Región nerozlučne spätý s ovčiarstvom
Hornatý región Liptova je neodmysliteľne spätý s ovčiarstvom. Prvotnou bryndzou bol pravdepodobne ovčí syr premiešaný so soľou, nabitý do vnútra vysušenej ovčej kože. V koži zašitý syr sa konzervoval údením. Neskôr sa hrudky ovčieho syra nechávali vyzrieť, po vyzretí a nasolení sa ručne vaľkali a miesili do hrúd. Takáto bryndza, tzv. „šnajdka“ , bola tvrdá a na trhu sa delila priamo z voza rezaním. Liptovská bryndza sa preslávila aj pod názvom „liptovský syr“ a pltníci ju spolu s oštiepkami vozili na trhy do Budapešti a Viedne, kde mali bryndziari zriadené stále miesto. Na slávu liptovskej bryndze nadviazali v prvej polovici 20. storočia viaceré mikulášske a ružomberské firmy, ktoré pravú liptovskú bryndzu produkovali. Občianske združenie Bačova cesta v spolupráci s Mestom Liptovský Mikuláš sa rozhodli, že podobne ako získali európsku ochrannú značku „liptovské droby“, budú sa usilovať, aby takúto istú značku získala aj liptovská bryndza, ktorá je jedinečná aj tým, že ovce sa pasú na horských lúkach a ich mlieko má neopakovateľnú kvalitu.
Dvadsiateho šiesteho októbra 2024 sa na mikulášskom námestí konali Slávnosti liptovskej bryndze. Návštevníci si mohli pozrieť ovčiarskych psov, modernú techniku, ale aj traktory, ktoré pracovali na našich poliach v minulosti. Súčasťou bol aj remeselný jarmok, pričom medzi remeselníkmi bol aj matičiar Andrej Lukáč, výrobca kožených a kováčskych výrobkov, ktorý je členom Mladej Matice. Neodmysliteľnou súčasťou stravy Liptákov sú oddávna aj výrobky z ovčieho mlieka – syry, oštiepky, parenice a, samozrejme, aj bryndza. Zvlášť bryndza mala v tradičnej kuchyni široké uplatnenie. Varila sa z nej polievka demikát či polievka s cestom „čír“, s prosom, so zemiakmi, kto by nepoznal slávne liptovské bryndzové halušky, ale aj menej známu praženú bryndzu s vajíčkami, hubami či bryndzovú kukuričnú kašu. To všetko si mohli návštevníci slávnosti bryndze vychutnať.
Súčasťou osláv bol aj slávnostný sprievod. Nesmeli tu chýbať ani matičiari. Najskôr sa sprievod, na čele ktorého kráčali dve malé deti ‒ chlapček a dievčatko v krojoch a niesli v geletke bryndzu, vydal do rímskokatolíckeho Kostola sv. Mikuláša, kde sa konali ekumenické bohoslužby. Práve matičiarom sa dostalo tej cti, že kráčali na čele sprievodu mestom. Najprv išli dva koče, na ktorých sedeli dôstojní páni farári a v druhom sa viezli predstavitelia mesta a občianskeho združenia Bačova cesta. Za nimi už kráčali matičiari ‒ na ich čele niesol mladý matičný divadelník Jakub Mišík vyšívanú matičnú zástavu, ktorá sa nosí len vo výnimočných prípadoch, a za ním kráčali matičiari oblečení za mešťanov, sedliačky, bačov, honelníkov. V sprievode nemohol chýbať ani podpredseda MS Marek Nemec a za nimi išli folklórne súbory z Liptova, ktoré potom vystupovali na javisku, ktoré bolo postavené na námestí. Mikulášski matičiari tak znova propagovali našu najstaršiu národnú a kultúrnu ustanovizeň, ktorá je vernou strážkyňou národných tradícii a zvykov.
Text a foto: Peter VRLÍK