SLEDUJEME: O priazeň Holanďanov sa uchádzajú tradičné aj nové strany

Holandský premiér Mark Rutte Foto: TASR/AP

Brusel/Amsterdam 15. marca (TASR) - Bohatý a pestrý výber majú oprávnení voliči v Holandsku v dnešných parlamentných voľbách. Vybrať si môžu z 28 politických strán vrátane šiestich nových subjektov, ktoré sa prezentujú 1114 kandidátmi pre 150 kresiel v dolnej komore parlamentu.

Špecifikom holandskej politickej scény sú vládne koalície, neraz aj s menšími politickými stranami. Tie sa aj po dnešných voľbách môžu stať povestným jazýčkom na váhach pri zostavovaní budúcej vládnej koalície.

Dlhodobo sú na čele prieskumov verejnej mienky liberáli súčasného premiéra Marka Rutteho a populisti na čele s Geertom Wildersom. V druhom slede sú tradičné kresťanské a ľavicové strany a na konci voličských preferencií sú menšie strany alebo celkom nové politické subjekty.

Ranostaji volili vo sviatočnej nálade

Volebné stredisko v holandskom meste Castricum, vzdialenom iba pol hodiny cesty vlakom na severozápad od Amsterdamu, sa dnes o polnoci otvorilo ako prvé v krajine. Do jednej hodiny rannej tam odvolilo 97 voličov.

Volebné stredisko zriadili v kvetinárskom kiosku na železničnej stanici tohto prosperujúceho mesta, ktoré sa nachádza pri pobreží Severného mora. Voliči, ktorí chceli hlasovať medzi prvými, sa tam začali schádzať už v utorok okolo 22.00 h, informovala holandská tlačová agentúra ANP.

"Urobili si tam akýsi večierok. Mali tam hudbu a ľudia sa stavali do radu," citovala agentúra ANP pracovníka tohto volebného strediska. Povedal, že jeden volič pricestoval "pre atmosféru" z oceliarskeho mesta Beverwijk, ktoré leží južne od Castricumu, no nedovolili mu hlasovať.

Po 01.00 h voličov prudko ubudlo, pokračoval citovaný pracovník. Očakával však, že sa ich počty znova zvýšia tak, ako budú ľudia cestovať do práce či z práce.

Väčšina volebných stredísk v Holandsku je dnes otvorená od 07.30 do 21.00 h SEČ. Očakáva sa vysoká účasť voličov, pretože je pekné počasie - podľa meteorológov nemá pršať a na poludnie sa teploty majú pohybovať od 10 do 15 stupňov Celzia.

V minulých parlamentných voľbách v roku 2012 hlasovalo takmer 75 percent voličov.

Ľudová strana za slobodu a demokraciu (VVD)
Líder: premiér Mark Rutte
Liberálne orientovaná VVD bola založená v roku 1948, pri moci je od roku 2010. Počas predvolebnej kampane sa profilovala ako strana súčasného "status quo" a ako jediná seriózna protiváha Wildersovým populistom. Rutte sa pustil aj do citlivej imigračnej témy, keď vyzval tých, "ktorí nie sú v súlade s hodnotami krajiny", aby ju opustili. Prieskumy verejnej mienky predpovedali VVD víťazstvo v dnešných voľbách s možným ziskom 24-28 mandátov.

Strana za slobodu (PVV)
Líder: Geert Wilders
Strana za slobodu, ktorá je označovaná za extrémne pravicovú, bola založená v roku 2006. V prieskumoch verejnej mienky bola dlhodobo na čele preferencií, o prvenstvo prišla až v posledných týždňoch. Oficiálne je PVV "združenie" s jedným členom - Geertom Wildersom. Wilders si uvedomuje, že PVV má "nulový koaličný potenciál", keďže žiadna z ostatných strán nemá záujem o vládnutie s populistami. Wildersov slogan je "Holandsko opäť naše", pričom sľubuje "deislamizáciu" krajiny, zákaz Koránu a odchod krajiny z EÚ. Prieskumy pripisujú PVV zisk 21-25 mandátov.

