Slovenská mládež zabúda na svoje korene
Pavol JAVORSKÝ – Foto: (IUMS, mrs)
Matica slovenská si 189. výročie legendárnej vychádzky štúrovcov na hrad Devín 24. apríla 1836 pripomenula celodenným vzdelávacím programom. Hneď zrána na hrad vyšli spolu s podpredsedom vlády T. Tarabom. Na obed na hrade pripravila spomienkové stretnutie s mládežou. Program vyvrcholil multižánrovým podujatím v Dome MS v Bratislave.
Podpredseda vlády T. Taraba sa v prítomnosti správcu M. Smolca vyjadril, že vláda dostala od správcu hradu – bratislavského magistrátu –
prísľub, že na hrade vztýči slovenskú zástavu. Ako uviedol, nestalo sa tak, a preto bude iniciovať, aby hrad získal do vlastníctva štát. Uvidíme, či sa mu táto aktivita podarí.
■ ŠTUDENTI NA HRADE
Hlavným bodom dňa osláv bola spomienka na vychádzku spolu s vyše stovkou študentov prevažne z evanjelických škôl. Na hrade matičiari pripravili krátky kultúrny program v podaní FS Dolinka. Mladým sa prihovorili predseda M. Gešper a správca M. Smolec. Predseda mládež vyzval, aby nezabúdala na svoje slovenské korene, aby sa k nim hrdo hlásila, lebo práve oni – mladí – budú v budúcnosti riadiť aj náš štát. Uviedol, že vlastenectvo je v tomto smere dôležité.
A pri tejto verejnej službe nemôžu zabúdať na svoj pôvod. Správca M. Smolec ho doplnil: „Smutné je, že keď sa niektoré kultúrne alebo vzdelávacie inštitúcie, ako napríklad Matica slovenská, snažia v mladých ľuďoch prebúdzať vlastenectvo, tak sú terčom útokov nielen kadejakých neznámych trollov na sociálnych sieťach, ale – žiaľ – aj médií hlavného prúdu, a dokonca niektorých politikov. Štúr prebúdzal v celom slovenskom národe pocit sebaurčenia a spolupatričnosti.
A prenasledovali ho zato bezpečnostné zložky rakúsko-uhorskej monarchie, ale aj predstavitelia maďarskej buržoázie. A tak trochu sa aj my v Matici slovenskej cítime byť dnes prenasledovaní zato, že sa snažíme v mladých ľuďoch pestovať lásku k vlasti.“ Mládeži prednášal o dejinách hradu riaditeľ SHÚ MS M. Bada.
■ MULTIŽÁNER
Podvečer sa účastníci spomienky stretli v Dome Matice slovenskej v Bratislave na multižánrovom podujatí k 210. výročiu Ľudovíta Štúra, ktoré bolo tiež symbolicky venované trom filmovým Ľudovítom Štúrom – Dušanovi Jamrichovi, ktorý ho stvárnil v diele Štúrovci (1991),
nedávno zosnulému Štefanovi Kvietkovi, ktorý Štúra zahral vo filme Niet inej cesty (1968), a napokon Jozefovi Šimonovičovi, ktorý hral Štúra v seriáli Anička Jurkovičová (1983).
Súčasťou podujatia boli krátke filmové ukážky, hudobný program Lýdie Žakovej, poetické pásmo netere Dušana Jamricha a poetky Tatiany Juríkovej a napokon finisáž výstavy Ženy v umení, ktorá bola symbolicky doplnená o popartový obraz Ľudovíta Štúra od Martiny Kvašňovskej. Jaroslav Rezník st. pripomenul niekoľko zaujímavých momentov zo života Ľudovíta Štúra, ale aj diskusie s Jozefom Bobom v kontexte vzniku scenára k filmovému seriálu Štúrovci (1991).
Predseda Matice slovenskej Marián Gešper poukázal na to, že v čase, keď štúrovci pôsobili, Slovensko nemalo vlastný štát, hranice, autonómiu ani dištrikt, štátne úrady, ani Maticu slovenskú. Ocenil, že práve štúrovci založili Slovenskú národnú radu, prvú politickú stranu, Slovenské pohľady, Slovenské národné noviny, cirkevné periodiká, základy slovenskej vedy, politiky a zahraničnej politiky, slovanskej vzájomnosti a na konci ich cesty aj Maticu slovenskú. „V tomto kontexte Slovensko aj dnes potrebuje nové politické a kultúrne elity. Preto je pre súčasnosť výnimočný štúrovský príklad, keďže išlo o vysoko vzdelanú národnú generáciu s veľkou víziou,“ vyhlásil Gešper.
