KOMENTÁR Romana MICHELKA
To, čo bolo dosiaľ hlboko skryté v útrobách strany-nestrany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, pomaly, ale iste „vybubláva“ na povrch. OĽaNO pôvodne vzniklo ako happeningový pokus Igora Matoviča dostať sa do veľkej politiky. V roku 2010 mu ako nosič do nej poslúžila SaS. Sulík však veľmi skoro pochopil, že „s Igorom sa fakt nedá“. Preto ho najskôr vyhodil z klubu, a tým vlastne nepriamo donútil, aby išiel do ďalších volieb takpovediac na vlastné tričko. Široká sieť inzertných novín mu poslúžila síce ako legálny, ale neetický doping, a tak v rokoch 2012 a 2016 sa už do parlamentu dostal sám.
Problém je v tom, že OĽaNO v podstate nijaká strana nie je, čo Matovičovi v prvom rade zabezpečuje dokonalú kontrolu nad svojím politicko-podnikateľským projektom a v druhom neumožňuje širšiemu okoliu akokoľvek reálne korigovať správanie svojho lídra. Je síce fakt, že model mikrostrán je na Slovensku nový trend. Niečo podobné sú aj „Svedkovia Sulíkovi“ alebo inak SaS, všetci sa zmestia do jednej trochu väčšej zasadačky, ale OĽaNO s pôvodne štyrmi, dnes asi s trinástimi členmi je „onakvejší“ politický hard core.
Poďme však k dnešku. Matovič chápe, že v nijakej normálnej strane by pre svoje osobnostné vlastnosti nemal šancu dlhodobejšie si udržať post lídra. Preto „obskúrny“ charakter OĽaNO je jeho jediná spása. Politika je však kolektívny šport a Matovič ako výsostne nevypočítateľný hráč nevyhovuje nikomu – ani koalícii (paradoxne, keďže v podstate rozbíja opozíciu, tak jej prekáža menej), ani opozícii. A tak sa hľadá spôsob, ako využiť politický potenciál OĽaNO a zároveň jeho deštruktívny potenciál eliminovať.
Mimochodom, pokusy niektorých poslancov OĽaNO štandardizovať stranu boli jasne čitateľné už v minulom volebnom období. Vtedy sa o to dôrazne pokúsil Alojz Hlina, neuspel a musel sa porúčať. Dnes je však situácia o dosť iná. V klube OĽaNO sa totiž našla osoba, ktorá dokázala Matoviča zatieniť. Je to Veronika Remišová, ktorá sa práve preto nemohla stať tieňovou premiérkou. Dnes sa v zákulisí odohráva tuhý boj, ktorý sa však už dostal aj na verejnosť. Najefektívnejším spôsobom, ako OĽaNO „znormálniť“ je, donútiť hnutie transformovať sa na normálnu stranu. Limitovať počet členov povedzme na päťsto, dať podmienku, že štruktúry hnutia musia byť vo všetkých krajoch a aspoň v polovici okresov. Takáto strana by mala mať aj nejaké regionálne štruktúry, celoslovenské orgány, revíznu či rozhodcovskú komisiu alebo dozorný výbor, ktorý dohliada na dodržiavanie stanov, ako aj na hospodárenie so straníckymi finančnými prostriedkami.
Táto skutočnosť bola známa už dávno, nakoniec Danko na začiatku svojho mandátu ohlásil, že bude iniciovať prijatie takejto právnej normy. Vtedy sa stal terčom kritiky, posmechu a spochybňovania nielen od týchto neštandardných strán, ale najmä od presstitujúcich médií. Dnes sa situácia zmenila. Ikona mainstreamovej žurnalistiky Marián Leško v hlavnej spravodajskej relácii verejnoprávnej RTVS vyhlásil, že takáto strana by v nijakom normálnom demokratickom systéme nemohla existovať. Leško podporil Danka, čo je, akoby zamrzlo peklo. To svedčí o jedinom. Mediálny mainstream a vplyvní ľudia z opozície sa rozhodli, že Matoviča treba obetovať a eliminovať.
O čo ide, je pritom jasné. Ak by OĽaNO malo povedzme päťsto členov, šanca, že si Matovič dlhodobo udrží post lídra strany, sa limitne približuje k nule. To, že Matovič je chodiaci problém, si uvedomuje každý, kto disponuje elementárnou mierou súdnosti. Teraz ide o to, ako jeho deštruktívne sklony potrieť a ponúknuť namiesto neho prívetivejšiu tvár.
Model, ako to urobiť, je známy a odskúšaný. Keď v roku 2010 SDKÚ po sérii škandálov, ktoré vyvrcholili megakauzou týkajúcou sa jej financovania, prudko padala na dno, straníci dokázali v pude sebazáchovy stiahnuť Dzurindu z kandidátky a na post lídra si vybrali Ivetu Radičovú. Dnes sa o niečo podobné pokúšajú aj v OĽaNO. Ak má byť OĽaNO platným členom akejkoľvek budúcej koalície, Matovič musí na vedľajšiu koľaj. Je totiž nad slnko jasné, že každému prípadnému koaličnému partnerovi viac hlasov odpudí, ako prinesie. Koalícia Matoviča s Bugárom alebo Danka s Matovičom je absolútne vylúčená.
Inak povedané, potenciálnemu koaličnému partnerovi prinesie osem či deväť percent, ale odpudí minimálne dvanásť až štrnásť percent. Čistá bilancia Matoviča je teda minimálne mínus šesť až osem percent. Túto tristnú skutočnosť si uvedomuje každý z politických hráčov, preto spustili akciu Rošáda. Uvidíme, ako sa to nakoniec skončí. V SDKÚ takýto trik na chvíľu zafungoval, otázne je, či nájdu dosť síl na jeho presadenie aj v OĽaNO.