Na čo nás upozorňujú  medziregionálne rozdiely

thumbnail

Žije sa na západe v Trnave lepšie ako povedzme na východe v Snine? O rozdieloch medzi regiónmi sa dosť veľa hovorí a píše. Stále je to aktuálna ekonomická a spoločenská realita, ktorá ovplyvňuje naše konanie aj spoločenský život.  Píše sa všelijako a s určitou  nadsádzkou dalo by sa povedať, že sa  píše tak, ako to  v danom období poväčšine vyhovuje  vládnucej ideológii a politickej garnitúre. O rozdieloch medzi regiónmi sa nehovorí vždy dôveryhodne. Jedni tvrdia, že regionálne rozdiely sa zväčšujú, druhí zas dokazujú, že dochádza k ich zbližovaniu, či stieraniu. Adresát či príjemca týchto tvrdení je v rozpakoch, nevie si vybrať, kto má pravdu  a komu má veriť? Pritom si ani nevšimneme, že tvrdenia o zväčšovaní či  zbližovaní rozdielov vychádzajú z rozdielnych kritérií a aj časové obdobie, na základe ktorého takéto tvrdenie odznelo, je rozdielne.

RÔZNE KRITÉRIÁ

Podľa odlišných kritérií dostávame aj odlišné výsledky rozdielov medzi regiónmi, Je  rozdiel, ak kritériom je novovytvorená hodnota – HDP v regióne, alebo jeho  nezamestnanosť, či priemerná mzda. Hodnotenie podľa jedného aj toho sebalepšieho kritéria vždy bude len čiastkové. Dôveryhonejšie hodnotenie rozdielov medzi regiónmi musí byť komplexnejšie, to znamená hodnotenie viacerými ukazovateľmi.

Rôzne agentúry na základe svojich prieskumov a nimi určených kritérií zostavujú rebríčky o úrovni, vyspelosti, veľkosti produkcie, príťažlivosti, či zaostalosti  regiónov. Z nich vieme, že  napr.  Bratislava v poslednom desaťročí vytvára viac HDP na obyvateľa ako Praha, Viedeň či  Paríž.  Pomer produktivity  k národnému priemeru je v Európskej únii tretí najvyšší v Bratislave po  Londýne a Bukurešti. Z prieskumu nemeckej poradenskej spoločnosti Contor, ktorá porovnávala viac ako tisíc európskych regiónov, sa dozvedáme, že trnavský región v rebríčku atraktívnosti  regiónov obsadil desiate miesto a bratislavský kraj dvadsiate druhé  miesto.

ROZDIELOV SA NEZBAVÍME

Rozdiely medzi jednotlivými regiónmi sú prirodzené a reálne prítomné. Rozdiely boli, sú a ani  v budúcnosti sa ich nezbavíme. Sú súčasťou nášho ekonomického a spoločenského života. To ale neznamená, že dnes menej rozvinuté  regióny nemôžu v určitom dlhšom časovom období   a vhodných ekonomických a sociálnych podmienkach dobehnúť tie vyspelejšie. Môže sa to stať aj opačne.

Rozdiely sú medzi svetadielmi, medzi štátmi a sú aj v ich vnútorných štruktúrach riadenia  a spravovania verejných financií. Rozdiely medzi štátmi sa nám zdajú samozrejmejšie v porovnaní  s rozdielom medzi  regiónmi, územnohospodárskymi celkami vo vnútri štátu, čiže subnacionálnymi regiónmi. Snaha vlád štátov je jedny aj druhé zmierňovať a vyrovnávať. Je ale pravdou aj to, že vládam sa nedarí tieto rozdiely podľa ich snáh, predpokladov a plánov  napĺňať. Snaha je jedna vec a skutočnosť druhá.

