KOMENTÁR
Roman MICHELKO
Ak by sme mali súčasné parlamentné voľby definovať jedným slovným spojením, najpriliehavejšie by bolo – vytrestanie vládnucich garnitúr. A je jedno či vládneho, alebo opozičného. Voliči dali jasne najavo, že rovnako odmietajú aroganciu aktuálnej moci, ako aj jej tradičných parlamentných oponentov.
Ak by sme mali jedným slovom definovať povolebnú realitu, tak je to jednoznačný pat. Ani Smer so SNS na strane jednej, ani spojená pravica na strane druhej nedá väčšinu. Zabraňuje tomu Kotleba. Z povolebných diskusií jasne vyplýva, že duo Sulík – Matovič sú v mene vlády, v ktorej budú mať podstatne silnejší mandát, než si vôbec dokázali predstaviť, ochotní ísť veľmi ďaleko. Problém je v tom, že za tento ich sen má zaplatiť Most – Híd a SNS „spáchaním politickej samovraždy“. Tvrdohlavo sa snažia vsugerovať celému Slovensku svoju utkvelú predstavu, že Smer treba od moci odstaviť akýmikoľvek prostriedkami, najlepšie, samozrejme, na úkor iných (SNS a Most – Híd). Od tohto úsilia ich zatiaľ neodradilo ani striktné Bugárovo nie. Ďalším čriepkom do povolebnej mozaiky bolo jasné vyhlásenie Borisa Kollára, že dokáže podporiť, resp. tolerovať len pravicovú vládu. To by však okrem iného znamenalo koalíciu aj so Sieťou Radoslava Procházku.
Problémom takéhoto spojenia je značná averzia Kollárovej dvojky – posledného križiaka Milana Krajniaka voči Procházkovi. Ten mu venoval zopár veľmi štipľavých komentárov. Procházka je pre Krajniaka minimálne na pravej strane osoba non grata číslo jeden. Naopak, čo sa týka spolupráce SNS a SME RODINA – Boris Kollár, veľké problémy tam nevidím. Dokonca približne tri mesiace pred založením strany Kollár v jednom z rozhovorov konštatoval svoje zhnusenie vládnucim elitám, jedným dychom však dodal, že ak vidí niečo slušné a zaujímavé na politickej scéne, je to práve nová obrodená SNS. Takéto kombinácie však prehliadajú niektoré vážne okolnosti veľmi krehkej a veľmi tesnej koalície. Spojená pravica, v ktorej by bol Most – Híd aj SNS, by mala najtesnejšiu väčšinu sedemdesiatich šiestich hlasov, pričom ten sedemdesiaty šiesty hlas by bol hlas Františka Šebeja alebo Ondreja Dostála. Našiel by sa súdny človek, ktorý by do niečoho takého išiel?
Čoskoro vystrieda „povolebnú opicu“ mediálna hystéria typu zachráňme demokraciu za každú cenu, obetujme sa a podobne. V tejto psychóze sa aj inak nepredvídateľné ťahy stanú priam očakávanými. Je jasné, že v súčasnej galibe bude vyvíjaný obrovský tlak aj na SNS. Tá sa ocitla vo veľmi nezávideniahodnej situácii. Z oboch strán, teda aj zo strany Smeru, ako aj spojenej pravice bude na ňu vyvíjaný nátlak, aby sa pridala. Vedenie by však malo obrovský problém vysvetliť svojim voličom vstup do koalície, v ktorej by nebol Smer, a naopak bol by tam Most – Híd. Isté je viac-menej to, že nič nie je isté, že koaličné rokovania budú dlhé a všetky strany budú musieť priniesť na oltár sformovania väčšiny veľké obete. Smer bude musieť k povolebným rokovaniam pristúpiť s veľkou mierou personálnej a programovej veľkorysosti.
Ďalšou veľkou a veľmi pertraktovanou témou sa stáva otázka predčasných volieb. Toto riešenie má však aj veľmi veľa prízemných, ale podstatných okolností. Takej Sieti, ktorá má dnes za voľby v banke sekeru vo výške 2,6 milióna eura, predčasné voľby ani trochu nevyhovujú. Je síce pravda, že za volebné výsledky by o štyri roky dostala až cca štyri milióny eur, problém je však v tom, že túto sumu by dostala postupne v štyroch ročných tranžiach. Ak by boli predčasné voľby do pol roka, finančne by to Procházku zničilo. Aj takéto okolnosti treba pri konštruovaní povolebných scenárov brať do úvahy.
Najbližšie dni a týždne budú teda v znamení hľadania riešenia z povolebného patu. Už dnes je viac-menej isté, že veľa riešení nebude. Nemožno vylúčiť ani predčasné voľby, čo by logicky vyplývalo z ústavy, ak by sa v najbližších šiestich mesiacoch trikrát nepodarilo zostaviť vládu. Proti tomuto scenáru však hovorí naše predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktoré sa začína už v júli. Posolstvo týchto volieb je však jednoznačné. Ľudia povedali súčasnému politickému mainstreamu dosť. A vytrestali ho. Je len otázne, či a ako sa z toho politici poučia.