Dizertačná práca o Štúrovi na Sorbone
Text a foto: Lukáš PERNÝ
V historickej budove Matice slovenskej (MS) v Martine sa 14. apríla konala diskusia spojená s prezentáciou knihy dizertačnej práce Heleny Turcerovej-Devečkovej o Ľudovítovi Štúrovi Ľudovít Štúr a myšlienka slovenskej nezávislosti, ktorú obhájila na začiatku 20. storočia na francúzskej univerzite Sorbonne. Na podujatí sa zúčastnili predseda Matice slovenskej Marián Gešper, Stanislava Moyšová (prekladateľka diela), historici Peter Podolan, Pavol Parenička, romanista Ladislav Franek. Dielo vyšlo vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov v minulom roku.
Ide vôbec o prvý oficiálne vydaný preklad tejto práce. Dielo vytvorila v období, keď Slováci ešte nemali svoju štátnosť, v časoch ťažkej maďarizácie, keď sa idea samostatnosti javila ako nedosiahnuteľná chiméra. Samotná Turcerová vnímala Štúrove vízie ako naivné a nerealizovateľné. Nezávislosť bola teda v čase obhajovania dizertácie vzdialená, a to aj napriek tomu, že Slováci už mali vlastný jazyk a literatúru. Dielo Turcerovej-Devečkovej bolo na svoju dobu, keď ešte Slováci nemali štát, mimoriadne priekopnícke.
Preklad pripravila Stanislava Moyšová, členka Kulturologicko-filozofického odboru MS, vysokoškolská pedagogička, francúzštinárka, prekladateľka, ktorá tlmočí pre európske inštitúcie a pôsobí aj na Univerzite Komenského. Má za sebou už niekoľko knižných prekladov, ako napríklad Memoáre Františka Tótha, Mýty, na ktorých stojí antisemitizmus či Bodka za stredovekom.
Taktiež sa v rámci vedeckej činnosti kriticky venuje problematike rodovo vyváženého jazyka. Samotná Turcerová-Devečková, podľa autorky predslovu a prekladu Moyšovej, nestrávila väčšinu svojho života na javiskách politiky a akadémie, naopak, skromne učila na malých školách. Vďaka štúdiám na francúzskom lýceu v Moskve sa však táto mladá žena, pôvodom z Turca, dostala až do česko-slovenskej delegácie na mierovej konferencii vo Versailles, pričom ju odporučil sám T. G. Masaryk.
Počas diskusie tiež zaznelo, že ju možno vnímať aj ako prvú slovenskú tlmočníčku. Historik Pavol Parenička vo svojom vystúpení zdôraznil širšie súvislosti v rámci bádania štúrovskej problematiky, pripomenul, že štúrovci boli široké a organizované hnutie, dodal, že kým bernolákovci sú viac-menej spracovaní, mnohých štúrovcov nepoznáme. Historik Peter Podolan ako naslovovzatý odborník na tému národného obrodenia, špeciálne na Jána Kollára, zvýraznil vzťah medzi Kollárom a Štúrom, ktorý bol až do sporu pre jazyk vzorom. Po konflikte s Kollárom sa štúrovci zamerali viac na glorifikovanie Jána Hollého, ktorý im zároveň vyjadril podporu v rámci kodifikácie jazyka.
Romanista Ladislav Franek zasadil Turcerovú-Devečkovú do kontextu moderny, pričom sa zameral na inšpiratívny vplyv Slovákov v rámci modernistického hnutia na Západe. Predseda Matice slovenskej Marián Gešper v závere všeobecne ocenil prínos štúrovcov ako najintelektuálnejšej a najorganizovanejšej generácie.