NIE SME VÝNIMKA

Tieto naše konštatovania sú určitým zovšeobecnením problémov regionálnych  rozdielov a majú  všeobecnú platnosť, čo znamená, že ani Slovensko nie je výnimkou. Všetky naše doterajšie vlády v ére samostatného štátu mali vo svojich vládnych programoch uskutočňovať regionálnu politiku tak, aby sa  rozdiely medzi viac a menej vyspelými regiónmi aj keď nevyrovnávali, tak aspoň nezväčšovali. Skutočnosť je taká, že vlády cez štátnu hospodársku politiku nedokázali eliminovať nedostatky nástrojov a síl trhového mechanizmu, a tak investície a pokrok  išli do regiónov, kde sú najlepšie podmienky na ich najefektívnejšie využitie. Dnes už  neplatí  zjednodušená  poučka  teórie ekonómie, že podnikatelia idú so svojim kapitálom tam, kde je lacná pracovná sila. Nestačí len lacná, musí byť aj kvalifikovaná, zodpovedajúca potrebám dnešných technológií. Najefektívnejšie ich pôsobenie je vyjadrené  v podmienkach dosahovania  optimálneho zisku a jeho miery.

Z tohto podnikateľského pohľadu najlepšie podmienky majú u nás regióny západného Slovenska a v ňom najmä  bratislavský región. Sila štátnej hospodárskej politiky  vo všetkých jej formách  uprednostňovania  menej rozvinutých regiónov sa ukázala ako menej účinná k silám trhového podnikania. Aj preto 60 – 70 percent zahraničných investícií išlo doteraz do bratislavského regiónu a na západné  Slovensko. Prešovskému kraju sa ušlo z nich okolo  päť percent. Všetky veľké podniky, až na  Východoslovenské železiarne, teraz americké USS v Košiciach, sú na západnom Slovensku!

NEROVNOMERNÝ VÝVOJ

Vývoj regiónov je nerovnomerný. Je evidentne na prospech západného Slovenska.  Regióny východného a stredného Slovenska  v porovnaní k západnému  vývojom zaostali a poväčšine im patrí charakteristika menej rozvinutých. V médiách potom čítame a počujeme, že východné Slovensko nikdy nedobehne  Bratislavský kraj  a západné  Slovensko.  Možno áno, možno nie.  Už takéto tvrdenie je povážlivé. Východné  Slovensko netreba pestovať ako málo rozvinutú oblasť, ale  naopak  je potrebné  využiť jeho potencionálne zdroje rozvoja. Rovnako sa to týka aj stredného Slovenska.

Proces vzájomného  približovania a vyrovnávania  regionálnych rozdielov je náročný, pomalý  a dlhodobý proces. Potvrdzuje to napr. aj naše približovanie sa k priemeru Európskej únie.

Je síce pravda, že od vzniku štátnej samostatnosti sme  zaznamenali relatívne slušný ekonomický rast, no stále zaostávame za priemerom  v EÚ približne o dvadsať percent. Podobne je to aj v dobiehaní Českej republiky.  V roku 2015  spoločnosť  Deloitte na základe analýz prišla k výsledku, že  Slovensko do piatich rokov predbehne v tvorbe HDP na obyvateľa Česko a stane sa ekonomickým lídrom regiónu Vyšehradskej štvorky. Nestalo sa  tak.  Zaostávame za Českom   približne o 10  percent  v tvorbe  HDP na obyvateľa a podobne aj v príjmoch a mzdách.

Aj vo vnútri štátu, čiže  medzi subnacionálnymi regiónmi, či už vychádzame  z rozdelenia Slovenska na západné, stredné a východné, alebo z ôsmich  jeho krajov,  sú nerovnomernosti  v ich vývoji. Stredné a východné Slovensko zaostávajú za západným. Rozdiely sú v ekonomike, v zamestnanosti, v príjmoch a mzdách..

Tvorba  HDP na obyvateľa bola v roku 2 015  v banskobystrickom  a košickom regióne  nižšia oproti priemeru Slovenska o 30 a v prešovskom o 40 percent. V porovnaní k bratislavskému HDP na obyvateľa bol v košickom nižší viac ako o 60  percent,  v banskobystrickom o 70 a v prešovskom  o 75  percent. Tieto tri regióny mali aj najvyššiu nezamestnanosť.  Bola vyššia ako  10  percent.  V košickom regióne bola miera nezamestnanosti 14,39  percent, v banskobystrickom  14,94  a v prešovskom  15,50 percent. Všetky ostatné regióny mali mieru nezamestnanosti pod  10  percent.

