POZNÁMKA
Dušan D. KERNÝ
Ak sa popozeráte vôkol, či už doma alebo u susedov, v blízkom či vzdialenejšom zahraničí, ďalej vo svete, všetci hľadajú pevný bod, istotu, nejaký spoľahlivý fundament. Už dávno neboli udalosti vo svete plné toľkého chaosu a malých vyhliadok na nádej ako teraz. Preto sa najzúrivejšie zápasy odohrávajú o výklad udalostí. A to je voda na mlyn žurnalistiky, najmä tej časti, ktorá sa nechce dať vedno so svojimi čitateľmi pohltiť takzvaným hlavným prúdom. Je to jednoduchý zákon fyziky ‒ čím je väčší tlak mainstreamu, prepytujem hlavného prúdu, tým je logicky väčší odpor, protitlak tých iných...
Pred časom sme sa nadchýnali a vítali na hradnom vŕšku predsedu Európskeho parlamentu. Ten nás chválil za to, že sme vedeli dať dovedna vládu slovenských národovcov a strany o. i. zastrešujúce maďarskú menšinu. Kdeže lanské snehy sú! Dnes po tom činovníkovi z Bruselu ani len pes neštekne, lebo keď sa vydal do rodného Nemecka, doslova zhorel v domácej politike. Potiahol svoju stranu, jednu z najstarších sociálnych demokracií Európy, takmer na dno. A dnes je politická nula. V Bratislave sme pred rokmi zrejme tlieskali len tej stoličke, na ktorej sedel, a nie politickému formátu osobnosti. Jednoducho vtedy si dve stranícke zoskupenia delili v európskom parlamente všetko ‒ vrátane striedačky na najvyššej stoličke.
Prečo to pripomínať? Bruselská mašinéria si vytvorila aj úrad európskeho prezidenta, predsedu Európskej rady, mediálna euromašinéria vytvorila okolo toho riadny humbug. Všetci sme poznali Donalda Tuska, až kým teraz neodchádza z úradu ‒ a nevracia sa do rodného Poľska. Vzdal to, lebo nemal vyhliadky proti doterajšiemu prezidentovi Dudovi, ktorého podporuje vládna strana Právo a spravodlivosť. Tá nedávno opäť vyhrala voľby, a aj keď s odretými ušami znovu získala v sejme väčšinu. Pribudli jej oproti minulým voľbám dva milióny voličov. A to všetko v situácii, keď sa proti Poľsku, kde dominuje strana Právo a spravodlivosť, vedie ostrý spor s kritikou, vyšetrovaním a pripomienkami Európskej komisie. Lebo ide o nedodržiavanie európskych pravidiel, ku ktorým sa Poľsko pri vstupe do EÚ zaviazalo.
Nový sejm, poľský parlament, do ktorého sa dostala tak extrémna ľavica, ako aj extrémna pravica i mladí antisystémoví voliči takého razenia, aké u nás nemá porovnateľnú obdobu, zasadol v polovici novembra. Prezidentské voľby budú na jar a strana Právo a spravodlivosť už otvorene podporuje opätovné zvolenie terajšieho prezidenta Dudu, kým opozícia zatiaľ má len jednu istotu ‒ vie, že Donald Tusk sa rozhodol nevrátiť do Poľska, oznámil, že sa nevráti do poľskej politiky. Inými slovami, ani roky strávené na špičke európskej, bruselskej politiky, roky na čele úradu, ktorým sa premlelo všetko rozhodujúce v európskej a svetovej politike, nezavážili v terajšej domácej poľskej politike. Ak Donald Tusk, tento skúsený politik, ktorý bol pred odchodom do Bruselu v roku 2014 najdlhšie úradujúcim predsedom poľskej vlády, sa skutočne nevráti, tak si treba položiť otázku: prečo bruselská prax nezaberá doma.
Ryba smrdí od hlavy ‒ v Nemecku prepadol u voličov bývalý predseda Európskeho parlamentu, teraz u poľského sa rysuje prepad európskeho prezidenta. A to v situácii, keď do čela novej Európskej komisie, ktorá začína v decembri priam škandalóznym spôsobom, nečakane ako mačku z vreca po zákulisnom dohovore Paríža a Berlína vyzliekli nemeckú ministerku obrany z nemeckého mundúra prezliekli do bruselského civilu.