Matica ocenila študenta z Vojvodiny

Igor VÁLEK – Foto: DMS Nitra

Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko je literárna súťaž určená žiakom základných a stredných škôl. Cieľom je vyvolať záujem mladých o slovenčinu a tak prispieť k rozvoju ich tvorivosti. Organizátori, ministerstvá školstva a kultúry, Národný inštitút vzdelávania a mládeže, Matica slovenská, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, Spolok slovenských spisovateľov, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ďalší  opäť do názvu vložili zdanlivo jednoduchú dvojicu otázok, ktorá však ponúka veľa odpovedí.

Možností ako odpovedať, vyjadriť sa, ako a čo všetko aj komu vyznať. Vyznanie vyslovila i riaditeľka odboru štátneho jazyka Ministerstva kultúry SR a predsedníčka organizačného výboru súťaže Ľubica Strážayová slovami: „Vlasť tiež vtedy len do kvetu sa rozpustí, keď všetci sa starostlivo opatrujú, vzdelávajú, osvecujú… postavil Štúr na najvyšší piedestál vzdelanosť národa ako základ jeho prežitia, jeho budúcnosti. Zmyslom súťaže nie je len zistiť, čo ťahá mladých ľudí k rodnej reči a vlasti, či ako veľmi ich majú radi. Súťaž má oveľa širšie poslanie – dať najmladšej generácii, budúcnosti nášho národa, priestor slobodne sa učiť a zdokonaľovať sa v slovenskej reči a rozširovať si v nej svoje obzory. Dar, ktorí naši predkovia nie vždy mali a za ktorý veľmi dlho bojovali.“

• PILIERE OSOBNOSTÍ

Námety sú jedným zo základných pilierov súťaže. Pre deti a mládež predstavujú „pomôcky“, povolené nápovede a orientácie. Ide vskutku o plejádu osobností a udalostí, ktoré nie sú uznaniahodné len v roku 2025, je dôležité vracať sa k nim neustále, pretože významne ovplyvnili národnú históriu a kultúru.

Tridsiaty štvrtý ročník súťaže sa niesol v znamení Roka Ľudovíta Štúra, dejateľa, politika, publicistu a kodifikátora spisovnej slovenčiny. Organizátori pripomenuli okrúhle výročia aj týchto ľudských a historických míľnikov: 500. výročie bitky pri Moháči; 220. výročie narodenia a 160. výročie úmrtia národovca, spisovateľa, novinára a podpredsedu Matice slovenskej Karola Kuzmányho; 170. výročie narodenia jazykovedca, prekladateľa a filológa Sama Czambela a 120. výročie vydania jeho monografie Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov; 150. výročie úmrtia básnika Janka Kráľa; 150. výročie narodenia básnika Ivana Kraska; 130. výročie narodenia spisovateľa, tajomníka a správcu Matice slovenskej Jozefa Cígera Hronského; 110. výročie úmrtia spisovateľa a politika Svetozára Hurbana Vajanského; 100. výročie narodenia básnika, prekladateľa, publicistu Vojtecha Mihálika a 90. výročie narodenia prozaika a básnika Vincenta Šikulu. Nezabudli na 175. výročie úmrtia autora prvej básne v štúrovskej slovenčine Sama Vozára, 125. výročie narodenia spisovateľa Ľuda Ondrejova, 75. výročie úmrtia spisovateľov Boženy Slančíkovej Timravy, Ľudmily Podjavorinskej a Dobroslava Chrobáka; 180. výročie vydania Štúrovej Náuky reči slovenskej a básnickej skladby Marína od Andreja Sládkoviča.

• DIASPÓRA

Nechýbali významné výročia zo života zahraničných Slovákov: založenie slovenských miest a obcí v Maďarsku – Slovenský Komlóš (280. výročie) a Pitvaroš (210. výročie); 160. výročie prvej inscenácie slovenského divadla v Báčskom Petrovci; založenie Slovenského kultúrneho spolku v Buenos Aires (100. výročie), Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe (30. výročie). Z krajanských osobností dali do pozornosti národného buditeľa, spisovateľa, zberateľa piesní a evanjelického kňaza v Srbsku Juraja Rohoňa (195. výročie úmrtia); vynálezcu padáka, Štefana Baniča, ktorý časť života prežil v USA (85. výročie úmrtia); vedúcu osobnosť ženského hnutia vo Vojvodine, spisovateľku a prekladateľku Eržiku Mičátkovú (75. výročie úmrtia) a maliarku insitného umenia z Kovačice Zuzanu Chalupovú (25. výročie úmrtia)… Bolo z čoho vyberať, bolo o koho a o čo sa oprieť. Uvažovať, učiť sa a písať. Práve za Maticu slovenskú odovzdal cenu predsedu MS podpredseda P. Schvantner do rúk žiaka z Báčskeho Petrovca Relju Jovanovića za jeho príspevok.

• DOVIDENIA O ROK

No a súťažiaci písali. Radi, zo srdca, úprimne, s radosťou a so záujmom, veď porotcovia v piatich kategóriách hodnotili tristodesať prác zo Slovenska aj zo slovenského zahraničia. Za všetky pekné a podnetné myšlienky v textoch pár slov z dvojice ocenených prác. Alexandra z Prievidze píše: „Mám rada Slovensko. Nie preto, že je dokonalé, ale preto, že je moje. Je to pre mňa krajina, ktorá ma formovala a naučila ma vážiť si korene, z ktorých pochádzam. Mám rada slovenčinu, pretože je to reč, v ktorej dokážem milovať, snívať, veriť aj mlčať.“ Relja  Jovanović z Báčskeho Petrovca v Srbsku: „Hrdý som na svojich predkov, že ma naučili slovenský jazyk. Hrdý som, že si ho zachovali takmer tristo rokov a zároveň ma zaviazali, aby som v tom pokračoval…“