POZNÁMKA
Ivan BROŽÍK
Ústavný súd SR v prvom polroku 2015 konštatoval v sto dvadsiatich piatich nálezoch porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Zároveň priznal sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie 347 110 eur. V prvom polroku 2014 pritom konštatoval ÚS porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote v sto dvadsiatich štyroch nálezoch. V týchto dvoch konštatovaniach nemožno nájsť dôvod na tvrdenie, že vymožiteľnosť práva, ktorá je súčasťou programového vyhlásenia vlády, sa nejakým spôsobom na Slovensku zlepšila. Práve naopak. Napriek tomu, že sa toto slovné spojenie stalo takmer politickou modlitbou, akousi floskulou v takmer všetkých verbálnych prejavoch politikov či už vládnych, alebo opozičných. Pripomeňme si, že pod výrazom floskula rozumieme bezobsažný zhluk slov, nadmieru a zbytočne používaný vo verejných prejavoch.
„Pri porovnávaní s rovnakým obdobím uplynulého roku považujem za dôležité upozorniť na skutočnosť, že kým v minulom roku sme prieťahy v súdnom konaní zaznamenali na tridsaťjeden všeobecných súdoch, v tomto roku sa ich do nášho prehľadu dostalo už tridsaťštyri. Rovnako pozoruhodná je aj štruktúra vecí, ktorých sa prieťahy týkali. Znížil sa počet obchodných a trestných vecí, naopak zvýšil sa počet exekučných a rodinných vecí,“ hodnotí uplynulý polrok predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková.
Naozaj sa nedá pochopiť, že vyšetrovanie trestného činu nevyplatenia mzdy trvá polícii vyše roka, naozaj sa nedá pochopiť, ak vyšetrovanie trestných činov poškodzovania práv veriteľov, ale aj napríklad zastrašovania, poškodzovania dobrého mena, podvodov a sprenevery trvá viac ako rok. A to hovoríme len o fáze vyšetrovania. Potom príde predvolanie obvineného a on to predvolanie bez ospravedlnenia ignoruje. Čo sa stane? Ďalšie konanie je vytýčené možno o pol roka, o rok. Potom sú tu odvolania a odvolania a mimoriadne dovolania. A všelijaké iné obštrukcie a poškodený má čiastočnú nádej, že sa po desiatich rokoch domôže práva. Ten, kto škody spôsobil, medzitým zakladá jedno občianske združenie za druhým, mätie stopy, prevádza aktíva na nové eseročky a na pasíva zvysoka kašle – veď – najmenej má tých desať rokov...
Takto spravodlivosť nevyzerá. Ako by mala vyzerať, si môžeme predstaviť povedzme v Rakúsku – spácha sa trestný čin – polícia to skonštatuje ešte na mieste činu, popoludní ide podozrivý a obvinený pred sudcu, o dva dni, nanajvýš do týždňa – do väzenia.
Je naozaj nepochopiteľné, ak aj v takých závažných žalobách, ako je výživné, trvá roky, kým sa matka a dieťa domôžu práva. Ústavný súd rozhodol napríklad o sťažnosti na konanie o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, ktoré trvalo štyri roky. Za tento čas sa v konaní okresného súdu vyskytli obdobia nečinnosti súdu najprv v dĺžke osem, potom sedem, neskôr ešte raz sedem a nakoniec tri mesiace. Príčinou takýchto časových medzier nebola právna alebo skutková zložitosť veci, ale neefektívna a nesústredená činnosť súdu.
Takmer identický scenár, ale oveľa dlhší, malo ďalšie konanie vo veci úpravy vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, ktoré sa začalo ešte v roku 2007 a dodnes nebolo ukončené.
„A to je podľa môjho názoru iba vrchol ľadovca v tejto problematike. Vyživovacia povinnosť má priamo vplyv na kvalitu životnej úrovne maloletých, ako aj sťažovateľov. Preto som presvedčená, že takéto konania si vyžadujú mimoriadnu starostlivosť a pozornosť súdu, ktorá by mala viesť k efektívnemu a rýchlemu postupu v konaní. Práve preto zostanú sťažnosti na takéto konania naďalej pod naším drobnohľadom,“ povedala Ivetta Macejková.
Zostáva len dúfať, že názory pani Macejkovej pohnú konečne systémom, ktorý možno nazvať viac nespravodlivosťou ako spravodlivosťou.