Na spotrebiteľovi sa nabaľujú všetci

thumbnail

Ing. Ján KOPŠO: „Kravám ťažko povedať: nedojte, obchod teraz neberie!“ O mliečnej katastrofe sa toho napísalo a nahovorilo už dosť. Vyjadrovali sa politici, novinári, ozajstní i samozvaní experti. Slovenské národné noviny zašli po odpovede aj na Pôdohospodárske družstvo Vršatec so sídlom v Pruskom v okrese Ilava. Rozhovor nám poskytol jeho predseda Ing. Ján KOPŠO.

  • Čo hovoríte na nedávny prvý apríl? Vôbec tým nenarážam na vtipný charakter toho dátumu...

O tomto dátume, teda o zrušení regulačných kvót pre producentov mlieka, sa diskutovalo dlho. Osobne si však myslím, že medializácia tohto dátumu v takej podobe, v akej sa u nás udiala, poslúžila skôr majiteľom obchodných reťazcov u nás. Dostali krásnu podporu na to, aby mohli zatlačiť na cenu mliečnych výrobkov či produktov. Veď to, že mlieko bude takmer bezcenné, znelo odvšadiaľ. Takže obchod si polepšil, spracovatelia a prvovýrobcovia boli už len zásluhou takýchto informácií v nevýhode.

  • Teraz sa zdá, že predajcovia majú v rukách eso v podobe argumentov – veď v Európe je dostatok lacnejšej produkcie.

Lenže oni to ani nemusia zdôrazňovať – aj bez dovozov zarobia na tejto situácii. Stačí, ak si vezmeme trvanlivé mlieko – prvovýrobca sa na pultovej cene výrobku podieľa spolu so spracovateľom tak, že obchod na nej profituje siedmimi percentami a prvovýrobca a spracovateľ iba štyrmi 

  • Máme tu kampaň „kupujte slovenské výrobky“... už dlhé roky. Cítite jej efekt? Nepomáha?

Máme polovicu apríla, navštívil som istý nemenovaný obchodný reťazec. Miluje Slovensko, robí pre Slovensko a jeho občanov maximum – teda aspoň to tak tvrdí v honosných reklamách. Čuduj sa svete, tri a pol percentné trvanlivé mlieko predáva za viac ako jedno celé euro. Kde je teda tá znížená cena pre spotrebiteľa? Kde je podpora slovenskému výrobku? Nám prvovýrobcom za nejaké dva posledné mesiace klesla cena asi o päť až šesť centov na liter mlieka, no v obchodoch  neklesla. Teda pre koho je celá kampaň okolo zrušenia kvót prínosom?

  • Toto sa týka všetkých reťazcov, alebo – ak sa na ne pozeráme vzhľadom na vlastnícke vzťahy ‒ existujú medzi nimi nejaké svetlejšie výnimky?

Myslím si, že „z lásky k Slovensku“ sa všetci nabaľujú na slovenskom spotrebiteľovi. A na slovenskom spracovateľovi a prvovýrobcovi.

  • Pôdohospodárske družstvo Vršatec má popri viacerých aktivitách farmu dojníc Bohunice...

Tamojšiu produkciu mlieka sme kapacitne budovali na nami získanú kvótu. Preto získanú, lebo sme nejaké limity aj dokupovali. Zažívame však akýsi paradox. Na sto percent produkcie s možným miernym prekročením sa dostaneme asi až tento rok, vlani sme dosiahli plus mínus asi deväťdesiat percent úrovne kvót. Lenže kvóty boli zrušené. Bez ohľadu na ne, jediná cesta, ako zostať na slovenskom či európskom trhu s mliekom, je budovať mliečne hospodárstvo intenzívnym spôsobom. Teda zvyšovať produktivitu a nachádzať rezervy v nákladových položkách.

  • Hovoríte o slovenskom trhu... Je ten trh ešte slovenský? Nedávno napríklad do Zvolena vstúpil majiteľ z USA...

Nuž, ja musím za slovenský trh považovať aj nemeckú mliekareň v Bratislave, aj Francúzov, ktorí tu sú. Alebo tých vami spomínaných Američanov. Nachádzajú sa na území Slovenskej republiky a spracúvajú takmer na sto percent surovinu zo Slovenska. Horšia skutočnosť je, že slovenskí prvovýrobcovia už nedokážu pre spracovateľov zabezpečiť mliečnu surovinu v požadovanom množstve. Pritom je známy fakt, že už aj tak je spotreba mliečnych výrobkov dlhodobo na jedného obyvateľa z pohľadu zdravotníkov poddimenzovaná. Stačí porovnať štatistiky spotreby v krajinách bývalej EÚ-15 a u nás. Neviním z toho obyvateľov. Veľkoobchod má podľa mňa najmä na syrové produkty neúmerné marže. Reálne je, že syr na Slovensku od slovenských spracovateľov a prvovýrobcov by mohol mať pultové ceny aj o dvadsať percent nižšie.