Kresťanskodemokratická výzva (CDA)
Líder: Sybrand Buma
Kresťanskí demokrati fungujú na holandskej politickej scéne od roku 1980. Dlhý čas dominovali holandskej politike. Slogan "Lepšia voľba pre Holandsko" naznačuje, že CDA sa zameriava na tradície, rodinu a zdravie. Strana sa v prieskumoch umiestňuje na treťom mieste, môže získať 18-20 kresiel.

Demokrati 66 (D66)
Líder: Alexander Pechtold
Sociálno-liberálna strana D66 bola založená v roku 1966. Do volieb ide s heslom "Spoločne silnejší, šanca pre všetkých". Zameriava sa na témy, ako sú podpora vzdelávania a tvorba pracovných miest. V prieskumoch bola na štvrtom mieste s predpokladaným ziskom 18-19 mandátov.

Zelená ľavica (GroenLinks)
Líder: Jesse Klaver
Strane GroenLinks založenej v roku 1990 v súčasnosti šéfuje 30-ročný Jesse Klaver. Zelení ľavičiari získavajú v poslednej dobe na popularite hlavne medzi mladými ľuďmi. Do volieb idú s heslom "Je čas na zmenu" a s témami modernej solidarity, ochrany životného prostredia a boja proti platovej nerovnosti. V prieskumoch bodovali na piatom mieste s predpokladaným ziskom 15-17 mandátov.

Socialistická strana (SP)
Líder: Emile Roemer

Socialisti, ktorí fungujú od roku 1972, sa profilujú ako protieurópsky zameraná strana. Do súboja o voličov idú s heslom "Preberte moc" a sľubujú boj proti chudobe, zrušenie Európskej komisie, ktorá tvorí politiku EÚ, a tiež zvýšenie minimálnej mzdy. Sú na šiestom mieste v prieskumoch verejnej mienky, ktoré im predpovedajú zisk 13-15 mandátov.

Strana práce (PvdA)
Líder: Lodwijk Asscher

Strana práce patrí v Holandsku medzi tradičné politické strany. Na scéne je od roku 1946 a súčasťou vlády je od roku 2012. Jej volebným heslom je "Spojená spoločnosť". PvdA podporuje tvorbu pracovných miest, ako aj lepšiu kvalitu bývania a zdravia. Ľavicové zameranie strany však po takmer piatich rokoch vo vláde stratilo na dôveryhodnosti. V prieskumoch je na siedmom mieste a vo voľbách by mohla získať 11-13 kresiel.

Menšie strany:
Štátnoreformačná strana (SGP) je politickou platformou holandských protestantov. Bojuje proti potratom a eutanázii, môže získať tri až päť mandátov.

Kresťanská únia (CU) je konzervatívna a euroskeptická strana, odmieta potraty, eutanáziu a manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Získať môže päť až sedem miest v parlamente.

Strana 50+ bojuje najmä o hlasy seniorov a dôchodcov, môže získať štyri až šesť mandátov.

Strana zvierat (PvdD), ktorá bojuje za práva zvierat, môže od voličov získať štyri až šesť poslaneckých miest.

Nové strany:
Denk - politický subjekt, ktorý sa prezentuje ako strana prisťahovalcov a pre prisťahovalcov - plánuje okrem iného vytvoriť "register rasizmu" a môže získať dva mandáty.

Niet Stemmers (Nevoliči) je strana pre tých, ktorí nemajú koho voliť. Jej zakladatelia sľubujú, že nebudú nikdy hlasovať v parlamente. Vychádzajú zo skutočnosti, že najväčšou voličskou základňu sú práve nevoliči.

Fórum demokracie založil Jan Dijkgraaf, jeden z iniciátorov vlaňajšieho referenda proti Asociačnej dohode EÚ-Ukrajina. Sľubuje vládnuť prostredníctvom "mikroreferend" a "vybojovať demokraciu spod politikov-okupantov".

Strana Ježiš je živý sľubuje voličom vybudovať spoločnosť na základe lásky.

Článok 1 (Artikel 1) je strana, ktorú založila bývalá televízna moderátorka Sylvana Simonsová. Táto černošská politička je často terčom rasisticky motivovaných útokov. Bojuje proti rasizmu a diskriminácii akéhokoľvek druhu. Názov strany odvodila od úvodného odseku holandskej ústavy, ktorý stavia mimo zákon diskrimináciu na základe rasy, náboženstva, pohlavia či z iného dôvodu.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár