Vojna sa šíri a nevieme, kde sa zastaví
Washington povolil Kyjevu nasadiť americké rakety na ruské ciele. To sa vzápätí aj stalo. Aké následky budú mať ukrajinské útoky americkými raketami na ciele v ruskom vnútrozemí? Ako to ovplyvní priebeh vojny v situácii, keď vplyvné nemecké médiá sa zamýšľajú, že „vojna je na spadnutie“.
Prečo sa prezident Joe Biden tak rozhodol práve teraz? Veď do konca jeho úradovania a nástupu novozvoleného prezidenta 20. januára 2025 delí Ameriku a svet len niekoľko týždňov? Prečo práve teraz vyhovel jednej z kľúčových požiadaviek tzv. plánu víťazstva ukrajinského prezidenta Zelenského? Vzápätí povolil Kyjevu aj mimoriadne ničivé protipechotné míny, medzinárodne zakázané stošesťdesiatimi štyrmi štátmi ‒ okrem USA a Ruskej federácie.
■ ESKALÁCIA KONFLIKTU
Biden zrejme chce vytvoriť fakty prv, ako liace americkej politiky vezme do rúk „nebezpečný“ Trump, zrejme chce ovplyvniť situáciu a zobrať mu priestor. No pre vojenských odborníkov kľúčovou otázkou ostáva, či má Ukrajina toľko rakiet, aby to stačilo na mnohonásobne väčší počet ruských cieľov. A teda či v zostávajúcom čase do 20. januára dokáže zvrátiť terajší vytrvalý postup ruských jednotiek a neutešenú situáciu ukrajinskej armády na vyše 1200-kilometrovom fronte. Západ tak pokračuje v doterajšom dlhodobom úsilí poskytovať Ukrajine všestrannú pomoc a vyspelú techniku bez toho, aby sa podarilo zmeniť dynamiku bojov, zahnať ruské jednotky, resp. prezidenta Putina do defenzívy a rokovať. V tejto tragédii dlhotrvajúcej vojny reakcia Západu vždy smerovala k eskalácii. Biden zrejme vie, že Trump bude pokračovať inak.
■ STÁLE VÄČŠIA VOJNA
Podľa odborníkov je otázne, aké dlhodobé následky môže mať nasadenie rakiet, skôr pôjde o krátkodobé taktické výhody, a aj to len postupne. Rakety, ktorých sa americký súhlas týka, sú staršie modernizované typy s dosahom buď 165, alebo 300 kilometrov a údajne každé ich konkrétne nasadenie vyžaduje americký súhlas. Ak je to pravda, znamená to nový, väčší rozmer konfliktu ako doteraz. Aký, to ešte v čase uzávierky nie je z konkrétnych faktov celkom jasné. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova ide o kvalitatívne novú situáciu v zapojení USA priamo do konfliktu. Ešte v septembri varoval prezident Putin pred priamym podielom štátov NATO vo vojne, teraz vzápätí podpísal novú jadrovú doktrínu Ruska, ktorá rozširuje možnosti odplaty, a to kedy Rusko môže použiť jadrové zbrane.
■ KRACHUJÚCE NEMECKO
Čo sa deje v niektorých kľúčových európskych štátoch? Najvýraznejšie o tom svedčí vývoj v Nemecku. V čase, keď sa 6. novembra svet postupne zoznamoval so šokujúco drvivým víťazstvom Donalda Trumpa, v Nemecku sa v priebehu niekoľkých hodín doslova rozpadla vládna koalícia. Jednou z kľúčových príčin bol práve prístup k riešeniu ukrajinského problému. Súviselo to aj s uplatňovaním dlhovej brzdy – či ju uplatniť, alebo nie pri zostavovaní rozpočtu a pri nových „ukrajinských“ dlhoch. Kancelár Scholz sa obhajoval: „Berlín je po USA najväčším podporovateľom Ukrajiny vo výške 30 miliárd a ročne si pokračovanie podpory bude každoročne vyžadovať 12 miliárd eur. A to sme vymietli, vyškrabali potrebné miliardy zo všetkých možných kútov rozpočtu,“ bránil sa kancelár.
■ TVRDÉ SPORY
Kancelár sa takto obhajuje aj preto, že doteraz sa dlhé mesiace bránil dať súhlas na dodávku a použitie nemeckých špičkových, nesmierne ničivých rakiet Taurus s doletom 500 kilometrov. V čase uzávierky nie je jasné, či bude Berlín nasledovať americký postup, čo by zmenilo pomery nielen na bojisku, ale aj v ruskom vnútrozemí, kde Rusko stiahlo vojenské ciele. Nemecká argumentácia bola, že podpora Ukrajiny musí byť taká, aby to neviedlo k tomu, že Nemecko sa stane priamym účastníkom konfliktu. Nemecká kríza teraz vrcholí. Vyvolala predčasné parlamentné voľby 23. februára. Časť vládnej strany SPD dokonca považuje Scholza za príťaž predvolebnej kampane. Kampaň sa preto vyznačuje nevyberavými tvrdými spormi. Je pravdepodobné, že ak zvíťazí terajšia kresťanskodemokratická opozícia, môže odsúhlasiť dodávky nemeckých rakiet Taurus. Pre atmosféru polemiky na Slovensku je poučné aj to, prečo nemecký kancelár nečakane telefonoval ruskému prezidentovu Putinovi. Mal dva dôvody: jeden bol domáci – v rámci kampane to malo posilniť jeho imidž ako „mierového kancelára“. Hlavným však bolo, že na scéne je už novozvolený prezident Trump. Scholz po konzultáciách so spojencami neváhal volať do Kremľa skôr, než tak urobí Trump z Bieleho domu. Nemecká kampaň vyniesla hnutie BSW, ktoré všetko stavia na presadení otázky mieru ako princípu, a to o. i. odmietnutie dodávok zbraní pre Ukrajinu a odmietnutie rozmiestnenia amerických rakiet na nemeckom území. Politickým faktorom sa BSW stalo v rámci nečakanej krízy, ktorá vyvolala predčasné parlamentné voľby aj preto, že to isté odmieta aj štyridsaťpäť percent nemeckého obyvateľstva.
