Beskydník Andrej SAVKA zbojníčil v uhorsko-poľskom pohraničí dlhé roky. O mnohých slovenských zbojníkoch sa šíria romantické legendy. Vraj bohatým brali a chudobným dávali. Škodoradostní pridávajú, že dobré rady do života. Bezpochyby najväčším slovenským zbojníkom, ku ktorému sa hlásia aj Poliaci, bol Juraj Jánošík. S určitosťou vieme, že sa narodil na laze u Jánošov nad Terchovou a pokrstili ho vo Varíne. Nedávno sme v SNN priniesli príspevok o zbojníkovi Fedorovi Hlavatom. Spomedzi zbojníkov sa vymykal Andrej Savka, ktorého družina na oboch stranách Beskýd – v Uhorsku i Poľsku – pôsobila úctyhodných šestnásť rokov.
Andrej Savka sa narodil v roku 1619 v Stebníku pri Bardejove. Po smrti matky a otca slúžil na makovickom panstve v Zborove, kde na vlastnej koži zažil neprávosť. Pomstil sa tým, že podpálil jeden z kaštieľov a ušiel k zbojníckej družine Vasiľa Bajusa z Leščín (Poľsko), ktorá vtedy sužovala okolie Bardejova, no najmä poľských Gorlíc. Sedliaci, z ktorých sa stali zbojníci, pod vedením Bajusa v roku 1644 prepadli majetky Trojanovského a Bobrovského a v roku 1647 vyplienili feudálne usadlosti v okolí Muszyny (Poľsko). Na týchto zbojstvách sa zúčastnili aj sedliaci zo Stebníka, z Bodružalu, Krajnej, Hradiska a Kružľovej, ktorých sem priviedol Andrej Savka. Zbojníkom pomáhali poddaní. Pomocníci ich zásobovali pušným prachom, potravinami alebo im schovávali lup. Nakradnuté veci odkladali aj u kružľovského baču a v dedine Livov. Schovávali sa i v okolí Stebníka. Podobne ako iní zbojníci aj Andrej Savka mal niekoľko krycích mien ‒ družiníci ho poznali pod menami Janko, Hančovský, Ovčár či Suchaj...
■ ODVÁŽNY PREPAD
Keď poľské šľachtické vojská vytlačili Bajusovu družinu až za Bardejov, sformoval Andrej Savka novú zbojnícku skupinu v oblasti Sanoka (Poľsko). Rozšíreniu jej radov prispelo aj oslobodenie väznených zbojníkov, ktorých už vrchnosť odsúdila na trest smrti. V auguste 1648 zbojníci Andreja Savku prepadli zámok v Sanoku. Po pletených rebríkoch sa nečujne dostali dnu, prekvapených strážcov zviazali a prenikli do pivníc, kde boli zbojníci odsúdení na popravu a vyslobodili ich. Mnohí sa pridali k Savkovej družine a podieľali sa na protifeudálnom odboji v okolí Bardejova, Stropkova, Sniny a Humenného.
Na jar 1649 sa v poľskom Barvinku uskutočnilo stretnutie vodcov a členov niekoľkých zbojníckych skupín, ktorým velili Senko spod Makovice, Vasil Čepiec z Grybowa (Poľsko), Andrej Savka a iní. Starnúci Vasiľ Bajus sa v tom čase zdržiaval za Tisou u Podkarpatských Rusínov. Menšie zbojnícke družiny sa zlúčili do jednej veľkej skupiny pod vedením Savku a Čepca, ktorí sem priviedli najviac zbojníkov. Najskôr už zlúčené zbojnícke družiny získavali zbrane na opevnených statkoch v Jamgróde pri Dukle, v Zyndranovej, Žeglcách, Gliniku i v Održechovej pri Sanoku. Lúpežou sa veľká zbojnícka družina dobre vyzbrojila aj zbohatla, aby potom unikla do Uhorska.