V nominálnych  mesačných mzdách boli v uvedených troch regiónoch nižšie aj mzdy. Neboli však také veľké ako  pri tvorbe HDP.  V porovnaní  k  slovenskému priemeru boli nižšie v košickom regióne o 7  percent, v banskobystrickom o 15  a v prešovskom o 23  percent. V porovnaní  k Bratislavskému kraju boli väčšie rozdiely. V košickom boli nižšie  o 27 percent. v banskobystrickom o 33  a v prešovskom o 40 percent.

■ VEĽKÉ  ROZDIELY

Uvedené údaje  hovoria o relatívne veľkých ekonomických a sociálnych rozdieloch, a to nielen v porovnaní k bratislavskému regiónu, ale aj k slovenskému priemeru. Práve veľké rozdiely a ich  narastanie sú problémom nielen pre ten ktorý región, ale pre ekonomiku  štátu, pre národné hospodárstvo  ako celok.  Keďže určitá rozdielnosť je  prirodzená, malé rozdiely, dalo by sa povedať, pomáhajú rastu a napredovaniu. Veľké rozdiely  sú problémom v ekonomike, v sociálnom, kultúrnom a spoločenskom postavení občanov nielen v menej rozvinutých regiónoch, ale v celej spoločnosti.

Aj posudzovanie,  čo sú tveľké  medziregionálne rozdiely sa líši. Je rozdielne od  toho, kto posudzuje, to znamená  z  pohľadu štátu, z  pohľadu  regiónov a ich obyvateľov.  Je  odlišné  aj od kritérií, podľa ktorých posudzujeme a hodnotíme regionálne rozdiely. Pre obyvateľov   regiónu rozhodujúcim kritériom porovnávania sa s inými regiónmi je úroveň a kvalita ich žitia v priestore daného regiónu, mzdy a príjmy. Z hľadiska štátu je pre posudzovanie rozdielov a ich  veľkosti  medzi regiónmi ich ekonomická výkonnosť, čiže veľkosť tvorby  HDP na obyvateľa.             V posudzovaní rozdielov medzi regiónmi netreba hľadať rozpor med štátom a obyvateľmi regiónu, pretože úroveň žitia, príjmy a mzdy v regióne  majú v skutočnosti základ v jeho ekonomickej vyspelosti. Nuž a 30 – 40 percentné rozdiely v tvorbe  HDP na obyvateľa  v porovnaní k priemeru  štátu a rovnako veľké v mzdách a v príjmoch  v porovnaní k bratislavskému regiónu, sú medzi  našimi subnacionálnymi regiónmi už veľké  rozdiely.

Za určité prijateľné optimum by sme mohli  považovať, aby regióny nedosahovali nižšiu ako 80 percentnú úroveň HDP na obyvateľa v porovnaní k slovenskému priemeru.  Nezamestnanosť regiónu by nemala byť vyššia ako jej desať percentná miera. Mzdy a  príjmy by  nemali byť nižšie o viac ako o 10 percent.

Porovnávanie a vyjadrovanie regionálnych rozdielov k úrovni  Bratislavy s jej osobitným ekonomickým a spoločenským postavením  ako hlavného mesta  Slovenska je síce potrebné, no závery z neho nie vždy plnia svoj užitočný účel.

■ PRÍČINY ZNÁME I NEZNÁME

Každý región - kraj a v ňom okres, mesto a obec má svoje osobitosti. Je chybou a nedostatkom, že tieto ich osobitosti jednotlivé stupne samospráv nemajú dôsledne identifikované, zmapované a že si ich časovo neupresňujú. Nepoznajú do podrobnosti svoje silné a slabé stránky, ich vývoj a zmeny.

