J. M. Petzval ako prvý vypočítal konštrukciu fotografického objektívu

Pamätná tabuľa Jozefa Maximiliána Petzvala Foto: TASR/Ladislav Vallach

Bratislava 27. septembra (TASR) – Fyzik a matematik Jozef Maximilián Petzval ako prvý exaktne vypočítal konštrukciu fotografického portrétneho a krajinárskeho objektívu. Objavil zákony, ktorými sa riadi optika a urobil matematický výpočet korekcie optických sústav.

Narodil sa 6. januára 1807 v Spišskej Belej. Gymnaziálne roky prežil v Podolínci a v Levoči. Stredoškolské vzdelanie ukončil na lýceu v Košiciach. Od mladosti bol dobrým športovcom, venoval sa ľahkej atletike a absolvoval nespočetné množstvo ťažkých túr po hrebeňoch Vysokých Tatier. Aj vo Viedni ho poznali ako vynikajúceho šermiara a výnimočného jazdca na koni.

V roku 1826 začal študovať na univerzite v uhorskej Pešti. Absolvoval Institutum geometricum a v roku 1828 sa zapísal na tamojšiu filozofickú fakultu, kde ho v roku 1831 vymenovali za adjunkta na katedre fyziky.

Obhajobou svojej vedeckej práce získal v roku 1832 po štúdiu na filozofickej fakulte doktorát filozofie, neskôr získal na alma mater post riadneho profesora vyššej matematiky. V roku 1837 sa presťahoval z Pešti do Viedne, kde na tamojšej univerzite pôsobil 40 rokov ako profesor matematiky.

Osobitnú pozornosť venoval Petzval optike. V tejto oblasti boli najvýznamnejšie jeho výpočty fotografických objektívov – portrétového a krajinkárskeho. Vďaka nim ho považujú za spoluzakladateľa modernej fotografie. Jeho vynaliezavému duchu vďačia filmári aj za konštrukciu osvetľovacích a premietacích prístrojov, zdokonalil mikroskop i ďalekohľad.

Za svoje teoretické práce i praktické vynálezy získal Petzval ocenenia už počas života. Od roku 1849 bol členom Akadémie vied vo Viedni a získal od mocnára aj Rad Františka Jozefa. Jednota českých matematikov mu v roku 1881 priznala čestné členstvo.

O Jozefovi Petzvalovi bolo známe, že si svoj súkromný život neprial pretriasať v spoločnosti a úzkostlivo si ho chránil. Preto zostal pre svojich súčasníkov tajomným mužom, ktorý prežil posledné roky života na "svojom hrade" na Kahlenbergu (vrch pri Viedni). Zomrel 19. septembra 1891 vo Viedni, kde je aj pochovaný.

V Petzvalom rodnom dome v Spišskej Belej je od roku 1964 múzeum venované dejinám fotografie a jeho dielu. Po slávnom spišskom rodákovi je pomenovaný aj jeden z kráterov Mesiaca a na návrh Astronomického ústavu v Tatranskej Lomnici dostala po ňom meno planétka, ktorú v roku 1980 objavil český astronóm Antonín Mrkos.

20 sar ed

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár