Účelové prepisovanie histórie vedie národ do marazmu
Dlhoročný primátor Považskej Bystrice Karol JANAS bol v minuloročných predčasných parlamentných voľbách na kandidátke Hlasu − SD zvolený za poslanca Národnej rady SR. Ako vyštudovaný historik sa venuje najmä histórii verejnej správy na Slovensku. V minulosti zastával aj funkciu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa. Je tiež dlhoročný člen Historického odboru Matice slovenskej.
Od roka 2010 pôsobíte ako primátor Považskej Bystrice. V tom čase bol po dlhých peripetiách otvorený úsek diaľnice D1 prechádzajúci ponad centrum mesta. Ako na túto neuralgickú záležitosť hľadíte s odstupom času?
Pred výstavbou tohto úseku bolo niekoľko variantov. Diaľnica sa projektovala niekoľko rokov. Žiaľ, na konci deväťdesiatych a začiatku nultých rokov prišlo k ostrému súboju ekologických aktivistov a štátu o to, kadiaľ diaľnica povedie. Aktivisti napádali takmer všetky varianty, ktoré boli plánované cez mesto a presadzovali tunelový variant. Ten mal viesť popod centrum mesta. Tento variant však radikálne odmietal štát pre vysoké náklady na výstavbu. Negatívnu úlohu vtedy zohrala samospráva, ktorá sledovala vlastné záujmy, a jej pričinením sa stavba nedarila realizovať. Nespokojnosť obyvateľov mesta narastala a nakoniec si to odniesli až dve garnitúry, ktoré mesto riadili, a Považskobystričania ich postupne vymenili. Až potom sa situácia upokojila, diaľnica sa spolu s vyvolanými investíciami dokončila a dnes už problém s takými rozsiahlymi zápchami nepoznáme. No dodnes si vo vedení mesta myslíme, že nekoncepčnou a neodbornou prácou našich predchodcov prišlo mesto o mnohé vyvolané investície.
Presuňme sa do najvyššej politiky. Za stranu Hlas − SD vás v minuloročných predčasných voľbách zvolili za poslanca Národnej rady SR. Ako hodnotíte prvý rok vládnutia súčasnej koalície?
Prevzali sme moc po tri a pol ročnom vládnutí amatérov z koalície vedenej OĽaNO a neskôr nominantmi, ktorí sa dnes otvorene hlásia k Progresívnemu Slovensku. Škody, ktoré napáchali, sa budú veľmi dlho naprávať. Zdevastované verejné financie a demontáž právneho štátu zanechali v spoločnosti dodnes nezacelené rany. Najskôr sme reagovali na jasné prešľapy a krivenie práva v oblasti trestnej politiky. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok urobil kus dobrej práce a ihneď a veľmi razantne postavil mimo služby všetkých vyšetrovateľov podozrivých z trestnej činnosti a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. To, že postupoval zákonným spôsobom, mu za pravdu dali aj všetky odvolacie súdy. Po dlhých peripetiách a obštrukciách opozície, ktorá zvolávala svojich voličov do ulíc, sa nám podarilo nielen novelizovať drakonické trestné kódexy, ale zrušili sme aj Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý bol podozrivý, že tieto prešľapy vyšetrovateľov kryl. Špeciálna prokuratúra v rokoch 2021 až 2023 prestala plniť svoju úlohu nezávislej inštitúcie. Naopak, sú podozrenia, že sa v mnohých prípadoch stala nástrojom zneužívania právneho štátu na prospech bývalej koalície.
Čo treba vidieť za konštatovaním o zdevastovaných verejných financiách?
Vlády pod vedením bývalého premiéra a neskôr ministra financií Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora úplne rozvrátili verejné financie. Ako primátor mesta veľmi negatívne hodnotím najmä zdecimovanie financovania miest a obcí. Dlhoročné nastavené financovanie miest a obcí, ako aj rokmi budovaný súlad medzi potrebami samospráv a štátu sa zničil. Akékoľvek opatrenia počas covidovej a energetickej krízy sa presúvali na samosprávu bez akejkoľvek finančnej kompenzácie. Mestá sa dostali do existenčného ohrozenia, postupne minuli svoje rezervy a utlmovali takmer všetky rozvojové programy. Poslednou kvapkou bolo neadresné a skokové zvýšenie daňového bonusu, ktoré kompletne zaplatili samosprávy. Výsledkom bolo zvyšovanie daní a poplatkov zo strany miest, ktoré by sa inak ocitli na pokraji nútenej správy. Okrem covidových nákladov a nákladov na kompenzáciu následkov energetickej krízy tak obce, mestá, vyššie územné celky a ich obyvatelia nakoniec zaplatili daň aj za Matovičov populizmus. Slovenské samosprávy sa preto dodnes pasujú s vážnymi finančnými problémami. A takéto neodborné a amatérske bolo aj celkové riadenie financií štátu. Ako koalícia sme preto nútení tvrdo konsolidovať verejné financie, aby sme sa ako štát vyhli neslávne známej gréckej ceste. Je to veľmi bolestivé, negatívne vnímané verejnosťou, ale inej cesty jednoducho niet.
Ste aj člen Historického odboru Matice slovenskej. V minulosti ste boli tiež člen Správnej rady Ústavu pamäti národa. Ako by sme mali podľa vás ako národ s vlastným štátom vnímať svoje dejiny?
V prvom rade nesmieme dejiny vykladať na základe ideologického a politického presvedčenia. Účelové prepisovanie našej skutočnej histórie vedie náš národ do marazmu. Je našou povinnosťou konečne sa vyrovnať so všetkými časťami najmä našich moderných dejín. Od všetkých zásadných a krízových udalostí, ktoré ovplyvnili naše dejiny, už uplynuli desaťročia a mali by sme ich hodnotiť z nadhľadu, objektívne a na základe historických faktov. Som však úprimne presvedčený, že nová generácia historikov to určite zvládne. Sú vzdelaní, jazykovo zdatní, majú prístup do väčšiny archívov na Slovensku i v zahraničí a nič im nebráni prinášať nové a minulosťou nezaťažené interpretácie našich dejín.
Náš dvojtýždenník spoluvydáva najstaršia celonárodná ustanovizeň Matica slovenská. Ako vnímate jej úlohu v súčasnom globalizovanom svete?
Matica slovenská sa zaslúžila o vznik samostatnej Slovenskej republiky, ktorá sa 1. januára 1993 stala novým demokratickým štátom na mape Európy. V minulosti mala a dodnes má nezastupiteľné miesto v kultúrnom, historickom a spoločenskom formovaní slovenského národa. Jej úlohou je aj dnes chrániť historické a národné povedomie Slovákov. Verím, že to zvládne objektívne a bez presadzovania akýchkoľvek obmedzujúcich ideologických obmedzení. A v tom jej držím palce.
Zhováral sa Juraj DOMIN − Foto: Karol JANAS, FB