KOMENTÁR
Približujúci sa záver volebného obdobia možno vidieť na správaní sa politických subjektov. Každý chce upútať pozornosť voličov, každý z nich sa usiluje ponúkať to, čo tu ešte nebolo, ale akosi obchádza spoločenskú objednávku. Tá jednoznačne poukazuje na nebezpečenstvo straty identity nielen slovenského národa, ale celej európskej civilizácie. Lenže pre relevantné politické strany to nie je problém. Aspoň z ich verejných vyjadrení to možno takto čítať. Jedinou stranou, ktorá sa chopila iniciatívy zastaviť prílev imigrantov do Slovenskej republiky, je Ľudová strana Naše Slovensko. Spustila petíciu proti rezolúcii Európskeho parlamentu, na základe ktorej by Slovensko malo prijať 785 utečencov. Svoj postoj zdôvodňuje tvrdením, že „v čase, keď EÚ bojuje s vysokou mierou nezamestnanosti a so stupňujúcimi sa sociálnymi nepokojmi zapríčinenými neeurópskymi menšinami, je takéto rozhodnutie Európskeho parlamentu pre tradičných Európanov doslova likvidačné“.
Za rezolúciu EP hlasovali europoslanci zo Slovenska naprieč politickým spektrom, proti boli iba Jana Žitňanská (NOVA) a Richard Sulík (SaS). Akoby si tí, čo s ňou súhlasili, nevšimli, že ich materské strany na Slovensku vyjadrujú nespokojnosť s prílevom azylantov, dokonca predstavitelia vlády i jej predseda v tejto súvislosti hovoria o istom bezpečnostnom riziku pre Slovensko. Anna Záborská dokonca pri utečencoch rozlišuje, či ide o kresťanov alebo moslimov, a akosi jej uniká, že ide najmä o masové sťahovanie sa ľudí z moslimských oblastí. A to nemôže byť náhoda.
V médiách sa objavujú rozličné názory, ba porovnania dnešného stavu európskej spoločnosti s pádom Rímskej ríše. Všeobecne sa za príčinu jej zániku považuje úpadok morálky a sťahovanie národov. Rovnaký proces sa v Európe uskutočňuje aj dnes, ibaže perspektíva súčasného európskeho obyvateľstva sa ukazuje v oveľa horšom svetle. V tom je obrovský rozdiel medzi starým Rímom a dnešnou Európou. Keď Konštantín Veľký v roku 313 Milánskym ediktom povolil kresťanstvo ako štátne náboženstvo, položil tým základy prežitia európskej civilizácie. Na kresťanských základoch organizovaná spoločnosť odolala mnohým tlakom zvonku. Až Francúzska revolúcia skoncovala s autoritou Boha a jej následkom čelíme dodnes. Sekularizácia verejného života došla tak ďaleko, že uznaním gender ideológie ako štátnej doktríny popierame ľudskú prirodzenosť. Európska civilizácia sa pádom Ríma dokázala skonsolidovať na kresťanskom princípe. Ak Európu ovládnu islamisti, na čom bude stavať svoju budúcnosť?
Základnou otázkou Európy i Slovenska teda zostáva, ako sa postaviť k výzvam súčasnosti? Katolícka cirkev sa v ostatných rokoch začala intenzívnejšie angažovať za rodinu. Vlani sa v Ríme uskutočnila mimoriadna biskupská synoda o rodine a tohto roku na jeseň bude pokračovať riadnou a jej témou bude Povolanie a poslanie rodiny v cirkvi a v súčasnom svete. Lebo je zjavné, že atomizácia spoločnosti nezaručuje jej stabilitu a bezpečnosť. Vládny Smer síce hlasoval za ústavný zákon o rodine, ale súčasne do bodky splnil svoj záväzok z programového zamerania na volebné obdobie 2012 ‒ 2016 „vo všetkých legislatívnych návrhoch cieľavedomejšie presadzovať princípy rodovej rovnosti, posilniť jej inštitucionalizáciu a systematicky monitorovať jej vývoj v SR“. Paradoxne sa nachádza v časti o rodine.
Strany rady deklarujú silné Slovensko. Najnovšie aj SNS v košických programových tézach. Ani jedna strana dosiaľ nepovedala, ako zvrátiť retardáciu systému, ktorý celkom zjavne hodlajú nahradiť prisťahovalci svojím. Tam, kde sa už usadili, jasne dávajú najavo, čo „starých“ Európanov čaká.
Eva ZELENAYOVÁ