Začiatok a koniec okupácie pamätnými dňami nebudú

Dokumentárne snímky z Bratislavy 22.augusta 1968, deň po vstupe sovietskych tankov do mesta. Na snímke Štúrova ulica a Námestie SNP. Foto: TASR archív

Bratislava 8. decembra (TASR) - Začiatok okupácie Česko-Slovenska vojakmi Varšavskej zmluvy (21.8.1968) a jej koniec (21.6.1991) pamätnými dňami nebudú. Plénum NR SR dnes nepodporilo návrh novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch od poslancov OĽaNO-NOVA, ktorým chceli zaviesť tieto dva nové pamätné dni.

Obyčajní argumentovali, že okupácia bola násilným, vojenským potlačením vtedajšieho pokusu o demokratizačné politické zmeny v Česko-Slovensku a začiatok procesu tzv. normalizácie, ktorej dôsledky sa prejavujú doteraz. "Pozemný sled okupačných vojsk tvorilo 30 divízií sovietskej armády, tri divízie poľskej armády, jedna motostrelecká divízia maďarskej armády, jeden bulharský motostrelecký pluk a niekoľko desiatok špecialistov z NDR. Súhrnné počty vojsk sa odhadujú na viac ako pol milióna vojakov, približne 6300 tankov a obrnených transportérov, 2000 diel a 950 lietadiel," uviedlo hnutie OĽaNO-NOVA.

Prijatím ich novely by bol 21. august Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968 a 21. jún Dňom odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991. "V prvých týždňoch okupácie, v dôsledku streľby do bezbranných ľudí, dopravných nehôd spôsobených bezohľadnosťou sovietskych vodičov a kriminálnych činov pripravili okupačné jednotky o život najmenej 135 občanov Česko-Slovenska. Následne v období od 1. januára 1969 do 21. júna 1991 pripravila okupácia o život najmenej 267 Čechov a Slovákov, ďalšie tisíce našich občanov utrpeli pri nehodách zranenia," dodali predkladatelia novely Ján Budaj, Viera Dubačová a Oto Žarnay.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR