Žije sa na západe v Trnave lepšie ako povedzme na východe v Snine? O rozdieloch medzi regiónmi sa dosť veľa hovorí a píše. Stále je to aktuálna ekonomická a spoločenská realita, ktorá ovplyvňuje naše konanie aj spoločenský život. Píše sa všelijako a s určitou nadsádzkou dalo by sa povedať, že sa píše tak, ako to v danom období poväčšine vyhovuje vládnucej ideológii a politickej garnitúre. O rozdieloch medzi regiónmi sa nehovorí vždy dôveryhodne. Jedni tvrdia, že regionálne rozdiely sa zväčšujú, druhí zas dokazujú, že dochádza k ich zbližovaniu, či stieraniu. Adresát či príjemca týchto tvrdení je v rozpakoch, nevie si vybrať, kto má pravdu a komu má veriť? Pritom si ani nevšimneme, že tvrdenia o zväčšovaní či zbližovaní rozdielov vychádzajú z rozdielnych kritérií a aj časové obdobie, na základe ktorého takéto tvrdenie odznelo, je rozdielne.
■ RÔZNE KRITÉRIÁ
Podľa odlišných kritérií dostávame aj odlišné výsledky rozdielov medzi regiónmi, Je rozdiel, ak kritériom je novovytvorená hodnota – HDP v regióne, alebo jeho nezamestnanosť, či priemerná mzda. Hodnotenie podľa jedného aj toho sebalepšieho kritéria vždy bude len čiastkové. Dôveryhonejšie hodnotenie rozdielov medzi regiónmi musí byť komplexnejšie, to znamená hodnotenie viacerými ukazovateľmi.
Rôzne agentúry na základe svojich prieskumov a nimi určených kritérií zostavujú rebríčky o úrovni, vyspelosti, veľkosti produkcie, príťažlivosti, či zaostalosti regiónov. Z nich vieme, že napr. Bratislava v poslednom desaťročí vytvára viac HDP na obyvateľa ako Praha, Viedeň či Paríž. Pomer produktivity k národnému priemeru je v Európskej únii tretí najvyšší v Bratislave po Londýne a Bukurešti. Z prieskumu nemeckej poradenskej spoločnosti Contor, ktorá porovnávala viac ako tisíc európskych regiónov, sa dozvedáme, že trnavský región v rebríčku atraktívnosti regiónov obsadil desiate miesto a bratislavský kraj dvadsiate druhé miesto.
■ ROZDIELOV SA NEZBAVÍME
Rozdiely medzi jednotlivými regiónmi sú prirodzené a reálne prítomné. Rozdiely boli, sú a ani v budúcnosti sa ich nezbavíme. Sú súčasťou nášho ekonomického a spoločenského života. To ale neznamená, že dnes menej rozvinuté regióny nemôžu v určitom dlhšom časovom období a vhodných ekonomických a sociálnych podmienkach dobehnúť tie vyspelejšie. Môže sa to stať aj opačne.
Rozdiely sú medzi svetadielmi, medzi štátmi a sú aj v ich vnútorných štruktúrach riadenia a spravovania verejných financií. Rozdiely medzi štátmi sa nám zdajú samozrejmejšie v porovnaní s rozdielom medzi regiónmi, územnohospodárskymi celkami vo vnútri štátu, čiže subnacionálnymi regiónmi. Snaha vlád štátov je jedny aj druhé zmierňovať a vyrovnávať. Je ale pravdou aj to, že vládam sa nedarí tieto rozdiely podľa ich snáh, predpokladov a plánov napĺňať. Snaha je jedna vec a skutočnosť druhá.
■ NIE SME VÝNIMKA
Tieto naše konštatovania sú určitým zovšeobecnením problémov regionálnych rozdielov a majú všeobecnú platnosť, čo znamená, že ani Slovensko nie je výnimkou. Všetky naše doterajšie vlády v ére samostatného štátu mali vo svojich vládnych programoch uskutočňovať regionálnu politiku tak, aby sa rozdiely medzi viac a menej vyspelými regiónmi aj keď nevyrovnávali, tak aspoň nezväčšovali. Skutočnosť je taká, že vlády cez štátnu hospodársku politiku nedokázali eliminovať nedostatky nástrojov a síl trhového mechanizmu, a tak investície a pokrok išli do regiónov, kde sú najlepšie podmienky na ich najefektívnejšie využitie. Dnes už neplatí zjednodušená poučka teórie ekonómie, že podnikatelia idú so svojim kapitálom tam, kde je lacná pracovná sila. Nestačí len lacná, musí byť aj kvalifikovaná, zodpovedajúca potrebám dnešných technológií. Najefektívnejšie ich pôsobenie je vyjadrené v podmienkach dosahovania optimálneho zisku a jeho miery.
Z tohto podnikateľského pohľadu najlepšie podmienky majú u nás regióny západného Slovenska a v ňom najmä bratislavský región. Sila štátnej hospodárskej politiky vo všetkých jej formách uprednostňovania menej rozvinutých regiónov sa ukázala ako menej účinná k silám trhového podnikania. Aj preto 60 – 70 percent zahraničných investícií išlo doteraz do bratislavského regiónu a na západné Slovensko. Prešovskému kraju sa ušlo z nich okolo päť percent. Všetky veľké podniky, až na Východoslovenské železiarne, teraz americké USS v Košiciach, sú na západnom Slovensku!
