AKO BOLO, ČO BOLO
Peter VALO
Pri Novej Bani vojaci kedysi dávno brali istého Michala. Otec mu zomrel. Matka chorľavela. Richtár dal chlapca zverbovať, lebo rodina nemala peniaze na úplatok. Michalova šestnásťročná sestra Zuzka prosila kapitána, aby ho prepustil, lebo je jediným živiteľom rodiny. Ten ukázal na štyridsaťmetrové bralo a povedal, že keď z neho skočí a prežije, jej brata pustí. Zuzka skočila a dopadla bez zranenia. Bol to zázrak. Bralo pomenovali Dievčia skala. Pod jej vrcholom vysekal v roku 1886 Štefan Wolf Kňazolucký výklenok a osadil doň sošku Panny Márie. Jeho vnuk Štefan Wolf Slameníkov spomína, ako ho v roku 1942 šéf bratislavskej Mestskej plynárne Ing. Štefan Janovjak dotvoril na kaplnku. V plynárni rozširovali bránu. Tú starú, dielo umeleckého kováča, dal previezť k Dievčej skale. Podľa jej veľkosti vysekali terajšiu kaplnku.
Na bratislavskom Centrálnom trhovisku som stretol syna inžiniera Janovjaka, ktorý žije vo Francúzsku. Zašli sme do Slovenského plynárenského múzea, kde boli aj strohé zmienky o jeho otcovi. Janovjak junior porozprával, že otec promoval v roku 1930 na nemeckej technickej univerzite v Brne. V roku 1934 vyhral konkurz na miesto prevádzkového inžiniera plynárne. Neskôr ho primátor Bratislavy Belo Kováč vymenoval za technického prednostu plynárne so slovami: „Vám dávam toto miesto, lebo vy máte čisté ruky.“
Bola vojna. Bratislava mala jediný plynojem. Riaditeľ vedel, že z bezpečnostných dôvodov by boli lepšie dva. Magistrát však povoľoval len investície, ktoré prinášali zisk alebo mali sociálny charakter. Riaditeľ pripravil projekt na ziskový plynojem a stavbu povolili.
Inžinier Janovjak hovoril po nemecky a mal kontakty v Protektoráte Čechy a Morava, kde zabezpečil výrobu suchého plynojemu, ktorý 11. marca 1944 uviedli do prevádzky. Pri otváracej slávnosti však priznal, že v projekte klamal a plynojem ziskový nebude. Postavil ho, lebo sa blíži front, a ak jeden plynojem zničia, mesto ostane bez plynu...
Slová „front sa blíži“ naštvali agentov gestapa. Hneď zamierili k riaditeľovi. V kritickej chvíli ich zastavil vyšší nemecký dôstojník: „Páni, sadnite si! Nezdieľam síce pesimistický názor pána Janovjaka, ale len Boh vie, čo nás čaká.“
O poldruha mesiaca sa Janovjakove obavy naplnili. Americké bombardéry zbombardovali rafinériu Apollo. Zničili aj starý plynojem, ale mesto mohli plynári zásobovať z nového.
Po vojne inžiniera Janovjaka ktosi udal, že kolaboroval s Nemcami. Vo väzení bol až do roku 1948, keď po svedectvách robotníkov okresný súd obvinenia zrušil. V zázname uviedli, že Ing. Štefan Janovjak „má zásluhu na záchrane mestskej plynárne, ktorú Nemci pri ústupe z Bratislavy chceli vyhodiť do vzduchu. Tomu zabránil tak, že príslušníkov zbraní SS, ktorí mali toto ničiace dielo previesť, podávaním alkoholických nápojov uviedol do stavu opojenia, a takto sa mu podarilo esesákov vyviezť z plynárne von“. Stručne povedané, ožral esesákov tak, že zabudli, načo prišli.
Inžinier Janovjak robil krátko šoféra biskupovi Lazíkovi. Niekdajší spolupracovníci poznali jeho kvality. Pomohli mu k miestu technického radcu na Slovenskej vysokej škole technickej. Neskôr pôsobil vo Výskumnom ústave stavebníctva, kde prihlásil viacero patentov. A jemu – ako známemu reakcionárovi, udelili za minulého režimu vyznamenanie Za vynikajúcu prácu. Inžinier Janovjak zomrel v roku 1977. Jeho syn Štefan pri návšteve Slovenska zafinancoval dotvorenie kaplnky na Dievčej skale. Ak niekto navštívi plynárenské múzeum, dozvie sa nové príbehy z minulosti. Keby sa však chcel dotknúť brány starej bratislavskej plynárne, musel by zájsť k Dievčej skale pri Novej Bani.