Opoziční, ale aj koaliční poslanci chcú otvoriť otázku fondov na financovanie kultúry. V minulom čísle SNN sme písali o filme Generál, ktorý mal byť veľkolepou oslavou Milana Rastislava Štefánika, no napokon sa z neho vykľula kauza, na margo ktorej poslanci za stranu SaS hovorili na svojej tlačovke otvorene o dotačnom podvode a navrhovali zmenu vo financovaní slovenskej kinematografie. Konkrétne im išlo o Audiovizuálny fond, ktorý by v budúcnosti mal byť jediným zdrojom financií pri výrobe filmov. Nasledoval búrlivý odpor zo strany filmárov, logicky najbúrlivejší zo strany tých, ktorí zasadajú v audiovizuálnom fonde. Napokon filmári bitku vyhrali a poslanci strany SaS po kritike mnohých filmárskych inštitúcií a profesijných združení stiahli z parlamentu návrh novely zákona o Audiovizuálnom fonde. Na jeseň chcú predstaviť nápad, ako komplexne zmeniť financovanie slovenskej kinematografie.
A čo vlastne chystajú? Chcú, aby financovanie slovenskej kinematografie bolo prehľadnejšie, jednoduchšie a aby za rovnaké množstvo peňazí vznikalo viac filmov. Predstavitelia strany to oznámili začiatkom minulého týždňa na tlačovej konferencii, po ktorej nasledovala pomerne búrlivá výmena názorov s filmovými producentmi. Tí namietajú, že návrhy SaS sú neodborné a nevychádzajú zo znalosti audiovizuálneho prostredia na Slovensku ani v Európe.
■ EURO K EURU
Základom pripravovaného návrhu SaS je staronový princíp peňazí „z jedného mešca“, teda z Audiovizuálneho fondu. S inými zdrojmi sa nepočíta. „Sme na európskom trhu a málokto si uvedomuje, že slovenské filmy vznikajú v koprodukcii, vznikajú zo zdieľaných zdrojov z rôznych krajín. Len čo by takýto nezmysel, ako predkladá SaS, prešiel, totálne nás to diskvalifikuje a môžeme to zabaliť,“ reagovala na podobné návrhy producentka Wanda Adamík Hrycová. Spolu s kolegami Ľubicou Orechovskou, Michalom Kollárom, Katarínou Kerekesovou a ďalšími sa zúčastnili na debate v parlamente a upozornili poslancov na to, že slovenská kinematografia sa konečne rozbehla a za posledné štyri roky vzniklo šesťdesiat filmov. Ak by politici neodborne zasiahli do systému fungujúceho v rámci európskych štandardov, pre domácu tvorbu by to mohlo mať negatívne následky. Producentom tak isto prekáža, že podľa chystaného návrhu by si nemohli napríklad scenáristi požiadať o štipendium na vytvorenie scenára Fond na podporu umenia. Takisto je pre nich nepriechodný názor predsedu SaS Richarda Sulíka, že do filmových projektov nemá čo koprodukčne, a teda finančne vstupovať verejnoprávna RTVS. „Je to, samozrejme, hlúposť, ktorá je absolútne neakceptovateľná. Verejnoprávny vysielateľ musí zo zákona podporovať nezávislú filmovú produkciu a aj v kontexte producenta nie je možné, aby preukazoval len jeden zdroj, lebo vtedy vyzerá ako amatér. Keď ste niekde v zahraničí, tak sa vás ako prvé opýtajú, či máte podporu televízneho vysielateľa,“ povedala na danú tému producentka Ľubica Orechovská.
■ ŤAHANICE O PENIAZE
Počas tlačovky sa ozval aj Miroslav Číž (Smer-SD), ktorý navrhol, aby o peniazoch z Audiovizuálneho fondu rozhodovali poslanci. Pokiaľ Sulík s týmto návrhom nemal principiálne problémy, keďže podľa neho o verejných zdrojoch rozhodujú tí, ktorí boli priamo volení. Filmári zareagovali mimoriadne pobúrene. „To, čo povedal pán Číž, je v demokratickej spoločnosti absolútne neakceptovateľné, je to odsúdeniahodné, a keď som to čítala, naozaj som mala pocit, že sme v päťdesiatych rokoch,“ reagovala ostro Wanda Hrycová. Isté je zatiaľ jedno, v hre sú peniaze určené na kultúru, a nie je ich v prípade filmovej tvorby málo. Určite ide o diametrálne vyššie sumy, ako sú určené napríklad na podporu literatúry. Audiovizuálny fond vznikol počas pôsobenia ministra kultúry Mareka Maďariča a jedným z dôvodov jeho vzniku bolo, aby sa prerozdeľovanie prostriedkov na audiovizuálnu tvorbu odpolitizovalo a zodpovedala zaň nezávislá verejnoprávna inštitúcia, teda fond. Vlani prilákali slovenské filmy do kín rekordný počet divákov ‒ vyše 1,4 milióna
■ GENERÁL S ROZBUŠKOU
Tento búrlivý pohyb nielen v našej kinematografii, ale vôbec v oblasti financovania kultúry má teda na „svedomí“ Generál. Film, ktorý mal osláviť Štefánika napokon rozkryl dosť neprehľadné finančné toky pri výrobe filmov. Isté je len jedno. Akýkoľvek fond, či už ide o Audiovizuálny fond či o Fond na podporu umenia, nie je imúnny voči vytváraniu vnútornej kliky. Veď ide o peniaze a tých je v kultúre už desaťročia chronický nedostatok. Po znefunkčnení profesijných umeleckých organizácií, spisovateľov, výtvarníkov či hudobníkov usmerňuje tok peňazí sčasti ministerstvo kultúry, sčasti spomínané fondy, ktoré sa určite nepretrhnú v podávaní podrobných a relevantných informácií o svojom rozhodovaní, nehľadiac na to, že do ich vnútornej štruktúry bežný umelec nemá šancu nazrieť. Ostáva veriť, že postupom času sa najmä z nastupujúcej generácie tvorcov vygenerujú osobnosti, ktoré budú smerovať fondy mimo skupinkárskych vôd smerom k cielenej podpore najmä a v prvom rade národnej kultúry a umenia.
Alexander GOCZ ‒ Foto: archív
Viac v článku Generál sa ešte nenakrútil...