Jedným zo znakov demokratickej spoločnosti je rôznorodosť politických názorov. Každý, kto je jej súčasťou, má slobodný priestor na vyjadrenie akéhokoľvek presvedčenia, pokiaľ svojím konaním neohrozuje slobodu, česť a dôstojnosť iného jednotlivca alebo komunity. Ak by sme si to rozmenili na drobné, môžeme povedať, že ľudia uznávajúci rozličné názory napríklad na usporiadanie spoločnosti sa automaticky stávajú súčasťou rôznych vzájomne súperiacich hodnotovo-ideologických skupín. Na pochopenie dnešného problému stačí, ak iba spomenieme dve najhlavnejšie – konzervatívcov a liberálov. Prví menovaní v súčasnosti bojujú za zachovanie tradičnej rodiny, kresťanských tradícií a národného štátu ako základného prvku bytia každého vyspelého národa. Liberáli, naopak, pod silným vplyvom progresvizmu chcú všetky tieto historické piliere nadobro odstrániť.
Toto základné delenie však nemožno stotožniť so straníckou politikou. Na Slovensku je konzervatívny názorový prúd dnes vo veľkej väčšine zastúpený v Smere ‒ SSD, Hlase ‒ SD, SNS, Republike, KDH a medzi ľuďmi okolo Igora Matoviča. Konzervatívny hlas je tiež prítomný aj v niektorých ďalších menších mimoparlamentných politických stranách. Pomerne veľká časť ich voličov sú členmi niektorej z kresťanských cirkví. Väčšina z nich patrí práve ku katolíckej cirkvi.
Poďme k podstate. V normálnom svete by mali všetci členovia v konzervatívnych hodnotových otázkach ťahať za jeden povraz bez ohľadu na to, aké politické strany uprednostňujú z tohto hodnotovo-ideologického spektra. Realita je však úplne iná. Najmä voliči KDH a Matovičovej koalície sa dosť ostro vyjadrujú voči tým kňazom a laikom, ktorí napríklad v nedávnych prezidentských voľbách verejne nepodporili porazeného kandidáta Ivana Korčoka. V ich ponímaní je každý, kto podporuje súčasnú koalíciu, dezorientovaný a pomýlený. Ak sa ich však opýtate, aká je alternatíva voči súčasnému progresívnemu liberalizmu, ktorý dnes zastupujú Progresívne Slovensko a SaS, nepovedia vám nič zmysluplné a reálne. Používajú iba staré otrepané frázy, že Robert Fico je rovnaký zločinec ako Vladimír Mečiar. Bez kritického myslenia vnímajú ako svoj cieľ poraziť súčasnú koalíciu. Najmä predstavitelia KDH im vtláčajú nezmyselné presvedčenie, že sa dá s Michalom Šimečkom a Branislavom Gröhlingom dohodnúť. Najmä ak nebude pri moci Robert Fico a Smer ‒ SSD. Táto časť veriacich nekriticky prijíma všetko to, čo trebárs povie František Mikloško alebo Miriam Lexmann. Kvôli tomu sú ochotní nielen dopustiť, aby sa k moci dostali progresívni liberáli. V mene „boja dobra proti zlu“ im tiež neprekáža obetovať jednotu kresťanov katolíkov na Slovensku.
Bohužiaľ, tento naratív používajú aj niektorí kňazi. V kostoloch sú tak akousi predĺženou rukou KDH a bývalého OĽaNO. Voči svojim kolegom, ktorí odmietajú spájanie konzervatívcov a liberálov, sa vyjadrujú v tom zmysle, že naleteli propagande Roberta Fica, Tomáša Tarabu alebo rodiny Kuffovcov. Aj niektoré kresťanské médiá používajú podobné metódy. Vo svojich početných komentároch obhajujú súčasnú politiku Milana Majerského a Igora Matoviča. Ostatných konzervatívcov nepovažujú za seberovných. Katolícka cirkev sa tak nachádza v obrovskej kríze. Jediným riešením z tohto marazmu je zamedzenie vplyvu týchto dvoch strán a prijatie spoločného konsenzu, že hlavnou hrozbou pre kresťanstvo na Slovensku je ideológia progresívneho liberalizmu.
Matej MINDÁR, autor je aj asistentom poslanca NR SR