KOMENTÁR Romana MICHELKA
Vojna na Ukrajine sa znenazdajky preklopila do tretieho týždňa a jej koniec je v nedohľadne. Aspoň tak to vyzeralo v čase uzávierky aktuálneho vydania Slovenských národných novín. To, čo malo byť krátkou špeciálnou operáciou, sa akosi vymklo spod kontroly. A aj keď pomer vojenských síl je jednoznačne v prospech Ruskej federácie, prípadné vojenské víťazstvo ešte vôbec nemusí znamenať aj víťazstvo vo vojne ako takej.
Čo nastane, ak Rusko zvíťazí nad Ukrajinou. Vojensky je to jasné. Stret druhej a dvadsiatej druhej armády na svete sa pravdepodobne skončí vojenským víťazstvom tej druhej najväčšej. Bude Rusko vedieť toto víťazstvo politicky zafixovať? Dokáže Rusko Ukrajinu ovládnuť aj administratívne? A práve tu sa ukazuje, že také jednoduché to nebude. Obrazy z obsadeného Chersonu jasne ukazujú, že obyvateľstvo je proti okupácii rezistentné. Nekonali sa žiadne demonštrácie požadujúce pripojenie Chersonskej oblasti ku Krymu ani nič podobné. Opak je pravdou. Denne sa pred mestským magistrátom opakujú demonštrácie s ukrajinskými vlajkami. Zavedie Rusko okupačnú správu? Iste, v dlhšom časovom horizonte zvíťazí oportunizmus a časom sa asi nájdu aj miestni, ktorí budú ochotní slúžiť okupantom. Ale čo dovtedy? Nasadí Moskva svojich byrokratov? Ukrajina nie je nejaká oblasť, ale viac než štyridsaťmiliónový štát a Rusko má sotva také masívne „rezervy“ byrokratov, ktorí by boli schopní a ochotní v krajne nepriateľskom prostredí spravovať cudziu krajinu.
Druhý scenár je, že Rusko obsadí len časť Ukrajiny. Ukrajina sa rozdelí na Novorosiju a Ukrajinu alebo sa možno rozdelí až na päť štátov: Novorosiju, Ukrajinu, Západnú Ukrajinu, Zakarpatie a Bukovinu. To je však veľmi málo pravdepodobný scenár. Politicky neobhájiteľný. Odtrhnutie časti Ukrajiny, ktorá je jazykovo a kultúrne blízka Rusku, bolo politicky ako-tak obhájiteľné v roku 2014, keď sa udial masaker v Odese. V čase, keď vyčíňal neonacistický batalión Azov, keď bola Ukrajina naozaj rozdelená na pro a proti majdanskú časť a keď sa mohla ruskojazyčná menšina oprávnene cítiť ohrozená. Dnes je situácia podstatne iná. Za osem rokov sa sformoval či dotvoril ukrajinský politický národ. A aj ruskojazyčné menšiny sa už cítia ako ukrajinskí občania a zásah Ruska ich extrémne odcudzil. Mimochodom, väčšina operácií sa deje práve v oblastiach, kde žije ruskojazyčná menšina a, naopak, do Ľvova či do oblastí bývalého Haliča, teda do častí, ktoré kedysi patrili do Rakúsko-Uhorska, sa ruská armáda nedostala. Zdá sa, akoby Rusi vedome ignorovali túto časť, ktorá bola vždy rusofóbna. Problém je, že svojím zásahom stratili aj tú časť Ukrajiny, ktorá bola až dosiaľ Rusku celkom naklonená.
Ďalším zo scenárov je ten, že Ukrajinci budú veľmi dlho vzdorovať. Znamená to ťažkú opotrebovaciu a gerilovú vojnu. Ukrajina môže priamo vojensky vzdorovať týždne, mesiace, ale nie roky. Následná partizánska vojna a pasívna rezistencia sa vylúčiť nedá. Pre Rusko by to znamenalo nový Afganistan, ale desaťnásobne horší.
Najočakávanejší a v rámci možností najprijateľnejší vývoj je ten, že sa uzavrie prímerie. Následná dohoda by však musela byť formulovaná tak, aby žiadna strana nestratila tvár. Jej výsledkom by bol neutrálny, respektíve nezúčastnený status Ukrajiny, čiastočná demilitarizácia Ukrajiny, zákaz prítomnosti cudzích vojenských jednotiek, strategických vojenských systémov a deklarácia, že otázky Krymu, Donecka či Luhanska sa budú riešiť výlučne politickými, nie vojenskými metódami. To by na strane jednej naplnilo deklarované ciele Ruska, na strane druhej by to len de facto zafixovalo status quo, ktoré bolo už pred touto krízou.
Scenár, s ktorým sa intenzívne hrá, je aj „palácový prevrat“ v Rusku. Je len minimálna šanca, že v Rusku uspeje nejaká farebná revolúcia či Majdan. Takisto je minimálna šanca na nejaký vojenský prevrat. V horizonte mnohých mesiacov či rokov sa nedá vylúčiť snaha oligarchov odstaviť Vladimíra Putina na vedľajšiu koľaj. Oligarchovia prichádzajú o obrovské majetky. Sankcie na nich dopadajú naozaj veľmi výrazne, sú im konfiškované jachty, vily, reality na najprestížnejších adresách, zmrazujú či blokujú ich účty, pokúšajú sa konfiškovať ich majetok. Z ich hľadiska je iste krajne frustrujúce, že sa pomocou Vladimíra Putina síce dostali k astronomickým majetkom, ale aktuálne prichádzajú o benefity z takto získaného majetku.
Najhorším, a verím že len teoretickým scenárom je vtiahnutie NATO do tohto vojenského konfliktu, čo by znamenalo priamu vojenskú konfrontáciu medzi Ruskom a NATO. Tento scenár je už len krok od tretej svetovej vojny, ktorej následky môžu byť katastrofálne. Politici NATO si veľmi dobre uvedomujú, kam by to celé mohlo dospieť, preto unisono napriek nekonečným výzvam prezidenta Volodymyra Zelenského odmietajú bezletovú zónu a priamu vojenskú angažovanosť v tomto konflikte.
Ako sa ukazuje, v tomto konflikte naozaj niet dobrých riešení, sú len zlé, veľmi zlé a katastrofické.