  • A to sme ešte nezačali porovnávať prakticky neporovnateľný nepomer pridanej hodnoty. Na jednej strane – obchod ju má najnižšiu, na druhej strane najvyššie marže.

Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo sa napríklad slovenské mlieko pri jeho nedostatku na domácom trhu musí vyvážať. Pretože kravám ťažko povedať: nedojte, obchod teraz neberie. V rámci spotových, teda prebytkových obchodov na trhu, aby sa zhodnotila už existujúca surovina, treba mlieko vyviezť. Vidíte, ale to je zas dôkaz toho, že o tom, čo sa na Slovensku ponúkne spotrebiteľovi, nerozhoduje mliekareň, ale obchod. Ak nemáme mliečnu surovinu skrmovať dobytkom alebo vylievať na hnoj, musí sa robiť aj toto. Teda sa stane, že vyvážame napríklad do Talianska, ktoré má pomerne vysokú spotrebu mliečnych výrobkov. Ale určite to nie je preto, lebo mlieko by sa vo forme mliečnych výrobkov na Slovensku nedokázalo spotrebovať. Ono sa len „nevie“ umiestniť na pulty v reťazcoch za ekonomicky prijateľných podmienok.

  • Ale veď sa obchody samé hrdia tým, aký podiel slovenských výrobkov majú vo svojom sortimente.

Tvrdím, že sú to vymyslené propagandistické čísla. Päťdesiat, sedemdesiat, osemdesiat percent si neraz uvádzajú na podiel slovenských výrobkov. Ale kde sú? Prečo toto nikto nekontroluje? Prečo nikomu neprekáža zavádzanie verejnosti? Veď aj zákon im ukladá povinnosť, ako o tom majú informovať. Ak by boli reálne tie podiely, neexistuje, aby prvovýrobcovia mali problémy s nadprodukciou mlieka.

  • Takže naši spotrebitelia nie sú na vine.

Nie, myslím si, že sú klamaní alebo aspoň zavádzaní. Veď aj ten, čo si nečíta dopodrobna etiketu, ale vidí plagáty „slovenské výrobky“, myslí si, že kupuje náš domáci produkt.

  • Na družstve Vršatec sa však nevzdávate. Dokonca – ako sa na vás pozerám, skoro by som povedal, že vám zrušenie kvót „dalo krídla“.

Áno, ideme do intenzifikácie produkcie. Sledovali sme, že EÚ-15, teda staré členské štáty sa pripravovali na zrušenie produkčných kvót systematicky.

  • Dokonca v Rakúsku a v Nemecku už roky rozširujú chovy, skupujú dojnice aj z „nových členských štátov“ EÚ.

To bolo úplne otvorené, zvyšovali stavy, zvyšovali úžitkovosť, často aj s nie celkom skrytou podporou národných zdrojov – o čom sa nám môže len snívať. No, úroveň dotácií v celej Únii mala byť vyrovnaná pôvodne do roku 2014, teraz sa termín posúva až na rok 2022. Som presvedčený, že po roku 2020 sa nájde nejaký „pádny“ dôvod, prečo by nemohlo byť takéto zjednotenie dotačnej politiky zas posunuté. Napríklad o ďalších sedem rokov. My v nových členských krajinách sme totiž stále nejakí druhoradí. Nás vzali do Únie preto, aby si EÚ-15 vyriešila svoje problémy s nadprodukciou. Prečo by nám teraz mali pomáhať s našou „podprodukciou“? Okrem toho, EÚ-15 chce mať spokojných voličov, teda aj farmárov. Veď si zoberte – v obci v Rakúsku, v ktorejkoľvek obci, koľko je tam farmárov? Ak poviem každý druhý dom, možno hovorím málo. To sú všetko voliči.

  • A v Pruskom, v obci, ktorú kedysi živilo poľnohospodárstvo, koľko je tu farmárov?

Dvaja menší? Celkovo pracuje na Slovensku v poľnohospodárstve asi iba sedemdesiattisíc ľudí.

  • Okrem produkcie mlieka a výrobkov z neho Slovensko dlhodobo ťaží aj otázka „podprodukcie“ hovädzieho mäsa. Je to dlhoročný problém, je nejaká nádej na pozitívnu zmenu?