■ ZAHRANIČNÉ POUČENIA
Poučením z nemeckej krízovej scény pre Slovensko je aj jednoznačné presadzovanie, že vyčleniť na obranu len dve percentá rozpočtu je rozhodne málo, hovorí sa o troch či až štyroch percentách, ozývajú sa hlasy mobilizovať na podporu Ukrajiny všetko, čo sa mobilizovať dá, lebo po nástupe Trumpa do úradu budú musieť štáty EÚ zvýšiť výdavky na obranu. Lebo „obrana mieru, slobody a demokracie si vyžaduje posilnenie obrany. To si vyžaduje premyslenú zbrojársku priemyselnú politiku, lebo inak budeme musieť nakupovať v amerických zbrojárskych supermarketoch“, ako vyhlásil Moritz Schukarik z Inštitútu svetovej politiky v Kolíne. Podľa neho akcie nemeckého zbrojárskeho koncernu Rheinmetal po zvolení Trumpa vzrástli v cene o dvadsať percent. V čase, keď máme domácich starostí a sporov a neistôt nad hlavu, vtrháva k nám naliehavo veľa problémov a naliehavých otázok, na ktoré nemáme jasnú odpoveď, ale ku ktorým sa musíme či už vláda, alebo občan postaviť. Aký svet okolo seba vidíme? V novembri boli v USA voľby, teraz sa formuje nová vláda a kongres a v januári po dvoch mesiacoch a troch týždňoch nastúpi novozvolený prezident Donald Trump, ktorý drvivo zvíťazil a teraz stojí pred bránami Bieleho domu. Európske voľby boli v júni, v júli nastúpila staronová predsedníčka Európskej komisie, v septembri dala dovedna dvadsaťšesť kandidátov novej komisie a až začiatkom novembra získal súhlas parlamentu prvý európsky komisár – zhodou okolností slovenský M. Šefčovič. Buď začiatkom decembra, alebo možno až v januári bude európska vláda kompletná. Vyše päť mesiacov to Európe trvá, kým zostaví „vládu“. Inými slovami, akokoľvek je prevratná nová situácia s novým prezidentom USA, Európa ešte len mení komisára pre zahraničnú politiku a ešte len po prvý raz vytvára komisára, aký tu nebol, komisár pre obranu. Argument: Európa neurobila dosť na posilnenie kapacít zbrojárskej výroby v čase geopolitických hrozieb, najmä a predovšetkým súvisiacich s ruskou inváziou na Ukrajinu.„Ochrana Európy je predovšetkým povinnosťou Európy, potrebujeme oveľa silnejší európsky pilier,“ vyhlásila Ursula von der Leyenová. Otázka je, ako je EÚ pripravená na nástup nového amerického prezidenta a možné zmeny?
■ POTENCIÁLNA VOJNA
Ako sa uvažuje v EÚ, o tom svedčí fakt, že predsedníčka EK si dala vypracovať osobitnú analýzu od bývalého fínskeho prezidenta o tom, ako je EÚ pripravená na potenciálny vojnový konflikt a hybridné hrozby. Jedným z návrhov je vytvorenie spoločnej spravodajskej služby Únie podľa amerického vzoru CIA. Okrem iného, vychádzajúc z fínskych tradícií, obsahuje aj návrh uvážiť pripravenosť obyvateľov Únie na klimatické či iné hrozby aj tak, že občania budú mať v zásobe všetko na sedemdesiatdva hodín pre prípad núdze. Vzhľadom na predvolebnú kampaň Donalda Trumpa sa chce Únia vyhnúť obchodnej, colnej vojne s USA. A tak v telefonáte 11. novembra navrhla predsedníčka Leyenová, aby prúdilo do Európy viac amerického skvapalneného plynu, ten je podľa nej lacnejší ako ruský, ktorého je stále v EÚ priveľa. Je samozrejmé, že je veľmi dôležité rokovať s Donadom Trumpom o spoločných záujmoch, ale podstatné je, čo o tom po nástupe povie on. Otázka je, či sa nám pred očami nielen nemení, ale aj nemizne tá Európska únia, ktorá vznikla ako mierový projekt.
Dušan D. KERNÝ
Karikatúra: Ľubomír KOTRHA