KOMENTÁR
Roman MICHELKO
Aj keď sa Trump oficiálne ujme svojej funkcie až po slávnostnom zložení prísahy na nádvorí Bieleho domu 20. januára, médiá sú už plné špekulácií o jeho prvých krokoch, respektíve o jeho prezidentskom pôsobení. V zásade sa však ani nemožno čudovať. Trump ako jeden z mála, ak nie jediný prezident Spojených štátov, nemá za sebou žiadnu verejnú kariéru. Nikdy nezastával nijakú verejnú funkciu a celý byrokratický vládny aparát dosiaľ vnímal v lepšom prípade len zvonku.
Ďalšou okolnosťou, ktorá vyvoláva otázniky, je, že tesne po voľbách z jeho webu z noci na deň zmizlo viacero jeho predvolebných sľubov podľa modelu: „Kampaň sa skončila, zabudnite, čo som sľuboval.“ To sa dá, samozrejme, vyhodnotiť aj tak, že v mene volebného úspechu sľuboval všetko, čo jeho voliči chceli počuť, ale politická realita je niečo úplne iné. Zároveň to však znamená, že Trump je z toho súdka politikov, ktorí sa v mene úspechu nerozpakujú klamať a potom, keď voličov získa, bez výčitiek svoje sľuby odvolá.
Čo sa týka charakteru jeho vlády, niektoré úskalia sa ukazujú už dnes ako celkom viditeľné. Trump na rozdiel od Clintonovej síce nie je rusofób a ja dnes naozaj verím, že má dobrú vôľu budovať americko-ruské vzťahy na báze obojstranne výhodného partnerstva. Niektoré nominácie do jeho exekutívy však v tomto smere nebudia veľký optimizmus. Nový šéf diplomacie je v poriadku, je to dlhoročný šéf ropného gigantu ExxonMobil Rex Tillerson a s Ruskom dlhodobo a úspešne spolupracoval. Bohužiaľ, nominácie dvoch extrémne rusofóbnych jastrabov, bývalých generálov, ministra obrany Jamesa Mattisa a poradcu pre národnú bezpečnosť, trojhviezdičkového generála vo výslužbe Michaela Flynna, neveštia nič dobré. O to viac, ak sú tieto personálne návrhy umocnené aj nomináciou šéfa spravodajských služieb Dana Coatsa, ktorého rusofóbia presiahla všetky rozumné medze, dokonca až tak, že už má niekoľko rokov ako krajne nepriateľská osoba zakázaný vstup do Ruska. Z tohto hľadiska zloženie jeho exekutívy vyvoláva skutočne veľa otáznikov. Sám som zvedavý, ako nakoniec Trumpova exekutíva, zložená z ľudí takých odlišných predstáv, bude fungovať. A to ešte nehovorím o republikánskom Kongrese, kde je republikánskych rusofóbov ako maku.
Ostatne, kongres je ďalšia a samostatná kapitola. Ako už na začiatku bolo spomenuté, Trump nikdy nepôsobil v nijakej verejnej funkcii a práve to môže byť veľký problém. Firemná kultúra, na akú bol zvyknutý vo svojich firmách po celú svoju profesionálnu kariéru, je úplne iná než prostredie politiky. Za istý menší bonus možno považovať skutočnosť, že obe komory Kongresu, teda Snemovňa reprezentantov aj Senát, ovláda republikánska väčšina. To však samo osebe nemusí až tak veľa znamenať. Problém je v tom, že republikánsky establišment ho prijal len veľmi neochotne a s obrovskými výhradami. Nominálne stranícky najvyššie postavený republikán, šéf republikánskej väčšiny v Snemovni reprezentantov Paul Ryan sa tesne pred voľbami veľmi jasne vymedzil proti Trumpovi a aj po voľbách budú vzťahy veľmi napäté. Treba si uvedomiť, že väčšina kongresmanov a senátorov je oveľa menej závislých od prezidenta než od rôznych lobistov, ktorí financujú ich volebnú kampaň v ich domovských štátoch a v ich volebných okrskoch. A tí rozhodne nemajú záujem na značnej časti Trumpovej agendy, napríklad na ochranárskych opatreniach, pretože práve presun výroby áut do Mexika radikálne znížil mzdové náklady, a teda zisky akcionárov automobiliek. Je teda jasné, že kongresmani a senátori budú skôr počúvať lobistov, ktorí im financujú kampaň, a nie prezidenta, ktorý na ich zvolenie v danom okrsku má len veľmi malý vplyv.
Nakoniec aj známy politický analytik a psychológ Alan J. Lipman, ktorý veľmi presne predpovedal výsledky posledných štyroch volieb a správne predpokladal, že voľby vyhrá Trump, zároveň predpovedá, že do dvoch rokov sa Trump dostane do ťažkého konfliktu s Kongresom, ktorý sa skončí impeachmentom a odvolaním Trumpa z pozície prezidenta. Viacero republikánskych bossov s tým kalkuluje, ba dokonca dali odporúčanie svojim voličom, aby síce volili Trumpa, ten však podľa nich bude len takou dočasnou epizódou, keďže aj tak ho skôr či neskôr nahradí viceprezident Mike Pence. A ten je súčasťou systému a republikánsky establišment sa s ním dokáže dohodnúť. Ešte asi nikdy v dejinách USA nenastupoval prezident, ktorý by vyvolával toľko otáznikov. Isté je tak iba to, že nuda s ním nebude.