Dokument RTVS o básnikovi a lekárovi prof. MUDr. Františkovi Šubíkovi. Keby nebolo rodáka z Kuklova, študenta katolíckeho internátu, chýrneho Svoradova, ktorý v roku 1931 získal v Bratislave titul MUDr., nebolo by slovenské povedomie tak silne a priamočiaro popreväzované s jedným z najväčších výčinov zločinnej stalinskej mašinérie – masakrou tisícov poľských dôstojníkov v Katyni pri ruskom Smolensku. Profesor patológie František Šubík, dovtedy oveľa známejší ako básnik katolíckej moderny Andrej Žarnov, bol v apríli roku 1943 členom medzinárodnej skupiny Červeného kríža, ktorá mala posúdiť, kedy bolo vyše dvadsaťtisíc príslušníkov poľskej inteligencie povraždených, sovietska strana to dlhé desaťročia prisudzovala nacistickým vojskám, patológovia, medzi nimi prof. Šubík, však konštatovali, že vraždy v roku 1940 spáchalo sovietske NKVD. Teraz vznikol ojedinelý filmový dokument a SNN o tom poskytol rozhovor Kristán Bezák, dramaturg Redakcie duchovného života RTVS.
Boli ste pri tvorbe pozoruhodného dokumentu o Andrejovi Žarnovovi, o jeho výnimočnom osude. Doteraz sú známe predovšetkým novinové a knižné publikácie, film je výnimkou ‒ v čom najmä rozširuje doterajšie poznanie verejnosti?
Je, žiaľ, skutočnosťou, že niekoľko generácií nemali možnosť prof. Františka Šubíka poznať ani ako básnika Andreja Žarnova alebo výnimočného slovenského vedca profesora patológie. Bol človekom milujúcim svoj národ a Slovensko, bol za to prenasledovaný po celý život, ktorý zakončil v nútenej emigrácii bez možnosti návratu do svojej vlasti. Dokumentárny film scenáristky Evy Orbanovej a režiséra Igora Siváka Ťaživosť pravdy približuje jeho životný príbeh neskreslene. Vo filme sa objavia dokumentárne pôvodné archívne materiály, ktoré ležali osemdesiat rokov nedotknuté v národných archívoch. Osobne ma pri nakrúcaní filmu zaskočila schopnosť Rusov o sebareflexiu priznať si nehorázne zločiny, ktorých sa predstavitelia ich sovietskej moci dopustili na ich území nielen počas vojny, ale i pri budovaní komunistickej spoločnosti. Mohlo by sa to stať príkladom aj pre nás.
Slovenský lekár Šubík bol ojedinelým výnimočným svedkom historickej udalosti XX. storočia, ktorá je dodnes predmetom prudkých politických sporov. Aké filmové svedectvá prináša dokument RTVS?
Myslím si, že dokumentárny film Ťaživosť pravdy predkladá dokumenty a výpovede historikov, ktoré vyvracajú akékoľvek pochybnosti o aktéroch tohto bezprecedentného zločinu. Po prvýkrát boli použité archívne filmové materiály, ktoré boli do osemdesiateho deviateho roka pre tvorcov filmu nedostupné. Zaujímavé je autentické svedectvo prof. Šubíka, ktoré predniesol v Redute hneď po návrate z obhliadky zavraždených poľských dôstojníkov a vojakov pochovaných v Katyni. Silne pôsobivé je svedectvo ruskej historičky o spôsoboch likvidácie Poliakov príslušníkmi NKVD, ale aj výpoveď poľského historika, ktorý je riaditeľom múzea vo Varšave, uchovávajúceho pozostalosti po zavraždených vojakoch.
Očakávate aj zahraničný záujem, napríklad z Poľska, Nemecka alebo Ruska?