■ SEDLIACKE REBÉLIE
Zbojníctvo posilnili aj početné roľnícke vystúpenia proti feudalizmu. Ako uvádza Damian Nowak v knihe Tam ku katovi – Biecz – Bardejov 2022, ktorá vznikla v rámci projektu Majster svätej spravodlivosti na karpatských cestách zbojníkov – beskydníkov: „Nasledujúce roky sú časom početných roľníckych vzbúr tak v Malopoľsku, ako aj na Rusi a tie majú zásadný vplyv aj na rozšírenie zbojníctva. Povstania, podvratné akcie Rákocziho sedmohradských armád namierené proti Habsburgovcom, nekonečné pochody vojsk a nútené ubytovanie, zvýšené dane a poddanské povinnosti, to všetko v krátkom čase viedlo k ochudobneniu roľníkov a následne ich často prinútilo utiecť do lesa. Jedným z najznámejších sedliackych povstaní tej doby, známe aj ako spoločné vidiecke hnutie poľských a rusínskych roľníkov, bolo povstanie Alexandra Kostku-Napierskeho.“
■ VÝZVY NA ODBOJ
V tom čase Andreja Savku oslovil legendárny list Bohdana Chmelnického roľníkom, vyzývajúcim na boj s vrchnosťou. Andrej Savka tiež začal organizovať masové vystúpenia roľníkov, počas ktorých ich podnecoval na zvrhnutie feudálov i cirkvi. Za krátky čas sa mu podarilo presvedčiť vyše päťsto roľníkov, ktorí sa pripojili k povstaniu kapitána Alexandra Kostku-Napierskeho. Ten predtým slúžil vo švédskej armáde. Kapitán najprv sám vyzýval roľníkov v Poľsku, aby povstali a zvrhli šľachticov a kráľa. Mnohých však nepresvedčil, nevedeli mu zabudnúť, že ako žoldniersky kapitán bojoval v službách tých, čo mu platili – teda vrchnosti. Posilnený aj o tristo zbojníkov zo Savkovej družiny v júni 1651 obsadil hrad Csorstyn. To, že pritom nepočkal a nedal na rady Bohdana Chmelnického, aby na pevnosť udreli spoločnými silami, sa mu nakoniec vypomstilo. Najskôr síce povstalci so zbojníkmi a s roľníkmi zo Spiša a s goralmi spod Tatier hrad v Czorstyne dobyli, ba chýr o ich víťazstve sa šíril krajinou. Ďalší prichádzajúci rebelanti, ktorí posilnili povstalcov, povzbudili organizátorov povstania, aby spoločne ukázali silu a odhodlanie útokom na kráľovský Wawel v Krakove. Krakovský biskup Piotr Gembický medzitým pod Czorstynskym hradom preskupil sily a jeho žoldnieri potlačili povstanie. Účastníkov popravili a kapitána Alexandra Kostku-Napierskeho nastokli na kôl. Zbojníci kapitánov Andreja Savku a Vasila Čepieca sa len včasným útekom vyhli poprave.
■ ZA MÚRMI MAKOVICE
Po úteku do Uhorska sa savkovci dali dokopy s Bajusovou skupinou. Pridali sa k nim i zbojníci Jachna Hryca z Cigeľky a zbojníci Hryč Krivého a Konrád Korbuta. Ale aj tak už neboli takí silní ako predtým. Rozhodli sa lúpiť na poľskej i uhorskej strane Beskýd, preto ich prezývali „beskydníci“. Zbojníci Andreja Savku sa spontánne objavovali v Sanockej oblasti, tiež pôsobili v západných oblastiach obývaných Rusínmi. Takto ich pobyt na súčasnom slovenskom území mapoval Damian Nowak v knihe Tam ku katovi – Biecz – Bardejov 2022 v kapitole Zbojníctvo na poľsko-slovenských hraniciach: „V polovici 17. storočia bol hlavnou základňou zbojníkov v Nízkych Beskydách hrad v Zborove, ktorý patril Jurajovi II. Rakocimu, a spravoval ho kastelán Pavol Szalai. Pomoc tam nachádzali zbojníci, ktorí unikali pred prenasledovaním najmä z poľskej strany. Naklonená im bola aj zemplínska šľachta, ktorá nesúhlasila s plánmi na zajatie zbojníkov, na ktorom sa mali podieľať všetci ‚harnicy bieczkej zeme a muszynského panstva‘.“ Ako konkrétny príklad poľský historik uvádza: „Na drugetovskom panstve sa výrazne nezbojníčilo. Niektorí šľachtici mali so zbojníkmi uzatvorenú dohodu, podľa ktorej zbojníci nebudú rabovať na panstve a šľachtici im na oplátku dajú pokoj a nebudú ich prenasledovať. Nezriedka sa k zbojníckej družine pridal aj nejaký šľachtic.“
V roku 1652, keď zbojnícke skupiny pôsobili na oboch stranách Beskýd, pri poľských Roztokách sa stretli v bitke zbojníci a poľskí žoldnieri. Lepšie vyzbrojení a na boj pripravení žoldnieri prenasledovali zbojníkov až do dolného Uhorska. Tam ich poľské šľachtické vojsko dostihlo a niekoľkých beskydníkov zajalo. Medzi nimi aj kapitána Vasiľa Bajusa. Po odsúdení všetkých popravili v Prešove. Zbojníkom Andreja Savku sa podarilo ujsť...