Myslím si, že v tomto období ani nie. Aj náš dobytok, ktorý dochováme, končí väčšinou v Taliansku alebo v Grécku. Nakupuje ho aj Chorvátsko, Rakúsko a – to je zaujímavé – aj spracovatelia v Českej republike. Nám sa podarilo nájsť spracovateľa na Orave, ktorý odkúpi niekoľko kusov do mesiaca. Možno osem kusov za dva týždne. Pritom len tento spracovateľ by dokázal na Slovensku predať možno celú našu produkciu hovädzieho dobytka.

  • Pred niekoľkými rokmi sme sa v tejto kancelárii rozprávali aj o vašej predstave zriadiť si vlastnú predajňu výrobkov. Vraveli ste, že je takmer nemožné zvládnuť všetky byrokratické podmienky zo strany štátu...

Myšlienky zostali, predajňu ešte nemám. Stále v nej však vidím akési východisko, ako sa vymaniť z monopolného područia obchodných reťazcov. Naše družstvo má v užívaní aj poľovný revír, takže by sme zákazníkovi vedeli poskytnúť aj atraktívnejší sortiment.

  • Ako vnímate ten mediálny tlak na prvovýrobcov, v ktorom sa neraz ani len neskrýval odkaz: „Predajte, kým sa dá, lebo skrachujete...?“

Tí, čo tak urobili, teda keď sa zbavili živočíšnej výroby, vravia, že to bolo ich najlepšie rozhodnutie v živote. Väčšinou však ide o tých, ktorí hospodária na pôdach vhodných pre rastlinnú výrobu. Ak má však niekto chotár podhorského charakteru, ako napríklad aj my, veď máme ornej pôdy asi päťsto hektárov, ale lúk a pasienkov až tisíc hektárov, potom je predurčený na živočíšnu výrobu. Alebo je to atraktívna poloha pre „podnikateľov na pôde“.

  • Charakterizujte, prosím...

Podnikateľ na pôde je subjekt, ktorý vôbec nijaké hodnoty v poľnohospodárskej výrobe neprodukuje. V podstate, jednoducho povedané, sú to podvodníci, ktorí zneužívajú dotačný systém. S minimom zamestnancov papierovo obrábajú čo najväčšie plochy trvalých trávnych porastov. Tak parazitujú na priamych platbách z EÚ.

  • Máte v takejto podhorskej oblasti aj nejaké – povedzme – špeciálne požiadavky na plemeno v chove?

My máme dva typy hovädzieho dobytka. Jeden je červený holštýnsko-frízsky dobytok, ktorý prekrižujeme na čierny. A druhý zas francúzsky s názvom limousine. Čiže chováme kravky, ktoré možno vídať v horských oblastiach Rakúska.  A tie francúzske sú menšie, dobre chodivé, hodia sa aj na svahovité pasienky. Veľké plemená by takéto porasty poškodzovali. Na počet – máme štyristo kusov dojníc.

  • Teda ako ďalej?

V súčasnej situácii sú len dve cesty. Buď chovy úplne zrušiť, alebo skúsiť intenzifikovať výrobu. My chceme ísť tou druhou cestou. Nechceme, aby na Slovensku bolo možné kravu vidieť už len niekde za plotom v zoologickej záhrade. Patrí do našej prírody, produkty z nej patria do našich domácností. Nemôžeme sa zastaviť. Pri týchto cenách, aké nám diktujú obchodníci, nemôžeme byť trvalo v „zelených číslach“. Živočíšna výroba následne generuje aj pracovné miesta pre obslužný personál nielen v maštaliach, na celom družstve. Len vlani sme prijali troch absolventov vysokých škôl na odborné činnosti a tiež sme prijali absolventov miestnej odbornej strednej školy. A radi by sme v spolupráci s inými prvovýrobcami spustili aj vlastné spracovanie. Na to však hľadám vhodného manažéra. Viete o niekom?

  • A všeobecne? Skutočne si tento rok vypijeme poslednú fľašku mlieka zo Slovenska – ako sa teraz s obľubou tvrdí v médiách?

Situácia je vážna a pokojne sa môže stať, že tento rok, ak sa cenový vývoj nezmení, ukončí produkciu mlieka až do tridsať percent producentov. Tí, ktorí prežijú, potom budú čakať na kolaps spracovateľského sektora, alebo možno sa preskupí spracovateľský priestor. Videl by som cestu, ale na to slovenskí poľnohospodári ešte nedozreli. A keď už nič iné, budeme našu produkciu vyvážať za hranice a spotrebitelia si budú kupovať to, na čo napríklad Rakúšan v obchode ani len nesiahne.

Zhováral sa Ivan BROŽÍK ‒ Foto: autor



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.