KOMENTÁR Ivana BROŽÍKA
Riadky, ktoré práve začínate čítať, vznikli na deň presne dva mesiace od nástupu či vymenovania novej vlády Slovenskej republiky. Nie, sto dní teda ešte neprešlo, aj keď tých uplynulých šesťdesiat veľa napovedá. Z predvolebných priateľstiev sa stali jasne viditeľné nepriateľstvá, z predvolebnej vzájomnej podpory sa stalo vzájomné hádzanie si polien pod nohy, zo štvorkoalície tu bola takmer trojkoalícia. Napokon, s tou trojkou to priznal aj samotný predseda vlády Igor Matovič: „Ešte chvíľku a boli by sme traja,“ povedal aktuálne pre istý webový portál. Myslel tým stranu SaS Richarda Sulíka. A keď už sme v tomto priečinku, potom treba doplniť, že aj vzťahy OĽaNO so stranou Za ľudí evokujú veľký chlad. Akoby iba s kollárovcami to vo vláde fungovalo hladko a bez komplikovaných rokovaní, prieťahov a odkazov či výziev na sociálnych sieťach. Pritom strana exprezidenta Kisku by sa dnes do parlamentu v stave, v akom je, asi nedostala. Od volieb si iba veľmi málo prilepšili liberáli, o čosi viac „obyčajní“. Tu však zmeníme tému, pretože kým v politických stranách ich vedenia neabsolvujú letné a jesenné snemy, bude stále politická situácia u nás akosi neočakávane stále iba provizórna. A to bez ohľadu na sto dní či opozičný alebo koaličný mocenský tábor.
Tento pochmúrny obraz politickej súčasnosti Slovenska môžeme chvíľkovo prekresliť optimizmom z výsledkov celospoločenského boja za čo najmenšie následky svetovej pandémie na našich občanov. Aj keď – tvrdo treba odsúdiť prímer niektorých arogantných ignorantov faktu, že sloboda a demokracia má svoje mantinely a obmedzenia, ktorí tvrdia, že „nosenie rúška je čosi ako nosenie židovskej hviezdy na fazóne saka“. Toto je ďaleko za čiarou tolerovateľnosti, a aj vzhľadom na to, že takíto ľudia okolo nás jednoducho žijú, sú mimoriadne opodstatnené obavy pred druhou vlnou. Varovne zdvíhajúce čísla nakazených v susednom Česku, ktoré začalo s uvoľňovaním hygienických opatrení o týždeň-dva skôr ako my, hovoria samy za seba. Ale radšej buďme optimisti, ako by sme mali podliehať strachu...
Nemožno ani obísť námietky prokurátorského stavu voči návrhu zákona o voľbe generálneho prokurátora. Pretláčať do tejto pozície neprokurátora je totiž naozaj nefér. Aj keď tento nemenovaný, no pritom jasne dešifrovateľný advokát sám nijako nepotvrdzuje svoje ambície viesť generálnu prokuratúru, skôr jeho vyjadrenia znamenajú opak. Ale to sa iba uvidí. Súčasnému generálnemu prokurátorovi Jaroslavovi Čižnárovi sa funkčné obdobie chýli ku koncu a je jasné, že táto pozícia nesmie zostať dlho neobsadená. Zároveň však už teraz je zrejmé, že pán Čižnár bude vo svojej funkcii nadsluhovať. Nová vláda kritizovala ohýbanie zákonov z dôvodu mocenských a politických záujmov. A to sa práve deje. Rovnako deklarovala transparentné výberového konania na miesta v štátnej správe. Realita je mierne opačná. Do funkcií sa predierajú známi vládnych politikov.
Nuž, a ako je to v našom vírusom poničenom hospodárstve? Akosi divno. Javí sa, že s pomocou sa začalo. Ale javí sa tiež aj to, že do podnikateľského prostredia je jej na prvý pohľad akosi viac ako medzi nezamestnaných, ktorých percento rapídne stúpa a sú odhady, že v blízkej budúcnosti – na jeseň – bude na Slovensku každý desiaty občan schopný pracovať bez práce. Súkromné médiá síce viac riešia dovolenky pri mori, ale to sa týka naozaj asi iba ich hviezdnych moderátorov a moderátoriek. Neviem si predstaviť, ako bežná rodina, ktorá už vyše dva mesiace žije bez práce a z dávok, ak ich vôbec dostala, zrazu v júli nabalí auto a „vybehne“ si len tak na Jadran na dva-tri týždne. Alebo letecky na Bali. Takže buď sme na tom dobre a čaká nás o pár dní dovolenkové leto, alebo nás čaká v septembri desaťpercentná nezamestnanosť. Oboje naraz zjavne mať nemôžeme.
A ešte niekoľko pozoruhodných skutočností z nedávnych dní stojí za to okomentovať. Minister životného prostredia zistil, že včela na Slovensku nie je zaradená medzi chránený živočíšny druh. Toto zistenie – bez irónie – zaráža už len tým, že to ani jeden z doterajších ministrov životného prostredia nezistil. Asi boli vždy iné priority, pretože doteraz bolo ministerstvo životného prostredia takpovediac iba odpadovým rezortom pre koaličného ministra maďarskej národnosti, a tí, ako vieme, riešili skôr tabule, názvy železničných staníc, rýchlocesty na juhu a rozostavané úseky diaľnic na juhu Slovenska. A ešte tak spolu s kolegami na doprave – dunajbusy.
Zatiaľ teda štvorkoalícia... Čo z nej ostane, ukáže jeseň.