Tri desaťročia kultúrnej autonómie Slovákov v Maďarsku
Text a foto: Katarína KOŇARIKOVÁ
Slávnostné podujatie pri príležitosti tridsiateho výročia založenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku bolo nielen pripomenutím historického momentu, ale aj dôvodom na hlbokú reflexiu toho, čo sa podarilo dosiahnuť v oblasti kultúrnej autonómie slovenskej menšiny v tejto krajine.
„O kultúrnej autonómii som prvýkrát čítala v štúdii profesorky Anny Divičanovej o začiatkoch povojnového spolkového života našej národnosti…“ Týmito slovami sa začal príhovor, ktorý načrtol historický rámec, v ktorom sa slovenská komunita v Maďarsku začala formovať ako kultúrne uvedomelý a sebavedomý subjekt. Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku, založený v roku 1948, sa vtedy profiloval ako organizácia s črtami kultúrnej autonómie – aj keď ešte v období, keď samotný pojem v legislatíve neexistoval.
Podľa definície, ktorú Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, citovala, kultúrna autonómia znamená samosprávu menšinovej komunity v oblasti kultúry, vzdelávania a využívania jazykových práv. Je to model, v ktorom štát odovzdáva určité kompetencie komunitám, aby mohli samy rozhodovať o veciach, ktoré ich priamo ovplyvňujú. „V praxi to znamená, že určité skupiny ľudí môžu samostatne rozhodovať a konať vo veciach, ktoré sa ich týkajú…“ uviedla Alžbeta Hollerová Račková s dôrazom.
■ ZAČIATOK NOVEJ ÉRY
Kľúčovým momentom bola legislatívna zmena v roku 1993, keď bol v Maďarsku prijatý zákon o právach národnostných a etnických menšín. Tento právny akt položil základy na vytvorenie národnostných samospráv – medzi nimi aj Celoštátnej slovenskej samosprávy. Vtedy len málokto tušil, aký rozsiahly a dlhodobý proces sa práve začína.
Prvá celoštátna samospráva vznikla z miestnych slovenských samospráv a jej predsedom sa stal Michal Mata, významný predstaviteľ slovenského života v Maďarsku. Cesta však nebola jednoduchá – menila sa legislatíva, chýbalo financovanie a právne ukotvenie. No napriek prekážkam sa podarilo vybudovať pevný základ inštitúcií, ktoré sa stali nositeľmi slovenskej identity v Maďarsku.
■ OPORY KRAJANOV
V priebehu rokov vznikol ucelený systém kultúrnych, vzdelávacích a výskumných inštitúcií. Niektoré z nich existovali už pred vznikom samosprávy, iné boli jej dielom ‒ Ľudové noviny (1957), prvá inštitúcia, ktorú samospráva prevzala, čím zabezpečila kontinuitu slovenského periodika; Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, prevzatý v roku 2001, dnes zabezpečuje odborné zázemie pre dokumentáciu a výskum menšiny; Slovenské osvetové centrum; Slovenské dokumentačné centrum; Slovenské divadlo Vertigo ‒ všetky tieto inštitúcie vznikli v roku 2003 a pokrývajú široké spektrum kultúrnych potrieb; Slovenské metodické centrum: poskytuje odbornú a jazykovú pomoc pre slovenské materské školy a školy.
Osobitnou kapitolou bolo preberanie škôl do prevádzky samosprávy, ktoré sa začalo v roku 2004 so školou v Sarvaši. Dnes sú do siete zahrnuté aj školy v Novom Meste pod Šiatrom, Békešskej Čabe, Slovenskom Komlóši a Budapešti. V mnohých prípadoch tieto kroky zachránili inštitúcie pred zánikom.
■ NÁSTUP MLADÝCH
Samospráva kladie dôraz aj na budovanie mladej slovenskej inteligencie. V roku 2018 bolo založené Budapeštianske slovenské odborné kolégium, ktoré poskytuje ubytovanie a odborný program slovenským vysokoškolákom. Kolégium sa zároveň stáva centrom na rozvoj aktivít mladej generácie, ktorá si čoraz viac uvedomuje svoju slovenskú identitu. Za zmienku stojí aj Kancelária právnej a odbornej pomoci, ktorá podporuje miestne samosprávy a spolky. Veľkým projektom, vďaka ktorému získajú všetky inštitúcie, vrátane nového Múzea Slovákov v Maďarsku, dôstojné priestory, bolo zakúpenie bývalého kostola slovenských evanjelikov v Pešti na Rákócziho triede a jeho obnova pre ciele Slovenského kultúrneho strediska s podporou vlád Maďarska a Slovenska.
■ VÝHĽAD DO BUDÚCNOSTI
Plány na najbližších päť rokov sú ambiciózne. Samospráva pripravuje založenie umeleckej školy s programom v slovenčine, ktorá bude rozvíjať tradičné slovenské umenie – piesne, tance a hru na hudobné nástroje. Zároveň sa počíta so zosilnením pedagogického metodického centra a s aktívnym využívaním výskumu na formovanie ďalších cieľov.
„Nie všetci, ktorí v uplynulých tridsiatich rokoch priložili ruku k dielu, môžu dnes s nami oslavovať…“ zaznelo na záver príhovoru. S úctou a vďakou spomíname na tých, ktorí svojou prácou kliesnili cestu k dnešnému dňu. Vďaka ich vízii, obetavosti a dôvere v budúcnosť dnes môžeme hovoriť o plnohodnotnom systéme kultúrnej autonómie Slovákov v Maďarsku.
Slovenská menšina v Maďarsku prešla za tridsať rokov výnimočnú cestu – od právneho rámca k bohatej sieti inštitúcií, od nejasných začiatkov po jasné vízie budúcnosti. Príbeh kultúrnej autonómie je živým dôkazom toho, že aj malá komunita dokáže zohrať veľkú rolu v zachovávaní identity, tradícií a jazyka v modernom európskom priestore.