■ NEROVNOMERNÝ VÝVOJ
Vývoj regiónov je nerovnomerný. Je evidentne na prospech západného Slovenska. Regióny východného a stredného Slovenska v porovnaní k západnému vývojom zaostali a poväčšine im patrí charakteristika menej rozvinutých. V médiách potom čítame a počujeme, že východné Slovensko nikdy nedobehne Bratislavský kraj a západné Slovensko. Možno áno, možno nie. Už takéto tvrdenie je povážlivé. Východné Slovensko netreba pestovať ako málo rozvinutú oblasť, ale naopak je potrebné využiť jeho potencionálne zdroje rozvoja. Rovnako sa to týka aj stredného Slovenska.
Proces vzájomného približovania a vyrovnávania regionálnych rozdielov je náročný, pomalý a dlhodobý proces. Potvrdzuje to napr. aj naše približovanie sa k priemeru Európskej únie.
Je síce pravda, že od vzniku štátnej samostatnosti sme zaznamenali relatívne slušný ekonomický rast, no stále zaostávame za priemerom v EÚ približne o dvadsať percent. Podobne je to aj v dobiehaní Českej republiky. V roku 2015 spoločnosť Deloitte na základe analýz prišla k výsledku, že Slovensko do piatich rokov predbehne v tvorbe HDP na obyvateľa Česko a stane sa ekonomickým lídrom regiónu Vyšehradskej štvorky. Nestalo sa tak. Zaostávame za Českom približne o 10 percent v tvorbe HDP na obyvateľa a podobne aj v príjmoch a mzdách.
Aj vo vnútri štátu, čiže medzi subnacionálnymi regiónmi, či už vychádzame z rozdelenia Slovenska na západné, stredné a východné, alebo z ôsmich jeho krajov, sú nerovnomernosti v ich vývoji. Stredné a východné Slovensko zaostávajú za západným. Rozdiely sú v ekonomike, v zamestnanosti, v príjmoch a mzdách..
Tvorba HDP na obyvateľa bola v roku 2 015 v banskobystrickom a košickom regióne nižšia oproti priemeru Slovenska o 30 a v prešovskom o 40 percent. V porovnaní k bratislavskému HDP na obyvateľa bol v košickom nižší viac ako o 60 percent, v banskobystrickom o 70 a v prešovskom o 75 percent. Tieto tri regióny mali aj najvyššiu nezamestnanosť. Bola vyššia ako 10 percent. V košickom regióne bola miera nezamestnanosti 14,39 percent, v banskobystrickom 14,94 a v prešovskom 15,50 percent. Všetky ostatné regióny mali mieru nezamestnanosti pod 10 percent.
V nominálnych mesačných mzdách boli v uvedených troch regiónoch nižšie aj mzdy. Neboli však také veľké ako pri tvorbe HDP. V porovnaní k slovenskému priemeru boli nižšie v košickom regióne o 7 percent, v banskobystrickom o 15 a v prešovskom o 23 percent. V porovnaní k Bratislavskému kraju boli väčšie rozdiely. V košickom boli nižšie o 27 percent. v banskobystrickom o 33 a v prešovskom o 40 percent.
■ VEĽKÉ ROZDIELY
Uvedené údaje hovoria o relatívne veľkých ekonomických a sociálnych rozdieloch, a to nielen v porovnaní k bratislavskému regiónu, ale aj k slovenskému priemeru. Práve veľké rozdiely a ich narastanie sú problémom nielen pre ten ktorý región, ale pre ekonomiku štátu, pre národné hospodárstvo ako celok. Keďže určitá rozdielnosť je prirodzená, malé rozdiely, dalo by sa povedať, pomáhajú rastu a napredovaniu. Veľké rozdiely sú problémom v ekonomike, v sociálnom, kultúrnom a spoločenskom postavení občanov nielen v menej rozvinutých regiónoch, ale v celej spoločnosti.
Aj posudzovanie, čo sú tveľké medziregionálne rozdiely sa líši. Je rozdielne od toho, kto posudzuje, to znamená z pohľadu štátu, z pohľadu regiónov a ich obyvateľov. Je odlišné aj od kritérií, podľa ktorých posudzujeme a hodnotíme regionálne rozdiely. Pre obyvateľov regiónu rozhodujúcim kritériom porovnávania sa s inými regiónmi je úroveň a kvalita ich žitia v priestore daného regiónu, mzdy a príjmy. Z hľadiska štátu je pre posudzovanie rozdielov a ich veľkosti medzi regiónmi ich ekonomická výkonnosť, čiže veľkosť tvorby HDP na obyvateľa. V posudzovaní rozdielov medzi regiónmi netreba hľadať rozpor med štátom a obyvateľmi regiónu, pretože úroveň žitia, príjmy a mzdy v regióne majú v skutočnosti základ v jeho ekonomickej vyspelosti. Nuž a 30 – 40 percentné rozdiely v tvorbe HDP na obyvateľa v porovnaní k priemeru štátu a rovnako veľké v mzdách a v príjmoch v porovnaní k bratislavskému regiónu, sú medzi našimi subnacionálnymi regiónmi už veľké rozdiely.