Aj napriek tomu,  s určitým zjednodušením by sa dalo povedať, že príčiny rozdielov sú  v podstate v nerovnakých podmienkach života a podnikateľského prostredia v regiónoch   V menej rozvinutých  regiónoch sa žije ťažšie a aj ťažšie sa podniká.  Nerovnaké podmienky  sú    najmä v ich  nedostatočnej ekonomickej  aktivite, v nevyhovujúcej a nedostatočnej technickej a sociálnej  infraštruktúre, v nedostatku a v nedostatočnej  potrebám regiónu a     spoločnosti vyhovujúcej vzdelanostnej a kvalifikačnej úrovni pracovníkov.  Nie zriedkavé sú nedostatky v nízkej odbornej a morálnej úrovni a slabej angažovanosti sa vedúcich  predstaviteľov na prospech svojho samosprávneho regiónu, za ktorý sú zodpovední.

HROZBA VYSÍDĽOVANIA

Pomerne veľké rozdiely medzi regiónmi upozorňujú na celý  rad problémov, ktoré je potrebné riešiť a pred ktorými by sme nemali zatvárať oči a správať sa ľahostajne. Uvedieme niekoľko z nich.

Štát a národné hospodárstvo to sú všetky jeho regióny, viac i  menej vyspelé. V menej rozvinutých  oblastiach štátu ostávajú nevyužité osobitosti  ich prírodných  a pracovných zdrojov. Z pracovných zdrojov sú to hlavne  skupiny obyvateľstva, ktoré je potrebné vedome  a cielene začleňovať do ekonomických a spoločenských aktivít spoločenstva. Dlhodobé nedomyslené riešenie tohto problému vedie k odchodu za prácou na západné Slovensko a za hranice. Vedie tiež k vysťahovaniu časti obyvateľstva, najmä mladých a vzdelaných ľudí. Vysídľovanie  týchto regiónov sa  nedá pred budúcnosťou Slovenska ničím ospravedlniť. Národnú ekonomiku  a jej úroveň tvoria  a vždy budú tvoriť hospodárstva  regiónov.                          

Relatívne veľké regionálne rozdiely  prinášajú aj veľké rozdiely v životnej úrovni    obyvateľov. Obyvatelia menej vyspelých regiónov žijú v horších životných podmienkach. Majú sa a žijú horšie na základe nižších príjmov nielen po materiálnej, ale aj po stránke kultúrnej, vzdelanostnej, spoločenskej. Horšie žitie pomerne veľkej časti obyvateľstva, ktorú predstavujú najmä menej rozvinuté regióny, je potenciálnym zdrojom sociálnych nepokojov. Sú  varovným signálom.

Veľké medziregionálne rozdiely poukazujú a upozorňujú aj na veľa nedostatkov v súčasnom systéme  fungovania  jednotlivých  stupňov samospráv, a tým aj na hospodárne a efektívne využívanie verejných  financií. Nevyjasnené a na základe skúseností a poznatkov neupravované je rozdelenie kompetencií a ich finančné krytie. Uskutočnená decentralizácia štátnej moci na sa jednotlivé stupne  samospráv je viac formálna ako reálna. Brzdí regióny pri  ich vlastnom rozhodovaní. Táto skutočnosť je do značnej miery aj príčinou nízkej  iniciatívy a angažovanosti obyvateľov regiónov a ich vedúcich predstaviteľov na  rozvoji vlastného regiónu.

Úsilie, ale najmä reálne uskutočňovanie  znižovania neúmerne vysokých  rozdielov medzi regiónmi si vyžaduje  nebojácnosť v  konaní, nie unáhlenosť, ale  trpezlivosť v očakávaní  zlepšenia. Hospodársku politiku štátu nie vyhláseniami, ale skutkami treba podriadiť regionálnym záujmom a potrebám. K razantnému kroku  znižovania rozdielov by pomohli väčšie investície do regiónov stredného a východného Slovenska.

 

Štefan SAMSON - Foto: SNN

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.