■ VERZIE O SMRTI
Savkovi zbojníci, medzi ktorými boli viacerí poddaní z jeho rodného Stebníka, sa opäť zviditeľnili v otvorenom boji proti poľskému feudálovi Stanislavovi Lanckoronskému. V roku 1654 sa zdržiavali pri Kamenickom hrade neďaleko Sabinova. Počas sedliackej rebélie v zime spomínaného roku sa stretli s jednotkami pechoty, ktorej velil Podoliniecki, a nevydržali nápor šľachtického vojska z Nového Sączu. Podľa určitých zdrojov v boji ranili a zajali aj Andreja Savku. Mali ho previezť do Muszyny (Poľsko), kde mal byť mučený a napokon 24. mája 1654 popravený nastoknutím na kôl. Ide však len o jednu z verzií o konci jeho života. V inej ho v roku 1656 zverbovali do svojich radov oficieri Alexandra Lubomirského. Keď skončil službu vo vojsku, vrátil sa k zbojníčeniu, bol dolapený a v roku 1661 v Muszyne obesený. Ďalšie neoficiálne zdroje hovoria o údajnom úteku Andreja Savku s kozáckym hajtmanom Bohdanom Chmelnickým.
■ KONIEC REBELA
Lemkovský básnik a rusínsky národovec Petro Trochanovskij z poľskej Krynice vyvracia údajný dátum smrti Andreja Savku argumentáciou: „Ak zbojníka Savku popravili v Muszyne 24. mája 1654, prečo v muszynských súdnych záznamoch (Akta sadu kryminalnego Kresu Muszynskiego 1647 ‒ 1765) sa to neuvádza, keď iným, menej známym zbojníkom je tu prenechaný pomerne veľký priestor.“ Ak by boli Savku popravili spomínaný deň, mesiac a rok v Muszyne, sudcovia by presne vedeli koho, a to nielen v spomínanom roku, poslali na druhý svet. V encyklopédii rusínskej histórie a kultúry je uvedený rok úmrtia Andreja Savku 1661, pričom mu v roku 1657 malo predchádzať obkľúčenie Savkovej skupiny jednotkami zo Spišského hradu. Aj z tejto pasce mal údajne uniknúť. Podľa spomínanej encyklopédie bol Andrej Savka dolapený a v roku 1661 v poľskej Muszyne obesený.
■ ZBOJNÍCKA DLHOVEKOSŤ
Protifeudálne vystúpenie Andreja Savku odborníci hodnotia ako rozsiahle a často úspešné. Spomedzi známych zbojníkov sa nikomu nepodarilo pôsobiť v zbojníckej družine šestnásť rokov. Aj preto ho zaraďujú medzi veľkých zbojníkov a vodcov za oslobodenie poddaného ľudu z nevoľníctva. Okrem zbojníckeho pôsobenia ho možno hodnotiť aj ako významnú postavu sedliackeho povstania, ktorý nadviazal na myšlienky ukrajinského hajtmana Bohdana Chmelnického. Z uvedených dôvodov jeho osobnosť rešpektujú v Poľsku i na Ukrajine. Potvrdzuje sa pritom známe, že doma nikto nie je prorokom. Už spomínaný Petro Trochanovskij uviedol, že pre členov malých národov je nevýslovne ťažké byť velikánom v okolitom veľkom svete. Viacerí rusínski publicisti poukazujú, že skúmaniu fenoménu zbojníka Andreja Savku sa priveľmi nevenujú ani súčasní slovenskí historici, aj keď o menej významných zbojníkoch, ktorí vzišli z radov Rusínov (Fedor Hlavatý, Vasil Bajus, Olexa Dovbuš či Nikola Šuhaj), má verejnosť oveľa viac vedomostí ako o tomto rodákovi zo Stebníka. A tak sa možno stotožniť s ich povzdychom (Andrej Kaputa, Vasil Gmiterko), že považujú za paradox, ak si národy z menej významných zbojníkov dokážu vytvoriť bohatierov, pričom o významného zbojníka a sedliackeho povstalca Andreja Savku domovský národ nejaví patričný záujem. Podľa nich obec Stebník či okres Bardejov prichádzajú o to, čo v prípade zbojníka Juraja Jánošíka dokáže vyťažiť obec Terchová, celé Slovensko, ba aj Poliaci.
Z viacerých artefaktov, ktoré zachytávajú „pomyselnú podobu“ zbojníka Andreja Savku, pripomenieme, že na pamiatku 350. výročia jeho narodenia (1969) ľvovský autor P. Linynskyj vytvoril sadrový odliatok jeho podobizne. Rezbár O. Velyčko z ľvovskej oblasti vyhotovil dve varianty obrazu Andreja Savku na dreve. Pred Obecným úradom v Stebníku (okres Bardejov) je od septembra 2009 na kamennom podstavci umiestnená pamätná tabuľa s nápisom: „Andrej Savka ‒ Nášmu rodákovi, ktorý obhajoval práva poddaných.“ A rezbár Milan Krajňák vytvoril drevenú plastiku zbojníka pred obcou Vyšný Kazimír, odbočkou zo Sedlísk (okres Vranov nad Topľou). Ako uviedol, z úcty k človeku, ktorý sa postavil proti útlaku bezbranných ľudí, ktorých miloval a za ktorých položil život. A veľavýznamne dodal: „Ďakujeme ti, Andrej, aj teraz by si mal veľa roboty.“
Marián ŠIMKULIČ ‒ Foto: autor