Za určité prijateľné optimum by sme mohli považovať, aby regióny nedosahovali nižšiu ako 80 percentnú úroveň HDP na obyvateľa v porovnaní k slovenskému priemeru. Nezamestnanosť regiónu by nemala byť vyššia ako jej desať percentná miera. Mzdy a príjmy by nemali byť nižšie o viac ako o 10 percent.
Porovnávanie a vyjadrovanie regionálnych rozdielov k úrovni Bratislavy s jej osobitným ekonomickým a spoločenským postavením ako hlavného mesta Slovenska je síce potrebné, no závery z neho nie vždy plnia svoj užitočný účel.
■ PRÍČINY ZNÁME I NEZNÁME
Každý región - kraj a v ňom okres, mesto a obec má svoje osobitosti. Je chybou a nedostatkom, že tieto ich osobitosti jednotlivé stupne samospráv nemajú dôsledne identifikované, zmapované a že si ich časovo neupresňujú. Nepoznajú do podrobnosti svoje silné a slabé stránky, ich vývoj a zmeny.
Aj napriek tomu, s určitým zjednodušením by sa dalo povedať, že príčiny rozdielov sú v podstate v nerovnakých podmienkach života a podnikateľského prostredia v regiónoch V menej rozvinutých regiónoch sa žije ťažšie a aj ťažšie sa podniká. Nerovnaké podmienky sú najmä v ich nedostatočnej ekonomickej aktivite, v nevyhovujúcej a nedostatočnej technickej a sociálnej infraštruktúre, v nedostatku a v nedostatočnej potrebám regiónu a spoločnosti vyhovujúcej vzdelanostnej a kvalifikačnej úrovni pracovníkov. Nie zriedkavé sú nedostatky v nízkej odbornej a morálnej úrovni a slabej angažovanosti sa vedúcich predstaviteľov na prospech svojho samosprávneho regiónu, za ktorý sú zodpovední.
■ HROZBA VYSÍDĽOVANIA
Pomerne veľké rozdiely medzi regiónmi upozorňujú na celý rad problémov, ktoré je potrebné riešiť a pred ktorými by sme nemali zatvárať oči a správať sa ľahostajne. Uvedieme niekoľko z nich.
Štát a národné hospodárstvo to sú všetky jeho regióny, viac i menej vyspelé. V menej rozvinutých oblastiach štátu ostávajú nevyužité osobitosti ich prírodných a pracovných zdrojov. Z pracovných zdrojov sú to hlavne skupiny obyvateľstva, ktoré je potrebné vedome a cielene začleňovať do ekonomických a spoločenských aktivít spoločenstva. Dlhodobé nedomyslené riešenie tohto problému vedie k odchodu za prácou na západné Slovensko a za hranice. Vedie tiež k vysťahovaniu časti obyvateľstva, najmä mladých a vzdelaných ľudí. Vysídľovanie týchto regiónov sa nedá pred budúcnosťou Slovenska ničím ospravedlniť. Národnú ekonomiku a jej úroveň tvoria a vždy budú tvoriť hospodárstva regiónov.
Relatívne veľké regionálne rozdiely prinášajú aj veľké rozdiely v životnej úrovni obyvateľov. Obyvatelia menej vyspelých regiónov žijú v horších životných podmienkach. Majú sa a žijú horšie na základe nižších príjmov nielen po materiálnej, ale aj po stránke kultúrnej, vzdelanostnej, spoločenskej. Horšie žitie pomerne veľkej časti obyvateľstva, ktorú predstavujú najmä menej rozvinuté regióny, je potenciálnym zdrojom sociálnych nepokojov. Sú varovným signálom.
Veľké medziregionálne rozdiely poukazujú a upozorňujú aj na veľa nedostatkov v súčasnom systéme fungovania jednotlivých stupňov samospráv, a tým aj na hospodárne a efektívne využívanie verejných financií. Nevyjasnené a na základe skúseností a poznatkov neupravované je rozdelenie kompetencií a ich finančné krytie. Uskutočnená decentralizácia štátnej moci na sa jednotlivé stupne samospráv je viac formálna ako reálna. Brzdí regióny pri ich vlastnom rozhodovaní. Táto skutočnosť je do značnej miery aj príčinou nízkej iniciatívy a angažovanosti obyvateľov regiónov a ich vedúcich predstaviteľov na rozvoji vlastného regiónu.
Úsilie, ale najmä reálne uskutočňovanie znižovania neúmerne vysokých rozdielov medzi regiónmi si vyžaduje nebojácnosť v konaní, nie unáhlenosť, ale trpezlivosť v očakávaní zlepšenia. Hospodársku politiku štátu nie vyhláseniami, ale skutkami treba podriadiť regionálnym záujmom a potrebám. K razantnému kroku znižovania rozdielov by pomohli väčšie investície do regiónov stredného a východného Slovenska.
Štefan SAMSON - Foto: SNN