KOMENTÁR
Roman MICHELKO
Sotva sa v dejinách Ruska nájde hanebnejšie obdobie ako Jeľcinova éra. Charakterizovalo ju najväčšie plienenie od čias rabovania tatárskej Zlatej hordy, zbedačenie širokých vrstiev obyvateľstva a masová emigrácia intelektuálnej elity. Sprievodným znakom tejto „transformácie“ bola, samozrejme, aj privatizácia, vinou ktorej tie najohyzdnejšie existencie prišli za bagateľ k obrovským majetkom. Spôsob nadobudnutia takéhoto majetku mal všetky znaky kriminálnych praktík, navyše absolútnu väčšinu bohatstva vyviezli noví páni do zahraničia a je zatiaľ bezpečne „zaparkovaná“ v daňových rajoch. Každopádne Rusko na sklonku Jeľcinovej éry bola zlyhaná, skrachovaná a vykradnutá krajina ovládaná mafiánskymi gangmi a cynickými oligarchami.
Ak sa dnes pozrieme na situáciu v Ukrajine, nemôžeme nevidieť podobnosti. Dnes je to de facto euro-americký protektorát. Podobne ako Rusko je bohatá na nerastné suroviny, najmä však je to krajina, v ktorej je vyše tritisíctristo zatiaľ nesprivatizovaných štátnych podnikov. Porošenko teda dostal jasné zadanie – uskutočniť masívnu privatizáciu, teda „transformovať“ štátny majetok za symbolickú cenu do rúk nadnárodných koncernov, odstrániť akékoľvek dotácie, maximálne liberalizovať ukrajinský trh, samozrejme bez adekvátnej reciprocity, čo bude mať pre ukrajinských občanov tie najhoršie následky.
Ostáva len jediný problém – čo s nimi? Jednou z možností je zrušiť akékoľvek náznaky demokracie a transformovať Ukrajinu na diktatúru pinochetovského razenia. Zdá sa, že takéto možnosti sa reálne zvažujú. Angažovanie diktátora Saakašviliho jasne ukazuje, o aké persóny sa nová ukrajinská vláda mieni opierať. Zdá sa však, že nie všetko ide tak hladko, ako by si to ukrajinskí protektori predstavovali. V nedávnom rozhovore pre isté slovenské periodikum sa Jeľcinov slovenský klon a dnes aj Porošenkov poradca Dzurinda posťažoval, že cez Verchovnú radu, teda cez ukrajinský parlament, prechádza sotva polovica reformných (rozumej pre občanov likvidačných) zákonov. Taká neslýchaná drzosť! Pre ľudí s mentálnym nastavením Dzurindu, Mikloša či Saakašviliho je nepochopiteľné, že poslanci národného parlamentu majú najmä obhajovať záujmy svojich voličov, a nie svojich zahraničných protektorov.
Dnes sa práve takýmto poradcom ukazuje, že s rabovaním Ukrajiny treba začať čím skôr, kým súčasné bábky pri moci nezmetie ďalšia revolúcia. Ukrajinská vláda nevládne a nerozhoduje o ničom dôležitom, nemá pod kontrolou nielen východnú časť Ukrajiny, v ktorej vládnu separatisti, ale ani jej západ – Zakarpatskú oblasť, kde zase operujú pašerácke gangy, skrz-naskrz prepojené s colníkmi, a miestni mafiáni s poslaneckým preukazom a členstvom v Porošenkovej strane si vybavujú účty s milíciami Pravého sektora. Ukrajina je zlyhaný štát, v ktorom reálnu moc vykonávajú ozbrojené zložky či milície politických strán a vplyvní oligarchovia. Len sám dnepropetrovský oligarcha Kolomojskij má čosi ako armádu v počte dvadsaťtisíc ozbrojencov, čo je mimochodom takmer dvojnásobok veľkosti Ozbrojených síl SR.Dnes je Ukrajina štátom, v ktorom korupcia narástla do nepredstaviteľných rozmerov, štát zlyháva na celej čiare. Dramaticky narastá zadlženosť – ministerka financií žiada, aby Európska únia odpustila Ukrajine dlhy vo výške štyridsať miliárd USD, čo by mohlo byť reálne, ak by súčasná ukrajinská vláda za symbolické ceny sprivatizovala už spomínaných vyše tritisíctristo štátnych podnikov. V tom prípade, ak by súčasní ukrajinskí protektori dostali tieto podniky v reálnej hodnote prevyšujúcej štyristo miliárd USD za nepatrný zlomok ich ceny, odpustenie dlhu v hodnote desať percent tejto sumy (ktorú by v konečnom dôsledku aj tak zatiahli európski daňoví poplatníci) by mohol byť malý bonus pre vykonávateľov tejto ekonomickej vlastizrady. Namiesto ekonomickej konsolidácie Ukrajina dáva na armádu viac než päť percent HDP (Slovensko nedáva na armádu ani percento HDP), jej ekonomická konsolidácia je teda v nedohľadne.
Budúcnosť Ukrajiny s jej dnešnými elitami je viac ako neradostná a je veľmi otázne, či po odchode Porošenka a jeho suity sa na Ukrajine nájde politik Putinovho formátu, ktorý zúboženej a rozkradnutej krajine vráti jej bohatstvo a česť.