O tom, kde sa hotový dokumentárny film Ťaživosť pravdy exploatuje, rozhodne obsah zmluvy, ktorý limituje využitie a predaj samotného filmu. Dôležité bude, či sa film uvedie aj na filmových festivaloch, aby sa dostal do povedomia širšej odbornej verejnosti. Najväčší záujem počas príprav filmu prejavili Poliaci. Aj keď sme verejnoprávnou inštitúciou a Filmový ústav je tiež, musíme mu za použitie archívnych materiálov platiť neprimerané sumy v rovnakej výške ako súkromné producentské skupiny, čo je vzhľadom na biedne rozpočty verejnoprávnej televízie diskriminujúce. Táto suma potom limituje časové obdobie na využitie filmu. Myslím si, že mnohé vynikajúce, ale nevysporiadané relácie preto ležia v archívoch nielen RTVS, ale aj samotného Filmového ústavu.
Príbeh slovenského lekára patológa je ojedinelý aj v tom, že ako svedok bol k dispozícii americkým úradom, osobitne Kongresu USA ‒ čo o tom vieme a čo o tom hovorí film?
Vedel som, že chápadlá československých boľševikov cez ich kontrarozviedky siahali do celého sveta. Neviem však o jeho vypočúvaní Kongresom USA. Viem však, že aj počas jeho pobytu v Amerike bol vyvíjaný naňho nátlak, aby svoj podpis pod protokolom odvolal. Do Ameriky, aby sme preverili túto informáciu a zmapovali jeho pôsobenie v emigrácii, neboli peniaze. V čase, keď František Šubík prišiel do Ameriky, vrcholila tam éra mccarthizmu. Bol to začiatok studenej vojny a nenávisti voči všetkému ruskému. Bolo to obdobie v mnohom podobné s dnešnou politickou situáciou. Je preto málo pravdepodobné, že by sa Kongres USA v tom čase zaoberal spochybňovaním podpisu Slováka pod protokolom Medzinárodného Červeného kríža. Američania o pôvodcoch masakry vedeli už pri Norimberských procesoch hneď po vojne a nedovolili Stalinovi, aby dotlačil tento prípad ako súčasť obžaloby nacistických pohlavárov pred tento medzinárodný tribunál, i keď si to Stalin veľmi želal.
Boli ste zrejme prvý štáb, ktorý do dokumentu nahrával priamo v Katyni, a to s ruskou historičkou. Ako to na štáb RTVS pôsobilo, ako sa tvorcovia s tým vyrovnali?
Je pravdou, že niektorí moji kolegovia sa stretli s témou Katynskej masakry po prvý raz a iní, ktorí o tom vedeli, boli dosiaľ presvedčení, že to spáchali nemeckí nacisti. Po miestach, ktoré sme pri nakrúcaní navštívili, a po vypočutí špecialistov ‒ vedcov z oblasti histórie, najmä išlo o ruskú historičku, najväčšiu žijúcu odborníčku na Katynskú masakru pani Lebedevovú, členku Ruskej akadémie vied v ústave všeobecných dejín, dnes už o skutočnom priebehu a aktéroch tejto tragédie nemôže mať nikto žiadne pochybnosti.
Tento zločin ťažko nesú samotní Rusi, i keď v mnohých dodnes zostávajú zakorenené predstavy, že to spáchali fašisti ‒ Nemci. Na mieste, kde sú zavraždení Poliaci pochovaní, je malé múzeum dokumentujúce počty zavraždených a ich veci, ktoré mali v uniformách pri sebe. Bolo pre mňa prekvapením, že prichádzajúcich turistov o masakre informuje sprievodkyňa, ktorá je doteraz presvedčená, že vraždy spáchali fašisti ‒ Nemci. Práve keď som si prezeral exponáty múzea, započul som, ako dezinformuje mladých ruských turistov, že to spáchali fašisti. Nedalo mi to a snažil som sa jej to vyvrátiť. Moje argumenty, aj to, že máme svedectvo i ruských vedcov, ktoré jej tvrdenia vyvracajú, nebrala do úvahy. Myslím si, že moja snaha presvedčiť ju, kto zavraždil viac ako dvadsaťdvatisíc poľských vojakov, bola zbytočná.
Zhováral sa Dušan D. KERNÝ ‒ Foto K. Bezák, Slovenský rozhľad