Zmena diaľnice D1 zásadne neovplyvní dopravu v meste, tvrdí Bratislava

Ilustračné foto Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Bratislava 10. marca (TASR) - Zmena projektu rozšírenia diaľnice D1 na osempruhovú, bez pozdĺžnych kolektorov medzi križovatkami D4/D1 a Blatné a šesťpruhovú diaľnicu medzi Blatným a Trnavou, nebude mať podľa magistrátu hlavného mesta zásadný vplyv na dopravu v Bratislave. "Plánovaná zmena má vplyv na napojenie priľahlých obcí na diaľnicu D1. V prípade kolektorového riešenia obce majú možnosť sa napojiť na diaľnicu vo viacerých bodoch, v prípade osempruhu len v križovatkách D1/D4 – Triblavina - Senec – Blatné," uviedla pre TASR Katarína Kohútiková z komunikačného oddelenia bratislavského magistrátu.

V jednom aj druhom prípade bude podľa magistrátu doprava smerovať v Bratislave do križovatky Zlaté piesky a zaťaženie dopravy vo vzťahu k smerovaniu dopravy v meste sa nezmení. "Predpokladáme tiež, že doprava pred vjazdom do mesta sa prostredníctvom diaľnice D4 prerozdelí do viacerých radiál na Račiansku, Seneckú, Biskupickú, Rusovskú," podotkla Kohútiková.

Plánovanú zmenu rozšírenia diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou odporučila minulý rok ministerstvu dopravy odborná pracovná skupina v oblasti dopravného plánovania a inžinierstva. Rezort dopravy toto riešenie považuje z dopravných aj ekonomických dôvodov za efektívne a opodstatnené. Pôvodnú koncepciu šesťpruhu s kolektormi po celej dĺžke vyhodnotili odborníci z dopravno-inžinierskych aj z ekonomických dôvodov za neefektívnu, nehospodárnu a neopodstatnenú. S tým však nesúhlasia aktivisti z občianskeho združenia Triblavina.

Trvajú na tom, aby sa prestavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou realizovala v súlade s vydanými povoleniami z roku 2013 a počítalo sa pri nej aj s kolektormi, ktoré podľa aktivistov odľahčia regionálnu dopravu. Aktivisti taktiež nesúhlasia s dopravným posúdením budúcej diaľničnej križovatky Triblavina.

Odborníci z Výskumného ústavu dopravného (VÚD) v Žiline pri jeho spracovaní vychádzali totiž z Územného generelu dopravy hlavného mesta schváleného v roku 2015, ktorý aktivisti považujú za nedostatočne a nekvalifikovane vypracovaný. "Pri jeho tvorbe neboli dostatočne podrobne zistené rozvojové plochy v územiach za hranicami Bratislavy," informoval TASR zástupca OZ Triblavina a starosta bratislavských Vajnôr Ján Mrva. 

Bratislavský magistrát upozorňuje, že územný generel dopravy hlavného mesta rieši len územie Bratislavy. Jej okolie bude spracované v územnom genereli dopravy Bratislavského kraja, ktorého spracovateľom je Bratislavský samosprávny kraj. Štúdiu realizovateľnosti bratislavského železničného uzla majú podľa mesta na starosti Železnice Slovenskej republiky. Východiskovým materiálom pre oba dokumenty je však generel dopravy hlavného mesta. Podľa mesta o tom boli informovaní mestskí poslanci i zástupcovia mestskej rady. "Hlavné mesto dalo vypracovať Štúdiu demografického potenciálu Bratislavy, ktorá je podkladom pre územný plán. Štúdia bude mať čoskoro finálnu verziu," podotkla Kohútiková. VÚD pripustil, že nemá problém svoje posudzovanie prepočítať.

Ak by sa však naplnili tvrdenia aktivistov, že na vstupe do Bratislavy v okolí plánovanej diaľničnej križovatky Triblavina pribudne podľa schválených územných plánov obcí v nasledujúcich rokoch až 100.000 nových obyvateľov, podľa VÚD regiónu nepomôže rozšírenie diaľnice D1 na osempruh od Bratislavy až po Blatné ani s následne dobudovanými kolektormi. V takom prípade by sa podľa ústavu museli realizovať rozsiahlejšie systémové a infraštruktúrne opatrenia zamerané prevažne na verejné módy osobnej dopravy.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár