Stakčínske podnety a prístupy k Veľkej vojne
Správa Národného parku Poloniny so sídlom v Stakčíne zorganizovala koncom januára v priestoroch humenského hotela Karpatia verejné podujatie v rámci projektu GOV4PeaCE, zameraného na ochranu a propagáciu kultúrneho dedičstva prvej svetovej vojny.
Podľa projektovej manažérky Dominiky Kusínovej akcia určená pre verejnosť bola vyvrcholením trojdňovej medzinárodnej konferencie projektových a pridružených partnerov GOV4PeaCE. Počas konferencie prebiehala diskusia o návrhu inovatívneho modelu manažmentu dedičstva prvej svetovej vojny, ktorý budú ďalej overovať. Zahraniční partneri mali možnosť oboznámiť sa s pamiatkami na prvú svetovú vojnu v regióne Národného parku Poloniny, kde mohli bližšie spoznať historické lokality a ich význam pre kultúrne dedičstvo regiónu.
■ KRVANÉ MESIACE
Na území severovýchodného Slovenska počas siedmich mesiacov ‒ od novembra 1914 do mája 1915 ‒ prebiehali ťažké a krvavé boje. Línia frontu od Bardejova po Sninu sa stala bojiskom celoeurópskeho významu a tunajšie bojové operácie mali rozhodujúci strategický význam pre ďalší priebeh vojny na východnom fronte.
Bolo to jediné územie Slovenska, kde sa v prvej svetovej vojne bojovalo, pričom bojové operácie si vyžiadali životy viac ako 50-tisíc vojakov rakúsko-uhorskej, ruskej a nemeckej armády. Ďalších približne 250-tisíc vojakov bolo na spomínanom teritóriu ranených alebo zajatých. Viditeľným pozostatkom týchto bojov je komplex vojensko-historických pamiatok na východnom Slovensku.
■ VOJENSKÉ CINTORÍNY
Zreteľnú a najobsiahlejšiu časť týchto pamätihodností tvoria vojenské cintoríny. Začali vznikať po tom, ako sa línia frontu vzdialila. Budovala ich rakúsko-uhorská armáda podľa projektov profesionálnych architektov, pričom na jednom pohrebisku pochovali vojakov z rôznych, aj zo znepriatelených armád.
Kým v novovzniknutom Československu bol vypracovaný systém evidencie a starostlivosti o vojenské cintoríny, po druhej svetovej vojne upadli do zabudnutia, chátrali, mnohé zanikli. K postupnej obnove dochádza až v posledných rokoch, niektoré boli vyhlásené aj za národné kultúrne pamiatky. Podujatie určené pre širokú verejnosť svojimi príspevkami obohatili koordinátor projektu Martin Drobňák, za Správu NP Poloniny Miroslav Buraľ, za Klub vojenskej histórie Beskydy Radoslav Turík a za Pamiatkový úrad SR Anton Liška.
Text a foto: Marián ŠIMKULIČ