiny na prešovskej filozofickej fakulte. Po dôkladných prípravách sa práve v Prešove uskutočnila v máji 1968 veľká manifestácia za úplné obnovenie činností MS, na ktorej sa zúčastnilo 5 000 jej priaznivcov. Práve toto zhromaždenie dalo podnet na aktivizáciu matičného života v celej oblasti východného Slovenska a vznik mnohých miestnych odborov, medzi nimi jeden z prvých bol založený v Prešove, pričom I. Sedlák sa stal jeho predsedom a funkcionárom okresných i oblastných výborov. Na valnom zhromaždení MS 10. augusta 1968 v Martine sa stal matičným podpredsedom a následne v Prešove zriadil sekretariát MS, ktorý koordinoval činnosť miestnych odborov vo východoslovenskej oblasti. Na začiatku okupácie v roku 1968 pôsobil v matičnom ústredí v Martine, kde redigoval Národné noviny a zabezpečoval chod MS, ktorý naďalej pracoval na demokratických a reformných princípoch. Za túto činnosť po nástupe normalizácie začali v decembri 1970 I. Sedláka trestne stíhať za údajné „hanobenie republiky a jej predstaviteľov“, za čo mu v zinscenovanom politickom procese 2. júla 1971 Okresný súd v Martine vymeral šesťmesačný podmienečný trest a vysokú finančnú pokutu.
V decembri 1989 a v januári 1990 I. Sedlák ako vedecký, profesionálny pracovník MS demokratickej orientácie vystupoval na verejných zhromaždeniach, aktívoch a schôdzkach, kde nastoľoval otázky spojené s perspektívou ďalšieho vývoja našej vrcholnej národnej kultúrnej inštitúcie. V januári 1990 ho minister kultúry Slovenskej republiky Ladislav Chudík vymenoval za prvého ponovembrového správcu MS, potom od roku 1992 v inštitucionálnom matičnom organizme zastával ďalšie dôležité funkcie: vedecký tajomník, riaditeľ Slovenského národného literárneho múzea, riaditeľ Pamätníka národnej kultúry, riaditeľ Slovenského literárneho ústavu a iné. Ako vedecký tajomník pripravil scenár výstavy Matica slovenská 1863 – 1968 – 2008 (2008), oživil Zborník MS (2010) a naposledy zostavil i zredigoval antológiu vedeckých prác Slovakistika (2012). I. Sedlák sa po roku 1989 s vervou angažoval aj v spolkovom matičnom hnutí, bol dlhoročným predsedom Miestneho odboru MS v Martine a rovnako je dlhoročným členom výboru MS.
■ MÚZEJNÍCKA ČINNOSŤ
Už na strednej škole a potom najmä počas vysokoškolského štúdia v úzkej spolupráci s vlastivedným múzeum v Prešove sa Imrich Sedlák venoval výskumu a prezentácii kultúrnych a literárnych tradícií východného Slovenska. V oblasti literárneho múzejníctva sa predstavil výstavami Život a dielo Jonáša Záborského, Literárny život na východnom Slovensku, ako aj stálou expozíciou a vytvorením Pamätnej izby Jonáša Záborského v Župčanoch. Bol zostavovateľom jubilejnej publikácie 60 rokov Šarišského múzea v Bardejove. V roku 1971 v období nástupu normalizácie sa stal odborným pracovníkom Múzea Slovenskej republiky rád v Prešove, kde sa pod dohľadom komunistickej moci mohol venovať iba dokumentačnej činnosti orientovanej na literárne tradície východného Slovenska a na prípravu múzea tohto zamerania v Župčanoch, pričom pri plnení tejto úlohy sústredil okolo 3 000 textových dokumentov a asi 300 vecných pamiatok literárneho charakteru, pripravil libreto, scenár, sprievodcu a participoval na realizácii múzea v zrenovovanom župčianskom kaštieli (Múzeum literárnych tradícií východného Slovenska). Túto problematiku spracoval v brožúre Expozícia literárnych tradícií na východnom Slovensku v Župčanoch (1976).
Po prechode do MS v Martine pracoval I. Sedlák na úseku literárneho múzejníctva, kde sa prioritne orientoval na prípravu scenára stálej expozície Slovenského národného literárneho múzea v Martine, ďalej poskytoval metodickú pomoc v oblasti literárneho múzejníctva, s osobitnou úlohou prípravy Múzea slovensko-slovanských vzťahov A. S. Puškina v Brodzanoch, súčasne spolupracoval na vybudovaní expozície Múzea Ľ. Štúra v Modre. Podieľal sa na obnovení Muzeálnej slovenskej spoločnosti, od roku 1993 bol jej prvým predsedom, potom funkcionárom, iniciátorom vydávania a v rokoch 1994 – 2000 zostavovateľom i výkonným redaktorom Zborníka Muzeálnej slovenskej spoločnosti.
Prof. Imrich Sedlák vo svojich osemdesiatich rokoch vstupuje, podľa vlastnej autobiografie, do päťdesiateho druhého roku v slovenskom národnom živote. Keď sme už pri číslach, nemožno nespomenúť, že I. Sedlák je autorom dvadsiatich deviatich publikácií a vyše stovky vedeckých štúdií, že zostavil okolo päťdesiat syntetických prác a zborníkov, že pripravil tridsať múzejných expozícií a výstav, ako aj rovnaký počet vedeckých konferencií.