KOMENTÁR Ivana BROŽÍKA
V čase uzávierky tohto čísla Slovenských národných novín v akomsi polotieni aktuálnych informácií o pandémii a jej následkoch na život na Slovensku zaostali výsledky prieskumu verejnej mienky dvoch agentúr – Focusu a Ako. Boli to prvé prieskumy volebných preferencií voličov s mesačným odstupom od parlamentných volieb. Aj preto boli pomerne dôležité. Aj keď vzhľadom na mimoriadny stav v súvislosti s celosvetovou pandémiou pokojne tie výsledky mohli byť aj iné a nijako by neprekvapili.
Prvý laický dojem pri ich čítaní znie, že vzorka respondentov je nemenná a sú to svojím spôsobom názorovo stáli občania – či už voliči, alebo nevoliči. Ten dojem však nie je významný. Dôležitejšie je, že ani mesiac mimoriadnej situácie nezmenil výsledok parlamentných volieb na prvých dvoch priečkach. Podľa Focusu dokonca ani percentuálne. Podľa Ako sa zväčšil rozdiel medzi prvým a druhým politickým subjektom – OľaNO a Smer-SD. Oba prieskumy zhodne poukázali na nevyhnutnosť rýchlej politickej akcie v radoch Slovenskej národnej strany, lebo tá sa svojou nečinnosťou môže pomerne rýchlo dostať z mantinelov preferenčných záujmov anketovaných agentúrami. Za zmienku stojí ešte niečo. Mierny pokles záujmu o Ľudovú stranu Naše Slovensko. Zdá sa, že jej neprospieva mediálna diéta, respektíve, novinári, ktorí sa ešte pred pandémiou nemali čomu venovať, majú zrazu veľa práce a „kotlebovci“ sú odsunutí do tieňa korony. Málokto si však všimol pochvalu, ktorú im uštedrila koalícia hneď na začiatku schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o Programovom vyhlásení vlády v parafrázovanom znení, že oceňuje skutočnosť, že poslanci ĽSNS zostali sedieť v rokovacej sále a zjavne sú pripravení zúčastniť sa na schvaľovaní programového vyhlásenia vlády. Bez irónie – prejavili tak vyššiu mieru politickej kultúry ako ich teraz už opoziční partneri.
Až na toto preferenčné intermezzo sa život na Slovensku pohybuje svojím spomaleným koronovým tempom. Ak by nebolo tejto smutnej a vážnej okolnosti, má sa nová vládna moc ešte čo učiť. Aj na komunikačnom poli, v čom začiatočníkmi však určite nie sú. V komunikácii s médiami prevláda niekedy zbytočný chaos, ospravedlniteľný iba ak snahou o okamžitý posun nových faktov k obyvateľstvu. Takáto snaha však veľmi často zlyháva zásluhou mnohých faktorov, vinou samotných médií nevynímajúc. Tlačové besedy politici organizujú pričasto a sú zbytočne dlhé. Akoby sa organizovali bez participácie tlačovo-komunikačných odborov samotných inštitúcií, ktoré stretnutia s novinármi organizujú. Na druhej strane, novinári nemajú pripravené otázky, nepočúvajú ani seba, ani politikov a tak z udalosti, ktorá mohla trvať dvadsať minút od začiatku až do konca, sú neraz aj dve hodiny. Možno by inak bolo viac času na analýzu zjavných treníc či nezhôd vo vnútri vládnej koalície. Isto, vládna koalícia nie je nikdy ideovo jednoliata. Konflikty medzi koaličnými stranami sú, boli aj budú. Fakt je, že v čase pandémie, prepadu ekonomiky, hroziaceho nárastu nezamestnanosti prínosom pre Slovákov nie sú. Skôr naopak. Potrebné riešenia a flexibilitu rozhodnutí koalície spomaľujú. Jedna z koaličných strán pritom už prišla o lídra a spadla pod hranicu zvoliteľnosti.
Pomaly sa však menia mocenské pomery v polícii, avizované sú na prokuratúre. Možno je dôležité to podrobnejšie sledovať. Možno by bolo viac času pozastaviť sa aj nad tým, kto všetko zrazu akosi náhodne aj s rodinami zmenil názov štátu v trvalom bydlisku. Tých „možno“ každým dňom pribúda. V každom prípade je tu celý rad profesií a ľudí v nich, ktorých naozaj treba pochváliť a ich nasadenie v uplynulých týždňoch vyzdvihnúť. Naša armáda čestne slúži svojej vlasti a jej občanom – priamo v teréne. Naši policajti sa zmenili z meračov rýchlosti na prepravcov zdravotníckeho materiálu, s ľuďmi komunikujú aj s vtipom, slúžia nonstop. Pri spomienke na lekárov a zdravotníkov prichádza na myseľ iba ak vďačné dojatie, ak uvažujeme o statočných ženách aj mužoch v predajniach potravín, tak naozaj neprichádza na um nič iné ako obdiv a vďačnosť. Možno nás korona zmení. Možno prehodnotíme priority a možno nájdeme aj cesty k dialógu. Lenže problém je, že tých „možno“ stále pribúda.