Europoslanec Branislav Škripek Foto: TASR/Štefan Puškáš
Brusel 19. júna (TASR) - Poslanec Európskeho parlamentu Branislav Škripek (OĽaNO/Európski reformisti a konzervatívci) sa nebráni príchodu migrantov na Slovensko. Tvrdí však, že naša krajina v rámci azylovej politiky EÚ môže určiť koho pozveme a chce, aby to boli kresťania, ktorí utekajú z krízových oblastí.
Slovenský europoslanec na otázku TASR, či EÚ vydrží silnejúci nápor migračných tokov z Afriky a Blízkeho východu, uviedol, že sa toho nebojí. V prípade Slovenska, ktoré má podľa návrhu Európskej komisie prijať do 800 žiadateľov o azyl (785), spresnil, že azylová politika ako taká nám umožňuje, aby sme si vybrali koho chceme dostať na naše územie.
"V tom nám nikto nič nenariaďuje. Ja som navrhol aj v liste premiérovi, aj cez médiá, aby sme prijali ľudí z kresťanského zázemia, tých, ktorí utekajú z domova preto, lebo sú prenasledovaní kvôli viere," uviedol Škripek. Pripomenul, že Slovákom treba zdôrazniť, že nejde o žiadne hordy utečencov, o ktorých hocikto píše na Slovensku a vyvoláva "odporné rasistické a xenofóbne nálady".
Ak by sa Slovensko rozhodlo prioritne pre kresťanské rodiny, nebolo by prvé, lebo poľská premiérka Ewa Kopaczová oznámila, že Poľsko prijme 60 a Česká republika chce prijať 15 kresťanských rodín.
Škripek upozornil, že na Slovensku je Spoločenstvo Ladislava Hanusa, ktoré vydalo výzvu na pomoc 100 kresťanským rodinám zo Sýrie a Iraku vrátane ubytovania, hľadania práce, výučby slovenského jazyka a integrácie do miestnych spoločenstiev.
Škripek pripomenul, že sú to príbehy ľudí, ktorí zúfalo utekajú za bezpečím, čo doložil aj vlastnou skúsenosťou z nedávnej návštevy na severe Sýrie. V tesnej blízkosti od bojových línií s Islamským štátom hovoril s ľuďmi, ktorí prišli o svoje rodiny. Mnohým z ich príbuzných radikálni islamisti odrezali hlavy a teraz sa snažia vybudovať si niečo ako domobranu za pomoci starých samopalov od priekupníkov. Desaťtisíce ľudí však zo strachu o vlastný život utiekli.
"Oni nejdú ku nám, aby nás vyžierali. Chcú sa vrátiť, tam majú svoje domy, majetky, svojich mŕtvych. Bol som v opustenej kresťanskej dedine, oni sa chcú vrátiť domov, aj keď na rok, na dva teraz potrebujú pomocnú ruku. Čo sme za ľudia, keď necháme niekoho utopiť sa, keď necháme druhé krajiny sa s tým trápiť?" pýta sa Škripek.
S odkazom na mieru solidarity a pomoci pripomenul príklad malého Jordánska, ktoré prijalo okolo 1,4 milióna utečencov zo Sýrie a Iraku, aj kresťanov, podobná situácia je v Libanone.
Podľa Škripeka sa na Slovensku množia správy a fámy zámerne vyvolávajúce paniku a nenávisť, či už cez oficiálne médiá alebo rôzne internetové servery, za ktoré nie je nikto zodpovedný.
"Tým, že uverejňujú iba zlé veci o migrantoch, nezodpovedne šíria paniku," konštatoval poslanec. Je pravda, že väčšina migrantov prichádzajúcich do Európy sú moslimovia, za to ich však netreba démonizovať, väčšinou ide o normálnych ľudí. Báť sa treba rôznych siekt, za ktoré považuje aj zoskupenie Islamský štát.
Na otázku, či v prípade selektívneho výberu migrantov s dôrazom na ich náboženské presvedčenie sa nestaneme terčom medzinárodnej kritiky, Škripek uviedol, že s tým nesúhlasí, lebo azylová politika to nezakazuje a my si môžeme určovať, koho prijmeme.
"Keď sú kresťania, majú bližšie k nám. Okrem toho moslimovia chcú väčšinou do krajín, kde už majú vytvorené komunity, kvôli zvykom, bohoslužbám a vôbec kvôli zázemiu," zhodnotil situáciu.
Škripek povedal, že je proti zavedeniu povinných kvót pre migrantov, na druhej strane však v europarlamente podporil rezolúciu, ktorá vyzýva na boj proti pašerákom utečencov a na riešenie otázky migrácie priamo v krajinách ich pôvodu.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR