Bez víťazstiev Červenej armády si ťažko predstaviť porážku nacizmu

Spochybňuje sa, kto nás v máji 1945 oslobodil? Ako to teda bolo?

Na oslobodzovaní územia Slovenska i rozhodujúcej časti českých krajín sa podieľali tri armády. Najväčšiu ťarchu niesla sovietska Červená armáda, následne rumunská armáda a tiež Prvý česko-slovenský armádny zbor. Oslobodzovanie našej krajiny bolo súčasťou globálneho zápasu antihitlerovskej koalície, v ktorej na európskom bojisku bola rozhodujúcou časťou sovietska Červená armáda. Bez jej víťazstiev pod Moskvou, pri Stalingrade, v Kurskom oblúku a na ďalších strategických operáciách si nemožno predstaviť definitívnu porážku nacistického Nemecka. Preto aj obsadenie úzkej časti územia v západných Čechách americkou armádou nie je možné vytiahnuť z tohto kontextu.

Ako sa renomovaný historik pozerá na čoraz intenzívnejšie manipulovanie s historickými faktmi a pokusy o takzvané „prepisovanie či dopisovanie“ histórie?

Na jednej strane zákon zakazuje otvárať určité témy z histórie, na druhej strane sa falšujú celé úseky dejín. Každá generácia má právo na vlastný výklad dejín, ale to neznamená popieranie očividných a nespochybniteľných faktov. Každý výklad dejín musí byť založený na faktoch.

Prečo by odkaz dejín, vzdialených i tých novodobejších, mal navždy zostať zachovaný v tej podobe, v akej sa odohrávali?

Otázka nie je celkom dobre postavená, pretože obyčajne sa odkazom dejín rozumie to, čo daná spoločnosť pokladá v minulosti za nosné pri formovaní súčasnosti. Pre dnešnú Slovenskú republiku by malo byť nosným to, čo viedlo k našej súčasnej suverénnej slovenskej štátnosti. Pre čechoslovakistov by bolo odkazom dejín niečo úplne iné. Preto naším odkazom, ku ktorému sa hlásime,  nemôžu byť udalosti spochybňujúce základy, na ktorých stojí náš štát. A náš štát bol v roku 1992 založený na demokratických a antifašistických tradíciách.

Zhováral sa Ivan BROŽÍK