Pondelkové veľkonočné ráno bolo zvláštne. Také tie „po“, a predsa ešte stále sviatočné chvíle prerušil na mnohých miestach v tom čase nezvyčajný hlahol zvonov. Na večnosť sa pobral Svätý Otec ‒ pápež František. Odpočinutie večné daj mu, Pane! Ešte pár hodín pred touto smutnou správou, ktorá ako blesk obletela celý svet, čítal v nedeľu na poludnie pápežský ceremoniár slová Františka, sediaceho v okne pápežského paláca. Z pohľadu rána nasledujúceho pondelka – posledné pápežove slová. Vráťme sa k nim práve preto, že sú nielen obsahom významné, ale najmä – pápežove posledné.
„Láska zvíťazila nad nenávisťou. Svetlo zvíťazilo nad temnotou. Pravda zvíťazila nad klamstvom. Odpustenie zvíťazilo nad pomstou. Zlo z našich dejín nezmizlo, zostane až do konca, ale už nevládne, už nemá moc nad tými, ktorí prijímajú milosť tohto dňa. … Koľko vôle na smrť vidíme každý deň v mnohých konfliktoch, ktoré postihujú rôzne časti sveta! Koľko násilia vidíme často aj v rodinách, na ženách alebo deťoch! … Chcel by som, aby sme sa vrátili k nádeji, že mier je možný! … Vyzývam bojujúce strany: Zastavte paľbu, prepustite rukojemníkov a poskytnite pomoc ľuďom, ktorí majú hlad a ktorí túžia po pokojnej budúcnosti! … Nech zmŕtvychvstalý Kristus vyleje na sužovanú Ukrajinu veľkonočný dar mieru a povzbudí všetkých zúčastnených na ďalšie úsilie o dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru.“
Človek zostáva pri čítaní týchto slov na pochybách, či si ich vôbec všimli mocní tohto nášho sveta a politicky takpovediac malomocní sveta nášho slovenského. Inak by sme si nemohli prečítať napríklad status takého Michala Šimečku z opozičného progresívneho tábora bez toho, aby sa nám do hlavy vtieravo nenatláčali myšlienky na farizejov schopných povedať kedykoľvek čokoľvek, len aby boli za „pekných“. Posúďte sami: „Pápež František bol poslom nádeje, zmierenia, spolupráce a pokory. Inšpiroval svojím osobným príkladom a životom, jeho odkaz výrazne presahoval samotnú cirkev.
Mal vrúcny vzťah aj k Slovensku, ktoré pred niekoľkými rokmi navštívil. Jeho skon je smutnou správou špeciálne v čase takých významných sviatkov pre veriacich na celom svete. Odkaz, ktorý pápež František šíril, však pretrvá a môžeme zaň byť iba vďační.“ Ako teflón, na ktorý sa nič nenalepí! Všimol si Šimečka vôbec pápežove výzvy na mier? Na prinavrátenie vážnosti pravde, na odstránenie nenávisti? Iba frázy a frázy zo seba dokázal vydať líder progresívcov. Prázdne lživé frázy. Progresívne nepravdy budú ďalej do spoločnosti chrliť progresívne médiá, nenávisť zas bude ovládať námestia a progresívny Mier Ukrajine bude naďalej odmietať mier Ukrajine. S pápežovými poslednými slovami, s niečím ako jeho závetom, si progresívci vytrú… veď viete čo. A to je tá naša progresívna pravda, úprimnosť a znášanlivosť…
Pápež sa vrátil do „domu Pána“. Ale my sme tu zostali. Je teda na nás usilovať sa naplniť posledný odkaz Františka. Je na nás, aby sme čo najhlasnejšie volali po mieri, aby sme čo najjasnejšie vyjadrili odpor zbrojeniu, aby sme presadzovali vynakladanie dostupných ekonomických prostriedkov na biednych, chorých, chudobných. A nie na vražedné zbrane a vraždiace tak, ako si to predstavujú a zariaďujú fanatici vojny.
Pápež František sa pobral, ale jeho veľkonočné posolstvo Urbi et Orbi v nás ešte rezonuje. Ak ho nenaplníme, nectili sme si Otcov odkaz. Teraz je rad na nás, ktorých nás tu v zármutku zanechal.
Text: Ivan BROŽÍK
Foto: Vatican News
